Znižujeme horúčku: Ako používať teplomer, aby teplotu odmeral naozaj správne?
Naše mamy merali teplotu rýchlobežkou a klasickým ortuťovým teplomerom. Tie však už na trhu nie sú a namiesto nich je tu niekoľko druhov teplomerov. Každý má svoje špecifické požiadavky na používanie.
Telesná teplota je teplota vo vnútri tela, ktorá je udržiavaná v relatívne úzkom rozmedzí. Táto teplota je kontrolovaná hypotalamom a je dôležitá pre normálnu funkciu vnútorných orgánov.
Normálna teplota závisí od mnohých faktorov: od času a miesta merania, od predchádzajúcej aktivity (vrátane plakania, prechádzky, pohybovej aktivity, pobytu v chladnej/teplej miestnosti), od ochlpenia a čistoty plochy kože na ktorej sa meranie uskutočňuje.
Všeobecne platí, že normálna teplota sa pohybuje medzi 36,0 a 37,0 °C.
Hypertermia (= zvýšená teplota) je zvýšenie telesnej teploty nad 37,0 °C , pričom pri zvýšení nad 38,0 °C hovoríme o horúčke a pri zvýšení nad 40,5 °C sa jedná o vysokú horúčku.
Mierne zvýšenie teploty môže byť zapríčinená prehriatím, vtedy sa jedná o exogénnu hypertermiu. Jej príčiny sú napr. dlhá cesta v prehriatom aute, príliš veľa vrstiev oblečenia v kočíku. V tomto prípade treba dieťa obliecť do voľného oblečenia a zopakovať meranie.
Ak však teplota neklesá, alebo je veľmi vysoká bez zjavnej príčiny, alebo sú prítomné iné príznaky ochorenia, je pravdepodobné, že príčina je endogénna (vnútorná). Vtedy sa jedná o zápal, ktorý je vyvolaný infekciou (bakteriálnou/vírusovou/inou). Horúčka je teda príznak ochorenia, nie choroba ako taká.
Ako a čím odmerať teplotu?
Teplotu môžeme merať v konečníku (rektálne - najpresnejší spôsob merania, najmä u novorodencov), v podpazuší (axilárne), v ústach (orálne - čím hlbšie pod jazykom), alebo na čele. Ak meriame rektálne, je dôležité naolejovať koniec teplomera (napr. olivovým olejom), a teplomer treba zaviesť opatrne pri stene konečníka.
Aby sme vedeli posúdiť, či má dieťa teplotu alebo nie, je dôležité vedieť aká je jeho bežná, normálna telesná teplota meraná rovnakým spôsobom ako meriame teplotu pri podozrení na horúčku.
Ortuťový teplomer už nie je na trhu (ani klasický, ani rýchlobežný), namiesto neho možno kúpiť identicky vyzerajúci teplomer s ekologickou a netoxickou meracou kvapalinou. Spôsob merania je klasický, výsledky sú presné. Dá sa použiť v podpazuší alebo rektálne, po použití sa môže dezinfikovať. Doba merania je dlhá (7 - 10 minút). Ďalšou nevýhodou je ťažké a zdĺhavé striasanie.
Digitálny teplomer je moderná náhrada za klasický. Sú relatívne presné, ak sa použijú správne. Odporúča sa pred zapnutím zohrievať cca 3 - 5 minút v ústach či podpazuší, potom zapnúť. Pri meraní týmto spôsobom teplomer ukáže presnú hodnotu. Pre overenie môžeme spraviť 2 merania za sebou.
Doba samotného merania je 10 - 30 sekúnd podľa typu teplomera.
Pre bábätká existuje digitálny teplomer v tvare cumlíka - umožňuje jednoduché meranie u bábätiek, avšak dieťa ho po čase môže odmietať a pri zapchatom nose môže nastať problém s meraním.
Pásikový teplomer na čelo je jednoduchý, bezbolestný a lacný spôsob, ktorým sa dá odhaliť, či má dieťa vôbec teplotu. Prikladá sa na čisté, nemastné a nespotené čelo, približná teplota sa môže odčítať po 10 sekundách. V prípade, že teplota je zvýšená, treba ju presnejšie odmerať iným spôsobom.
Najjednoduchšie a zároveň presný teplomer je bezkontaktný teplomer. Tieto teplomery zachytávajú infračervené tepelné žiarenie vyžarované telom a prevádzajú ho na tepelnú hodnotu v °C.
Bezdotykové teplomery sú síce drahé, ale ich použitie je jednoduché a bezbolestné (čo je dôležité pri nočnej kontrole) a možno ich využiť aj na meranie teploty vzduchu v miestnosti, teploty príkrmu alebo náhradného mlieka, teploty kúpeľa.
Je dôležité, aby sa pri meraní postupovalo presne podľa návodu. Niektoré typy umožňujú merania aj v uchu, s niektorými treba urobiť pohyb, aby zachytilo celé čelo,
atď.
Moja skúsenosť
Ako prvorodička som nemala žiadne skúsenosti s meraním teploty, tak sme si pre synčeka zaobstarali digitálny teplomer, ktorý som v prípade potreby používala rektálne. Pre bežnú kontrolu som používala pásikový teplomer. S kombináciou týchto dvoch metód som úplne spokojná, aj keď časom som získala zázračnú schopnosť rodiča - priložením ruky na čelo (ja prikladám na uško 🙂 ) zistiť, či má dieťatko teplotu.
Dnes však máme aj bezdotykový teplomer, ktorý používam často a najmä v noci, keď treba. Nie je úplne presný, treba robiť aj kontrolné meranie, ale zvýšenú teplotu/horúčku odhalí, a nepresnosť 0,2 - 0,3 °C je v tom prípade takmer zanedbateľná.
Prečítajte si aj zásady znižovania horúčky, ktoré by mal vedieť každý rodič
Odporúčame
Začni písať komentár...
