...zaujalo ma z internetu - PRE VŠETKY MAMINKY 🙂...

    Mali ste niekedy dojem, že ste neviditeľní? Mne sa to občas zdá, že nikto nevidí, že varím, upratujem, nakupujem, telefonujem ...

    Niekedy mám dojem, že by si ma nikto nevšimol, ani keby som stála na hlave ...
    Chvíľami si pripadám ako slúžka. Zo všetkých strán počúvam: "Môžeš to opraviť?"; "Môžeš to zaviazať?"; "Môžeš to otvoriť?" ...
    Inokedy sa cítim ako pátrací pes ... "Kde je moja druhá ponožka?"; Kde je môj telefón?"; "Nevidela si náhodou, kde som si položil knihu?" ...
    Jedného večera sme mali stretnutie. Chceli sme osláviť príchod priateľky z Anglicka. Sedela tam a pozorovala ostatných. Cítili sme sa spolu dobre.
    Bolo ťažké neporovnávať a neľutovať. Každej z nás priniesla nejakú maličkosť. Bolo to dojímavé. Keď prišiel rad na mňa, podala mi krásne zabalený balíček. "To som priniesla pre Teba," povedala. Bola to kniha o veľkých európskych katedrálach. Nevedela som, prečo mi u dala, kým som si neprečítala venovanie: "Obdivujem to, čo staviaš, keď Ťa nikto nevidí."
    V nasledujúcich dňoch som túto knihu priam hltala. Objavila som v nej štyri životne dôležité pravdy, ktoré sa mi stali krédom v mojej práci:
    Tých, ktorí stavali tieto veľkolepé katedrály, nebolo vidieť. Ich mená nie sú nikde zaznamenané.
    Títo stavitelia zasvätili celý život práci, ktorú nikdy nevideli dokončenú.
    Priniesli veľké obete a nečakali uznanie.
    Nadchýnala a motivovala ich viera, že Božie oko vidí všetko.
    Keď som raz zatvorila knihu, zdalo sa mi, že počujem Boha, ako mi šepká: "Ja Ťa vidím. Vidím obete, ktoré každý deň prinášaš, aj keď si ich možno nikto okolo Teba nevšíma. Nijaká láskavosť, ktorú vykonáš, nijaký koláč, ktorý upečieš, ani nijaký hokej alebo futbal, ktorý si s deťmi zahráš, nepovažujem za takú maličkosť, aby som si to nevšimol. Staviaš veľkú katedrálu, aj keď teraz nevidíš, ako bude vyzerať."
    Vtedy som pochopila, že som významný staviteľ ... Som jedna z tých, ktorí pracujú na niečom, čo nikdy neuvidia dokončené a na čom nikdy nebude vyryté ich meno.
    Ako matky staviame veľkolepé katedrály. Ak to robíme správne, ľudia nás nebudú vidieť. Je pravdepodobné, že jedného dňa svet bude žasnúť nielen nad tým, čo sme postavili, ale aj nad krásou, ktorou sme svet obdarovali vďaka tomu, že sme sa stali "neviditeľnými" mamami.

    Autorka neznáma ... (neviditeľná ...)