Dnes po obede som dostala akútnu chuť na sladké. Aj by som to zvalila na PMS, ale deje sa to u mňa s absolútnou pravidelnosťou každý deň. Niekoľkokrát 😅
Po zistení, že šuflík so sladkosťami som vyrabovala včera, mi napadla spásonosná myšlienka - z víkendového candy baru mi zostalo v chladničke trochu slaného karamelu - budú palacinky.

Výborný nápad, Simona, ako si to elegantne vyriešila, si hrdinka dnešného dňa (áno, presne takéto sebestredné myšlienky mi išli hlavou, lebo veď kto Ťa pochváli, keď nie Ty sama, však áno 😉 ).

Preto ma pohľad do chladničky a zistenie, že som posledné mlieko vykvapkala do druhej rannej kávy skoro zrazilo do kolien. Nastal stav absolútnej paniky a môj ideový svet sa začal rúcať v základoch. Keď som si s malou dušičkou a nádejou uvedomila, že mám doma malého mliekofila, a preto v zásobe vždy aspoň pár krabíc umelého mlieka. Každý súdny človek by túto myšlienku okamžite zavrhol a slaný karamel by proste vyjedol lyžičkou. Ale ja keď si niečo zaumienim, tej myšlienky sa vzdám až po úpornom boji a mnohých neúspechoch.

Takže som urobila mlieko, pridala ho do cesta a upiekla pomerne schopné palacinky. Trochu horšie sa mi piekli a musela som použiť olej, čo inak nezvyknem, ale.. Nikdy by som nepovedala, že sa z obyčajných palaciniek budem tak úprimne a ohromne tešiť.

A potom som ich zajedla plesnivým syrom, aby bol vesmír v rovnováhe.

Nie, tehotná nie som 😅

Krásny večer vám želám, #babylove