Uprostred noci ma niečo zobudilo.Vonku búrka,lialo ako z krhly,dážď bubnoval o strechu,rúbal do okien.Potichu po tme idem skontrolovať deti,určite som niektoré z nich počula,preto som sa zobudila.Možno sa bojí búrky a plače niekde pod paplónom.Malé deti sú ticho.Kľudne spinkajú.V druhej izbe spia väčšie deti.Tiež bez pohybu,pokojne.Za oknom sa zablyslo,osvetlilo izbu.Na chvíľku som zbadala deti,a utvrdila sa v tom že ozaj spia.Pomaly sa vraciam späť do spálne.Tak čo ma to zobudilo?A vtom riadne zahrmelo.Z izby som začula buchot,škriabanie a vystrašené pišťanie.Jasné...naše morča Vifi práve zistilo,že sa bojí búrky,prvej vo svojom živote.Úplne šialené od strachu,nevedelo kam sa schovať,kam utiecť.Chúdiatko malinké.Tak som dve hodiny sedela na zemi pod dekou a v ruke mi pokojne spinkalo vystrašené morča....🐹