Nový pán doktor

Nebola to síce klinika, ale kreslá tiež vyzerali veľmi pohodlne. Cez pootvorené okná sa predieralo niekoľko slnečných lúčov a vo vzduchu bolo cítiť, že jeseň už prišla. Miestnosť voňala po vanilke a recepčná sa pekne usmievala. Sedeli sme vedľa seba a čakali, kedy na nás príde rada.

"Nech sa páči," zrazu sa otvorili dvere. Pán v okuliaroch okolo 45 rokov nás kývnutím jemne prešedivelej hlavy pozval do jeho kancelárie. So všetkými výsledkami testov a nádejou vo vreckách sme vošli do priestrannej bielej miestnosti. 

Po tom, ako pán doktor zamyslene prezrel všetky papiere a dokumenty, založil rukami a pozrel na nás. "Nevidím tu žiadny veľký problém," poznamenal, "nemuseli ste sa hneď púšťať do umelého oplodnenia." Nemuseli, ale chceli lebo sme nechceli čakať. Nechceli sme byť starými rodičmi, ktorí nevládzu behať po svojich deťom a ktorých v potravinách zastavujú so slovami: "aké máte krásne vnúča." Chceli sme dieťa. A to hneď. "Poďte, pozriem sa na vás." 

Po podrobenej prehliadke, ktorá trvala asi 20 minút, sa znova doktor usadil do svojej otočnej stoličky. "Všetko je v poriadku," skonštatoval, "dokonca prebehla ovulácia." Začudovali sme sa. Pretože podľa našich výpočtov mala byť až o päť dní. "Už vás nechcem vidieť," usmial sa pán doktor, "príďte len ak uvidíte na teste dve čiarky alebo až o šesť mesiacov." Začudovali sme sa. "Jednoducho sa nestresujte, užívajte si, veď ste ešte mladí." Pán doktor nás s týmito slovami vyprevadil a my sme od neho odchádzali s príjemným pocitom.