Skôr ako chytí pero, sa trochu pohráme

V minulom článku sme sa venovali grafomotorike na teoretickej úrovni. Básnik by povedal, že teória je keď všetko vieme, ale nič nefunguje. Prax je keď všetko funguje, ale nikto nevie prečo. Dnes si spojíme teóriu s praxou. Nič nefunguje a nikto nevie  prečo. 😉 (Len žartujem). Niekedy je to naozaj tak, že môžeme mať toho načítaného, naštudovaného, vieme ako to má vyzerať, ale akosi to nefunguje. A naopak, rovnako existujú prípady, kedy všetky grafomotorické zručnosti dozrievajú u dieťaťa samé, tak ako majú v prirodzenej fyziologickej postupnosti. A dieťa bez toho, aby niekto riešil čo robí a ako robí, robí všetko správne. No nie vždy je to tak.

Dnes si povieme, ako prirodzenému vývoju grafomotorických zručností napomôcť. Hneď na začiatok je potrebné si ujasniť, čo všetko tvorí grafomotoriku. Je to hrubá motorika a konkrétne pohyb rúk, ramena a lakťa; jemná motorika prstov a dlane; motorika očí a artikulačných orgánov a v neposlednom rade koordinácia alebo súhra medzi okom a rukou. Do množiny premenných môžeme zaradiť aj schopnosť koncentrácie, pozornosti, sluchové vnímanie a lateralitu.

Všetky tieto prvky ovplyvňujú schopnosť dieťaťa písať bez problémov. Pokiaľ dieťa nemá dostatočne zautomatizované grafomotorické pohyby a prepojené pohyby všetkých kĺbov rúk (rameno, lakeť, zápästie, prsty), stráca pri písaní rýchlosť. Deti sa často sťažujú, že nestíhajú. Rodičia doma počúvajú výhovorky, že učiteľka príliš rýchlo píše. Všetku svoju energiu sústredia na písanie ako také, a nezostáva im priestor na vnímanie obsahu, rýchlo sa unavia a nedokážu sa dlhodobo sústrediť. Ak dieťa nedrží pero správne, ruka sa rýchlo unaví, môže ho bolieť a potiť sa, čo spôsobuje len ďalšie nabaľovanie problémov.

Ako teda stimulovať správny vývoj jednotlivých psychomotorických činností?

Dnes si povieme o rozvoji hrubej motoriky.

Deti musia behať, hrať, sa, chodiť po schodoch, obrubníkoch, jednoducho potrebujú pohyb a priestor. So všetkým ostatným si poradí telo samo. Ak sa dieťa do podobných aktivít nechytá, môžeme ho motivovať rôznymi hrami.

Chôdza:

Chôdza po čiare, po elipse, medzi predmetmi; chôdza vpred a vzad; chôdza po nerovnom teréne; chodenie po schodoch smerom hore, ale aj dole. Státie na jednej nohe, pod kolenom zodvihnutej nohy si podávať z ruky do ruky loptičku.

Skoky:

Skákanie na mieste, na jednej nohe, do diaľky, cez prekážky. Skákanie švihadla, škôlky, gumy.

Hranie sa na zoologickú záhradu:

Dieťa napodobňuje pohyb rôznych zvierat (napr. vták letí, pričom dieťa beží a pritom máva rukami).

Hranie sa na zrkadlo:

Dvojica sedí (stojí) oproti sebe. Jeden je zrkadlo a druhý obraz, pričom zrkadlo napodobňuje pohyby svojho spoluhráča.

Hranie sa na plávanie:

Napodobňovanie plávania, pričom dieťa stojí. Odporúčam precvičovať techniku prsia a kraul.

Navíjanie klbka:

Dieťa navíja klbko so špagátom pravou rukou. Po zvládnutí techniky navíjame aj ľavou rukou.

Všetko sú to obyčajné hry, pri ktorých si môžete užiť veľa zábavy. Ich pridanou hodnotou je fakt, že dieťatko rozhýbu natoľko, že podporia jeho grafomotorické zručnosti. Nabudúce si poviem viac o rozvoji jemnej motoriky.

Aké hry hrávate so svojimi deťmi vy? Podeľte sa a odmením vás srdiečkom.

#kreslenie #grafomotorika #pisanie #hry_s_detmi #pise_pomaly