Spomínam si na, ako som v detstve žil v očakávaní prvého snehu. Sedel som v lavici v škole a stále zakukoval von, či už sneží. A keď to prišlo, akoby sa niečo krásne splnilo. To detské nadšenie je tak silné, že aj dnes túžim to pocítiť znovu tak ako vtedy. A tak aj teraz zakukujem vonku a čakám 🙂
Poďme sa na krátku chvíľu vcítiť do detských zimných radostí 🙂
V zasneženej krajine sa cítim ako kozmonaut.
Vďaka sánkam sa cítim ako jazdec formuly.
Vďaka snehu môžem byť architektom.
Stretnúť anjelov 🙂
Mať nových priateľov.
Len tak si sedieť a dívať sa...
Pozor však na jazyky 🙂
A červené líčka.
Je to radosť.
Je to veľa radosti.
A ak vám nesneží, nezúfajte 🙂
Odmenu posielam: @suzieqiu @habibi78 @sidus @helimama @selema @lencidielko @norikk @michella7 @dara76 @lawrus @slasima
Téma budúceho týždňa je: Mikuláš, čert a anjel.
Prajem vám krásny víkend,
Martin
@habibi Sofi je uplne najsamlepsia!