Pred desiatimi rokmi rozvírila pokojné brehy internetových fór informácia o povinnosti prepravovať deti v autosedačkách. Dnes keď si čítam diskusie pod starými článkami, usmievam sa „popod fúzy“. Bubák to bol vskutku veľký. Chvalabohu, už je autosedačka samozrejmosťou.
V súčasnosti, keď sú autá čoraz výkonnejšie, cesty čoraz plnšie a maximálna rýchlosť je len abstraktný pojem, význam autosedačiek stále narastá. Gramotnosť rodičov o možných rizikách spojených s cestnou kolíziou stúpa a význam si uvedomujú. Aj keď tomu nebolo vždy tak.
Jana je učiteľka. Spomína si na besedy s deťmi v škole o dopravnej výchove. „Besedu som začínala vždy tou istou otázkou. Prečo musíme byť v aute pripútaní? Keby ste počuli tie odpovede. Ako cez kopirák – Aby sme nedostali pokutu. Aby ocko nemusel dávať peniažky ujovi policajtovi – a podobne. Občas sa našli skvosty ako – Aby nás mohli policajti buzerovať.“
Pýtať sa následne prečo musia oni sedieť v autosedačke, respektíve v podsedáku, bolo zbytočné. U malých detí je zážítkové učenie najprínosnejšie a zapamätajú si oveľa viac, ako keď iba počúvajú. „Tak som uložila za seba stoličky. Ako v aute. A ukázala im všetky varianty, čo sa stane, ak auto narazí, keď nie sme pripútaní; keď sme, ale nesedíme na podsedáku a podobne. Pripútala som ich akože pásom a po upozornení sotila do stoličky. Pri variante, kedy je dieťa nízke a pripútané, im pás išiel cez krk. Pochopili, že v takom prípade by ich mohol aj udusiť. Niekedy, ak bol čas, tak som ich vzala von. Sadla som si do auta, seba som pripútala a na zadné sedadlo som posadila veľkého plyšového maca. Deti stáli pred školou, ja som pred ich očami prudko zabrzdila. Maco skončil na prednom skle. Pochopili.“
Samozrejme, že problematika dôležitosti autosedačiek je oveľa obšírnejšia, no pre deti táto ilustrácia stačí. Rodičia by mali mať vedomosti určite obšírnejšie. Ako si vybrať tú správnu autosedačku si môžete prečítať tu (stačí kliknúť) vo WIKI a samozrejme, potešíme sa každej skúsenosti, s ktorou sa podelíte.
Výberom autosedačky to však nekončí. Častokrát sa dopúšťame mnohých chýb, ktoré funkčnosť autosedačky znižujú a teda zvyšujú riziko zranení v prípade kolízie. Vždy buďte dôslední. Nikdy neviete, či pútate dieťa len z rutiny alebo mu práve zachraňujete život. Predstavte si, že vám niekto povie: „Pripútajte dieťa čo najlepšie, pretože o pol hodinu sa čelne zrazíte s kamiónom.“ Tak by ste si dali asi obzvlášť záležať. To vám však nikto dopredu nepovie, preto buďte obozretní vždy. Ide totiž o život.
Vedeli ste, že:
- Havária pri rýchlosti 50 km/h bez detskej sedačky zodpovedá nebrzdenému pádu z výšky 10 m. Ako by dieťa spadlo z tretieho poschodia.
- Náraz v rýchlosti 15 km/h bez detskej sedačky môže byť pre deti už smrteľný.
- Bez detskej sedačky je riziko smrti sedemnásobne vyššie ako so správne nainštalovanou detskou sedačkou.
- Takmer 20 percent detí jazdiacich v aute je počas jazdy úplne nezaistených.
- V dvoch z troch prípadov sa pri použití detských sedačiek urobí chyba nielen pri montáži sedačky, ale aj pri zaistení dieťaťa. Následky siahajú od ťažkých trvalých poranení až po smrť.
Mnohému detskému utrpeniu sa dá zabrániť, ak detská sedačka:
- optimálne zodpovedá telesnému charakteru vášho dieťaťa.
- je v aute namontovaná správne.
- ak je dieťa v sedačke správne zaistené.
Ako by to teda malo vyzerať?
Skupina 0+ (tzv. vajíčko - do 13 kg)
- Vajíčko pripútame vždy v protismere jazdy pomocou trojbodového pásu vo vozidle.
- Bezpečnostné pásy v sedačke uťahujeme tak, aby sa medzi ne a hrudník zmestili tri prsty.
- Dieťa nemá byť príliš naobliekané. Pás musí ležať na tele.
- Do štyroch mesiacov s dieťaťom jazdite čo najmenej.
- Do väčšej kategórie prechádzajte čo najneskôr, keďže vajíčko je najbezpečnejšie. Indikátorom je hlava trčiaca nad hornú hranicu sedačky. V takom prípade je nutné sedačku vymeniť za väčšiu. Trčiace nohy, problém nie sú. Čo sa rodičia často mylne domnievajú.
Skupina 1 (9-18 kg)
- vždy si prečítajte návod. Veľa sedačiek je používaných nesprávne. A každý model si vyžaduje individuálne nastavenie.
- Autosedačku pripevnite k sedadlu vozidla najpevnejšie, ako sa len dá. Pred každou jazdou je potrebné pripevnenie skontrolovať.
- Pultíky a bezpečnostné pásy musia priliehať k telu malého pasažiera. Opäť platí, že medzi popruh a hrudný kôš dieťaťa sa majú zmestiť najviac tri prsty. Pozor na prekrútenie popruhov.
- Výškovo nastaviteľné opierky hlavy musia byť správne nastavené. Hlava nesmie pretŕčať. Opierka neslúži len na to, aby dieťatku „neodkvecla“ hlavička bokom pri spaní. V provom rade chráni hlavu v prípade bočného nárazu.
Skupina 2 a 3 (15-36 kg)
- Žiadne vyjednávanie a kompromisy pri pripútavaní starších detí. Sú už veľké, no nie dostatočne.
- Deti s výškou menšou ako 150 cm nie je „dospelácky“ pás dostačujúci. Ak nechcú sedačku, kompromisom je podsedák (najlepšie s opierkou chrbta).
- Pri každom pripútaní prekontrolujte chod pásu: Bedrový pás vložte do oboch háčikov určených pre pás – ramenný pás zaveste na pásový háčik ležiaci čo najbližšie k spone bezpečnostného pásu.
Akú máte skúsenosť vy s detskými autosedačkami? Ktorá je pre vaše dieťatko tá naj? Na čo by mali rodičia dohliadať nielen pri výbere, ale predovšetkým pri využívaní autosedačiek? Podeľte sa so svojimi skúsenosťami vo WIKI, stačí kliknúť sem. Vymením skúsenosť za srdiečko.
Moja skusenost je taka, ze vela dospelych sa tiez nepriputava na zadnych sedadlach auta, vsak naco, neuvedomuju si, ze v pripade kolizie mozu zabit nielen seba, ale aj ludi sediacich vpredu.
My mame iso fix sedacky, upevnene na kovovy ram vozidla. Snazime sa kupit iba sedacky, ktore su vitazmi bezpecnostnych testov a su pre deti pohodlne. Oplati sa nekupovat sedacky s velkym rozpatim urcenia napr. Od 9 do 36kg, najprv su dietatu siroke, nakoniec priuzke.atd.atd.