Me first thing in the morning: Good morning, baby. How did you sleep? Did you have the sweetest dreams? Gosh, I love you so much.

Me ten minutes later: HURRY UP. I DON’T KNOW WHERE YOUR SHOES ARE. THEY ARE NOT MY RESPONSIBILITY, BUT YOU’D BETTER FIND THEM

AND YOU’D BETTER FIND THEM FAST, OR ELSE. I SWEAR...NO. NO, YOU MAY NOT HAVE COOKIES FOR BREAKFAST. YOU GET WHAT YOU GET. I AM A PERSON, NOT A BREAKFAST BUFFET.

IT IS TIME FOR SCHOOL THOUGH. STOP MOVING IN SLOTH MODE AND GOOOOOOO!

Me ten minutes later: Bye, honey. Have a great day at school. I can’t wait to pick you up. HURRY AND GET OUT OF THE CAR. PEOPLE BEHIND US ARE WAITING.

Me at pickup: Hi, sweetie! How was your day? I want to hear all about it! I missed you!

Me ten minutes later: NO. WE CANNOT STOP AT MCDONALD’S FOR A HAPPY MEAL. STOP CRYING. YOU JUST HAD ONE YESTERDAY. SOME KIDS GO THEIR WHOLE LIFE WITHOUT EVER GETTING A HAPPY MEAL. I WILL HAPPY MEAL YOU IF YOU DON’T STOP FIGHTING. BE GRATEFUL FOR WHAT YOU HAVE. DO I NEED TO STOP THE CAR, BECAUSE YOU KNOW I WILL. STOP WHINING NOW.

Me at bedtime: Good night, baby. I love you so much and I had the best day with you. I am so so so proud of who you are and who you are going to be. Sweet dreams. Jesus loves you.

Me ten minutes later: GET BACK IN BED. YOU DON’T NEED ANOTHER GLASS OF WATER AND THE BLANKET YOU HAVE IS JUST FINE. IT’S NOT SCRATCHY. JESUS BETTER LOVE YOU, CAUSE YOU WILL BE IN BIG TROUBLE IF YOU GET OUT OF THAT BED ONE MORE TIME.

Me ten seconds later: Ok, I love you goodnight. BUT SERIOUSLY - DO NOT GET OUT OF BED AGAIN. I love you so much. BUT SERIOUSLY.

️ Motherhood is a very strange glass cage of emotion and a complete mix of going back and forth between acting like Mary Poppins and The Hulk

Viem, že je večer a ty ako posledná prekračuješ neuložené hračky. Dvíhaš z podlahy detské oblečenie, aby si ho roztriedila do špinavej bielizne. Už by si si rada išla ľahnúť, ale v tom si spomenieš na nevyloženú práčku. Unavená ju otváraš a vyberáš z nej mokrú bielizeň, aby si ju vyvešala. Už si v pyžame, keď si uvedomíš, že si zabudla vyčistiť deťom obuv a ráno na to nebude čas. Nepatrným pohľadom vnímaš veľkú kopu na žehlenie, ku ktorej sa nevieš dostať už niekoľko večerov a otváraš vchodové dvere. Zohýnaš sa k trom párom detských topánok, aby si ich vyčistila. Od piesku, od blata, od prachu z ihriska, vyberáš zbytok bodliaku z ružovej šnúrky najmenšej topánky. Rozmýšľaš nad všetkým, čo sa dnes stalo a nestalo sa toho málo. Všetko sa deje veľmi rýchlo a ty uvažuješ, či celá tvoja námaha má hlbší význam. Veď zajtra môžeš začať odznova. Skončí tento kolobeh niekedy?Bis

Milá unavená mama,

skôr než si pôjdeš ľahnúť, chcem ti pošepkať, že veľmi záleží na všetkom, čo robíš. Záleží na všetkých vyčistených topánkach a vypratej bielizni. Záleží na každom ostrihanom nechtíku, vyčistenom ušku, umytých vláskoch a pofúkanej boliestke. Záleží aj na domácom obede, ktorý pripravuješ dve hodiny, hoci spoločné obedovanie s deťmi trvá len desať minút. Záleží na teple domova, ktoré všetkým vytváraš. Záleží na každom povzbudivom slove, ktoré vyslovíš, aj keď práve ty by si ho dnes potrebovala počuť najviac. Tvoji blízki častokrát nevedia nájsť správne slová vďaky za všetko, čo pre nich robíš, ale každý tvoj dotyk sa dotýka ich životov. Dnes v noci si oddýchneš, ale ešte skôr, než si pôjdeš ľahnúť, ti chcem prezradiť niečo o tvojich deťoch, čo ti dnes nepovedali.

Tvoj starší syn si dnes uvedomil, aké má šťastie, že mu pripravuješ desiate. Už dávnejšie si všimol, že niektorí spolužiaci dostávajú od rodičov peniaze, aby si kúpili občerstvenie v bufete alebo automate. Niektorí si minú svoje peniaze na zberateľské kartičky. Tvoj syn sa dnes pozrel do svojho desiatového boxu a rozbalil si kus domáceho koláča, ktorý si mu odložila z nedele. Prečítal si lístok: „Želám ti krásny a úspešný deň. S láskou mama.“ Jeden spolužiak mu s povzdychom pošepol, že taký voňavý koláč sa v automate kúpiť nedá a tvoj syn rozlomil koláč napoly. Aj tu si spomenul na teba a tvoje slová, že rozdeliť sa je správne. Neskôr si v jedálni všimol chlapca, ktorý stál v rade pred ním a zobral si tácku rukami na ktorých mal dlhé a špinavé nechty. Tvoj syn rozmýšľal, prečo chlapcovi jeho maminka neostrihala nechty. Tvoj syn sa pozrel s vďačnosťou na svoje ruky a spomenul si na teba.

Tvoj prostredný syn si na teba spomenul, keď pohladkal náplasť na kolienku, ktorou si mu ráno prelepila jeho odreninku. Na obed si vymenil s jedným dievčatkom pomaranč, lebo dievčatko plakalo, že jej pomaranč má na šupke čierny fliačik. Tvoj syn si pamätal, že na obale nezáleží, ale dôležité je vnútro. Keď si po obede umýval s ostatnými deťmi zúbky, vyčistil všetky tak, ako si ho to učila. Nezabudol ani na tie najzadnejšie. Spomenul si na teba, že by si bola na neho hrdá.

Keď si dnes doobeda umývala kúpeľňu, tvoja najmladšia sa hrala v detskej izbe. Tú melódiu ktorú si hmkala, bol prvý pokus o jej spev. Vieš, že skúšala spievať svojej bábike uspávanku, ktorú jej spievaš od narodenia? Započúvaj sa nabudúce a rozpoznáš známu pieseň. Keby si ju videla, ako nežne bábiku uspávala. Má v tebe dobrý príklad.

Milá unavená mama,

ešte skôr než zhasneš posledné svetlo, otvor dvere do detskej izby. Pozri sa na krásne tváričky tvojich spiacich detí a chvíľu ich obdivuj.

Poďakuj za ne.

Objím ich.

A prosím, uver, že všetko, čo pre ne robíš, má pre ich životy obrovský zmysel.

A nevadí, ak všetko nevidíš.