Laura kľačala na zemi v kúpeľni a plakala. Nevládala vstať a zdvihnúť päťmesačné bábätko z vaničky v sprchovom kúte. To sa usmievalo, ležalo na podložke a kopalo nohami. Vedela, že musí vyhľadať pomoc.
Začalo sa to nenápadne. K únave sa pridala zimomrivosť. Veď kto nie je uzimený, keď je unavený? Laura však už spávala pod dvoma paplónmi a aj napriek tomu sa často triasla od zimy. Pokračovalo to bolesťami kĺbov a krížov. Veď ktorú mamu nebolí celý človek od neustáleho nosenia svojej ratolesti? Na sex nechcela ani pomyslieť, libido na bode mrazu. No aj to by sa dalo ospravedlniť mamičkovskými povinnosťami. Menštruáciu ani neočakávala, keďže aj keď len trošku, no svoj poklad dojčila.
K bežným príznakom čerstvého rodičovstva sa však začali pridružovať aj iné problémy. Napríklad zápcha. Taká návšteva WC raz za desať dní s hemeroidmi, ktoré jej pribalili ako suvenír z pôrodu, bola masaker. Padajúce vlasy, suchá šupinatá pokožka, na rukách dopraskaná do krvi. Náladovosť, precitlivelosť, depresívnosť. Ako by spojili tehotnú ženu s menštruáciou a v prechode zároveň.
Laura začala zabúdať, zostala spomalená a apatická. Po 15 kilách, ktoré sa na ňu nalepili počas tehotenstva, sa behom dvoch mesiacov len tak zaprášilo. Nezostalo ani deko. No v priebehu ďalších troch mesiacov pribrala desať kíl naspäť. A priberanie pokračovalo ďalej. Nechápala z čoho, jesť nebolo kedy, pohybu mala okolo malého aj za troch a niekoľkohodinové prechádzky s kočíkom boli lepšie ako bodybuilding.
Ruky, kolená, členky mala tlsté, tuhé a opuchnuté. Ťažko sa jej hýbalo. Hlavu ako melón. Veľkú, nafúknutú. Bolo jej zle, keď sa videla v zrkadle. V noci začala chrápať. Pripisovala to nadváhe. Veď všetci tlstí ľudia chrápu. Neskôr nedokázala zaspať. Vždy, keď jej už už klesli viečka, pridusilo ju. Zachrapla a lapala po dychu. Ako by jej niekto pritlačil krk. Až neskôr sa dozvedela, že jazyk mala natoľko opuchnutý, že keď jej v spánku „klesol“ hlbšie do hrdla, tak ju pridusil. V noci spala pár hodín a ráno nedokázala normálne fungovať.
Spočiatku tieto problémy pripisovala únave zo starostlivosti o dieťa. Možno stresu, keďže sa u synčeka objavili menšie problémy s psychomotorickým vývinom. V stave, keď mala problémy sama so sebou, musela začať cvičiť s malým Vojtovu metódu. Všetko sa kopilo a kopilo.
„Keď sa vrátil manžel z práce zo zahraničia, bol zhrozený v akom stave ma našiel. Všimol si, že rozprávam ako opitá. Jazyk ma neposlúchal. Mala som problém zo sykavkami, s písmenom "r". Artikulovala som, ako keď sa pripitý človek snaží silou mocou pôsobiť triezvo. Začali sme sa báť, či som neprekonala slabú mozgovú príhodu. S hláškou z Pelíškov na mysli – "Brašule, neblbni. Rupne ti cévka v mozku, člověče!" - som zháňala kontakt na neurológa, ktorý by ma vyšetril čo najskôr,“ spomína na zlomové obdobie.
Laura kľačala na zemi v kúpeľni a plakala. Nevládala vstať a zdvihnúť päťmesačné bábätko z vaničky v sprchovom kúte. To sa usmievalo, ležalo na podložke a kopalo nohami. Vedela, že musí vyhľadať pomoc. Keby nebol manžel zrovna doma, nevie, čo by si počala.
