Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    pauli_cka
    27. feb 2020    Čítané 52x

    Mama je aj vo voľnom čase mamou

    Ked sa raz stanes mamou,tak nou proste ostavas,uz nou nikdy neprestanes byt. Posledne dni ma o tom coraz viac presviedcaju.

    Moj maly spunt je od narodenia narocnym babatkom. Najprv sme sa mordovali s refluxom, plakalo dieta a ja zufala s nim. Moj pracovne vytazeny muz mi pomahal,ako len mohol,ale toho volneho casu som veru aj tak pre seba nikdy nemala viac ako hodinu. Niekedy ani to nie. Kym inym mamkam sa darilo "utiect" od babatiek prec,oddychnut si,posediet si na kave s kamoskou,ci dokonca zajst na nakupy (aj viachodinove a inde ako len do potravín,co som ja pokladala za sci-fi), ja som nemohla ist vobec nikam. Preco?

    Po prve preto,ze mi manzel vzal maleho podvecer,ked som bola z celeho dna taka rozbita,ze som ani vlastne nevladala nikam ist.

    Po druhe preto,ze nesoferujem,takze som na otocku nemohla ist ani na nakupy na ine sidlisko (u nas su len potraviny 🤦‍♀️) a busom by to trvalo hrozne dlho, co som si popri svojom "naprsebytiachtivom" syncekovi nemohla dovolit. Ale aj tak som chodila aspon do tých potravín.

    Po tretie... zabudla som, co som vlastne chcela napisat :D To preto,ze moj "kojomozog" je uz skoro vypnuty,ked pisem tieto riadky, je uz takmer polnoc. A preco este nespim? Mam svoj volny cas,ktory si vychutnávam.  Aj napriek tomu,ze padam unavou, MUSIM byt este hore a uzit si chvilu,ked na mne nie je nonstop prilepena ta moja "prisavka" a nemrnci mi tu stale dokola.

    Takto. Aby bolo jasno. Ja svojho synceka milujem najviac na svete. Ano,nervy mam niekedy priserne na to vsetko okolo materstva.  Ale stoji to za to,on je proste zmyslom mojho zivota. Ale v zaujme vlastneho zdravia potrebujem od neho aj odist a potrebuje to kazda matka,nech by tvrdila akykolvek opak (pochybujem,ze by ste taku nasli). 

    Dnes je uz situacia ina nez ako to bolo na zaciatku (CHVALABOHU!) Reflux vymizol,ked sme zacali prikrmovat,dieta uz teda tolko neplace. No joooo, prisli na rad zuby, a teda revu si uzivam nadalej viac nez dost.  Ale uz odbacam od témy (pardon,to zas ten kojomozog unaveny), idem sa vratit k tomu,co ma viedlo k napisaniu tohto mojho rozjímania.

    Volny cas. Toho ma veru asi kazda mamka maaaaalicko. Ak teda este matky nezabudli,co to vlastne je. A to vam pisem ja,co mam zatial iba jedno dieta :D Neviem si predstavit, co budem robit pri viacerých detoch,ako to budem stihat atd... Viacnásobné maminy,mate moj obdiv a rešpekt!

    Pocas dna mam toho volneho casu menej ako vecer, a to preto, ze moj spunt cez den sice spinká 2x, ale iba po polhodine. Obcas sa mu vynimocne podari potiahnut aj hodku - hodku a pol. Večer ho uspim a vtedy to zacina. Moj volny cas. IBA MÔJ. Len ja. No dobre, tak ja a moj kojomozog. Ked dieta zaspi, upracem izbicku,pozbieram hracky,umyjem riad,cumle,flasku atd, zacvičim si kratko a venujem sa nejakej kreativnej činnosti, ako napriklad strikovanie alebo facebook na mobile :D Nech robim, co robim,moje myslienky takmer neustale smeruju len a len k jednemu: k mojmu dieťatku.

