Toľko ponožiek dnes všade! Kiežby aspoň polka ľudí mala naozaj pochopenie pre "iné" deti. Nie len fotiť lebo je to hit.
povrchnosť je in.
Veľmi múdro napísané 🙏
Si to vystihla 👏👍 presne tak to je..
No a ja som dnes aj môjmu ťažko postihnutemu synovi obliekla dve rozdielne ponožky. LEBO napriek tomu, že aj on je iný, to podstatné je schopný vnímať dokonale! Má v škole kopu kamarátov s DS , ktorých to poteší. Rovnako ako sa zvýšok školy 2. Apríla oblieka do modra, rovnako ako môjho syna na deň epilepsie potešia maličkosťou, z rovnakého dôvodu si kúpime narcis, modrý gombík, či prispejeme na bielu pastelku. Lebo máme v sebe trochu ľudskosti, vnímavosti a citu. Rozoberať a snažiť sa analyzovať počty ľudí, ktorí sa nad tým skutočne zamýšľajú je zbytočné. Do hláv nikomu nevidíte predsa.
Keď sa mi niečo nepáči, dokážem to potichu odignorovať.
Apropo nemám ilúziu , že niekto z tých, čo tu dnes túto výzvu usilovne hejtujú, mudrujúc o Tom, že realita je iná, by sa na ulici prihovoril môjmu synovi 😉 to len tak na okraj
Z ineho sudka, mna tak velmi potesilo, ked nam tu na dovolenke v jednom obchode nakup do tasiek balila dievcinka s DS, ze jej dali moznost sa uplatnit, ze ju neodpisali. A tak dokladne pobalila ten nakup, pekne vsetko na seba, chlap len ziral, ze on by to nahadzal jedno cez druhe a ona ako tetris. Pekne zapadli veci do seba
Ak to urobím v snahe podporiť, potešiť, prípadne ak vnímam vnútornú podstatu veci, som samozrejme za. Presne ako píšete narcis, gombík pastelka... sú to akcie ktoré si zaslúžia podporu. Včera som reagovala na foto xy ľudí, zverejnujuc svoju fotku v ponožkách so statusom, kt. s realitou nemá nič spoločné, práve naopak. Na ulici otočia zrak, robia sa že Vás nepoznajú. Ťažko sa odpovedá dieťaťu na otázku, mami prečo sa mi teta/ujo neodzdravil?
Ďakujem za Vašu reakciu 😉
@lenka0807 úplne normálne na otázky tohto druhu odpovedám svojim deťom - ujo/teta možno nepočul a ak počul tak asi nie je vychovaný, nevie čo sa patrí. Nijako nedám pocítiť svojmu dieťaťu, že niečo sa môže diať pre jeho hendikep. S mojim synom chodím úplne všade, a všade a za každých okolností sa k nemu správam ako ku zdravému dieťatu. Včera napr. sme boli v reštaurácii- chodíme často, aj s dvomi zdravými deťmi. Môj syn má chvíle, pri ktorých začne vydávať zvláštne zvuky, ktoré niekomu môžu byť až nepríjemné, a asi aj často sú. Zahriaknem ho v tej chvíli, nech nekričí , lebo to sa v reštaurácii nepatrí. Presne tak ako zahriaknem aj zdravé dievčatá, ak začnú vyvádzať alebo prekračovať nejakú hranicu, ktorú máme dohodnutú. Často si práve zdravá dcéra všimne, že niekto po ňom kuká až zíza . A ona sa ma na to pýta, zvyknem jej povedať, že isto sa tete náš Niki páči, ved je krásny chlapec. Ktovie asi sa aj doňho zaľúbila, lebo vtedy ide človek na druhom oči nechať. Ona sa zachichoce a ešte to ide jemu pošepkať a už sa smejú dvaja. vo výsledku vnímajú svet ako krásne miesto plné super ľudí. A predstav si, že aj "zízač" si často v tej chvíli uvedomí a buď zízať prestane alebo sa už smejeme v tej chvíli všetci. Som presvedčená, že moje dieťa a jeho pocit sám zo seba neformujú cudzí ľudia a ich nevedomosť reagovať na iné dieťa nachádzajúce sa v spoločnosti. Som to predovšetkým ja a môj postoj ! Ked budem ja reagovať na ľudí negatívne , oni sa nenaučia robiť to inak
@sefinka to patrí akože mne? Ja nepíšem že je každý prvrchny, ale že by mohlo viac ludi mat pochipenie. Nemám dieťa s ds moj syn má ine diagnozi a preto viem aky sa spravaju ludia ked vidia vrieskaju deta hadzat sa ozem. A preto pisem že by mohli mat viac pochopenia. Nie nekupila som si ponožky niesom taka bohata aby som ti mohla kupovať čo chcem. Pre deti s ds viem spravit žiaľ len tolko že sa na nich budem usmievať keď ich stretnem.
@monikanikol 🤷🏻♀️...
Kiezby mali pochopenie aj pre ine veci, nie len deti...