A vtedy jej to napadlo. Myšlienky sa jej krútili v hlave, zreničky kmitali rýchlymi pohybmi, akoby je mozog pracoval na dynamo. Štítna žľaza. Veď mala ísť po šestonedelí na kontrolu na endokrinológiu! Sadla si za počítač a začala čítať. Hltala každé písmenko a spoznávala sa v každom riadku odborných textov s príznakmi zníženej funkcie štítnej žľazy. Chýbal azda už lej jeden – myxedémová kóma a smrť. Triaška je prebehla telom.
Mladá žena zatelefonovala lekárke, absolvovala odber krvi, dostala termín o mesiac na celkové vyšetrenie, ktorého súčasťou je aj sono štítnej žľazy. „O dva dni mi zvonil telefón. A tam sestrička od mojej endokrinologičky. Či prídem na vyšetrenie, najlepšie ešte v ten deň.“ Tušila, že výsledky boli asi zlé. No to sa dalo čakať, už len z toho, ako sa cítila. Popravde dúfala, aby sa potvrdilo, že je to štítnou žľazou. Už túžila, aby sa jej uľavilo a nevedela, čo by si počala, keby má hľadať príčiny jej stavu niekde inde. Bez vízie skorej úľavy.
„Vyčítam si, prečo som to nechala zájsť tak ďaleko. Nemusela som dopadnúť až takto. Mala som až 20-násobne prekročené maximálne hodnoty. No akosi som sa zamerala na synčekove problémy, na neho som smerovala všetky zbytky síl. Museli sme absolvovať mnoho vyšetrení. A na to, že som bola sledovaná na endokrinológii počas tehotenstva a že sa po skončení šestonedelia mám ukázať, som jednoducho zabudla. Nemala som predtým žiadne problémy, takže mi to ani nenapadlo. Keď mám pravdu povedať, netušila som, čo všetko môže mať štítna žľaza na svedomí, bola som hlúpa,“ priznáva svoje zlyhanie.
Hypotyreóza - znížená funkcia štítnej žľazy
Lekárka povedala, že prišla v hodine dvanástej. Jej stav bol natoľko vážny, že jej išlo doslova o život. Diagnostikovali jej hypotyreózu, čo je znížená funkcia štítnej žľazy.
Dnes užíva každý deň lieky, ktoré jej endokrinologička postupne zvyšovala a nastavovala tak liečbu. Trvalo to 15 mesiacov, kým jej výsledky odberov z krvi ukázali správnu hladinu hormónov, ktoré telu dodáva liekmi v syntetickej podobe, keďže ich samo nedokáže v potrebnom množstve vyprodukovať.
Štítna žľaza
Tento malý orgán je najväčšou žľazou s vnútorným vylučovaním. Nachádza sa na prednej strane krku. Zachytáva v krvi jód, ktorý využíva na tvorbu vlastných hormónov tyroxínu a trijódtyronínu. Tie ovplyvňujú činnosť takmer všetkých ostatných hormónov. Ovplyvňujú teda chod celého ľudského organizmu:
- ovplyvňujú metabolizmus tukov, cukrov, bielkovín
- ovplyvňujú ako telo narába s vodou či soľami
- počas vnútromaternicového vývoja ovplyvňujú dozrievanie centrálneho nervového systému a rast organizmu
- ovplyvňujú termoreguláciu, dýchanie aj krvotvorbu
Ochoreniami štítnej žlazy trpia častejšie ženy ako muži, v pomere 10:2. Hypotyreóza trápi dvesto miliónov ľudí na svete. A to je len jedným z mnohých možných druhov ochorení štítnej žľazy. Viac si o nich a možných príznakoch môžete prečítať vo WIKI. Stačí kliknúť sem.
Potrápilo aj vás niektoré z ochorení štítnej žľazy? Ako to ovplyvnilo váš život, vaše rodiny. Ako ste sa s ním vysporiadali a ako bojujete? Podeľte sa so svojou skúsenosťou vo WIKI a pomôže tak ostatným mamičkám pocítiť, že v tom nie sú samé. Stačí kliknúť sem.
Ach tento pribeh.... 😐mala som zimomriavky pri citani....lebo skoro moj pripad....uplne viem presne o com sa pise...a depresivne stavy...a zimnica ..klby bolave...a plus ostatne.. Veru...treba sa liecit...bez liekov to nejde....