Prvý článok pomohol. Nevedela som ako sa vyrovnať s tým čo sa stalo. Ani ako začať.
Tak hrozne chcem byť znova schopná dýchať,smiať sa,normálne sa rozprávať s ľuďmi.

Do toho štádia som sa ešte nedostala. Ale spravila som prvý krok=prvý článok,ktorý mi pomohol už len tým že som niečo zo seba dostala. Bezmocnosť,nespravodlivost,hnev,žiaľ....
Pomohly mi aj komentáre konikoviek. Ten pocit, že na to nie je človek sám. To asi pomáha najviac. Môžme mať najlepších chlapov domaa,najlepšie kamarátky,rodinu..ale kto to nezažil ten to nepochopí.

Budem písať...
Budem písať kým nebudem znovu schopná sa smiat.
Budem písať kým nebudem znovu schopná sa rozprávat s luďmi.
Budem písať kým sa ynovu neodhodlám to skúsiť....