Dobrý deň, prosím vás, ma tu niektorá mamicka skúsenosť, mám 17 mesačnú dcérku, a už asi 4-5 mesiacov ma take obdobie, že nikto cudzí sa jej nemôže ani prihovorit, dokonca ani ja sa nemôžem rozprávať s nikým cudzím, začne plakať, a keď sa jej niekto prihovorí, tak okamžite robí take zvuky a odvracia sa. Čítala som že je niečo take ako separacna úzkosť u deti, keď odmietajú každého okrem matky, ale mna zaujíma či malo takéto chovanie aj niektoré vaše dieťa a kedy to prešlo, ďakujem
@lenkags ďakujem, to ste ma upokojili, aj keď príde návšteva, aj keď mi prídeme na návštevu, a tak, vonku keď sa prihovorí :/
nasa to mala odjakziva a stale ma (2,5roka), aj ked obcas som prekvapena, ze sice zamumlane, ale odpovie.. no vacsinou sa odvracia, uteka, schovava, dokonca aj medzi rovesnikmi.. mozno uz skor kvoli hanbeniu sa, ale predtym to dlho bolo kvoli strachu.. dokonca aj ked sme prisli na navstevu alebo niekto k nam, plakala a chcela byt na rukach, hlavne chlapi museli vyjst z miestnosti.. a tiez ma to veru trapi, tak dufam uz to coskoro prejde a osmeli sa
Naša tu fázu mala skoro rok, ani pozrieť na ňu. Tak sme ju izolovali a nenutili, odišlo ti samé, zo dňa na deň.
@matula178 je to skúška nervov fakt :/ ďakujem pekne
@anjelicek26 ja ju tiež nenútim, dúfam že to prejde rýchlo, ďakujem
@viktoriazria naša bola presne takáto istá - až teraz keď začala od septembra chodiť do škôlky ( ako 3 a pol ročná) sa to omnoho zlepšilo - možno tým, že je už staršia, možno fakt, že už so mnou netravi celý deň. Mladšia to mala tiež asi 3-4 mesiace, teraz má 2 a pol a už je to v pohode, už aj susedovi odpovie . Každé dieťa má v tomto asi svoje tempo ale určite to prejde 😉
@gabuska11 ďakujem pekne 🙂
@gabuska11 dakujem, dufam 🙏 lebo my sme s nou od narodenia dlho dlho nikam nemohli, vsetky navstevy preplakala, vsetci sme boli v strese a najde ona.. vonku ked sa niekto priblizil, prihovoril, hned plac, museli sme hladat prazdne ihriska a akonahle sa priblizil nejaky otecko (hlavne muzi), uz chcela ist domov.. a to sme sa ju naozaj snazili socializovat prave castejsimi navstevami rodiny, lebo ta nam zazlievala, ze sa boji, lebo chudime malo 😏 Aj na plavanie sme chodili, na tanecnu, ale trochu lepsie je az teraz, ked ma uz 2 roky.. stale sa vsak bojim ako zvladne skolku 😣
Ano nas bol cca v tom veku presne taky isty. Navstevy boli katastrofa,presedeli sme.minimalne polhodinu mimo ludi a az tak vedel ako tak prist do miestnosti. Na ulici detto. Nikto sa.mu cudzi nemohol prihovorit. Okolo 2rokov sa to zacalo lepsit a ked nastupil do.skolky,je z neho uplne iny clovek. Kazdemu sa zdravi,podava ruky,smeje sa. Take slniecko ako bol vzdy aj doma 😉drzim palce,len vydrzat,nenutit,akceptovat. To prejde 🙂
.