    Nieze by som o tom nevedela,ze sa to takto deje stale,ale dnes som si to akosi viac uvedomila. Malicky zaspinkal a ja som sa konecne zhostila povinnosti,ktoru uz par dni odkladam. Bolo treba zasit rozparanu dieru na syncekovom body a na zimnej bunde. Najskor som zasila bundu. Potom som vzala derave body,ktore mal malý na sebe celý ten den. Skor,ako som ho zacala opravovať, zaborila som si don tvar a nadychla sa. Moje babatko. Ta vona ma uplne dostala. Zas a znova. Presla mnou nielen ta charakteristická vona,ale najma sa vo mne okamzite ozvala úplne vsetka materinská láska,ktoru v sebe mám. Az ma premkol pocit vdacnosti,za to male stvorenie, ktore je cely tato. A potom ma premkol pocit lasky k tomu tatovi. A potom zase k babatku. A potom k obidvom naraz. Tak som tam sedela vychutnávajuc si vonu svojho syna a tym som vlastne stravila svoj volny cas. V podstate o volny cas neslo,kedze som musela zasit diery na oblečení,co teda nie je prave moja oblubena volnocasova aktivita. Ale tentoraz som si to uzila. 

    Byt mamou je uzasne. Sice to cloveka vyšťavi az na pokraj fyzickych a psychickych sil,ale verte mi. Je to dar. Ten najkrajsi dar, aky len zena moze vo svojom živote dostat. Za všetku tu namahu a snahu platí malicky cloviecik tym najkrajsim uprimnym úsmevom na svete ❤

    pauli_cka
    20. aug 2019    Čítané 51x

    Chcete zmenu? Staňte sa matkou!

    Zmena je život, hovorí sa. Nuž a také materstvo je veru poriadna zmena. Čo z toho vyplýva? Materstvo je život!

    ... A život je pes :D

    Ale nie, srandujem. I keď každá mamka vie, že občas (často?) je to všetko okolo bábätka naozaj dôvodom nálady pod psa. Ale na druhej strane, je to láska. Fakt.

    Nuž, ale poďme k veci. Zmena. Materstvo so sebou prináša tooooooooooľko zmien naraz, ako azda nič iné na svete. Dokonca ani tehotenstvo nie je v porovnaní s materstvom žiadnou zmenou. Dobre,uznávam, že žena sa tehotenstvom zmení, narastie jej brucho,možno celá opuchne, zvracia, papká kadečo, je citlivá, plače pri všetkom alebo, naopak, stane sa z nej krvilačný nervák. Ale v porovnaní s tým, aké to celé je,keď sa narodí ten malý človiečik, čo si v tom brušisku doposiaľ spokojne rástol, kopal do rebier a vlastne nič netušiac hovel, je to malina. Materstvo zmení nielen ženu,ale celú rodinu, domácnosť, psa, a dobreže nie celú planétu. Vlastne aj tú! Veď to by potom neboli reklamy na plienky a všakovaké detské "harampádí" kade tade - všade.

    No a tak v tej mojej prvorodičovskej hlave skrsol nápad spísať zoznam týchto zmien. Každá žena je iná a má iné bábo, takže sa to, samozrejme, nevzťahuje na všetky maminy. Toto je moje pozorovanie toho, ako to bolo pred materstvom a ako je to teraz, po príchode dieťaťa na svet:

    1. Nákupná maniačka

    Ak ste pred materstvom dostali chuť ísť nakupovať, či už ste potrebovali oblečenie, topánky, drogériu, potraviny, alebo vôbec nič ale iba ste sa chceli túlať nákupným centrom, po narodení dieťaťa na to môžete rovno zabudnúť. Teda aspoň spočiatku.  Novorodenec matku prvorodičku skrátka pripúta medzi štyri steny bytu a znemožní jej akékoľvek snahy pohnúť sa niekam ďalej ako po koniec sídliska. Matka síce na aké - také nákupy chodí, avšak vždy dúfajúc, že sa to jej dieťa v kočíku/nosiči nezobudí a nespustí krik na celé potraviny.  Áno, potraviny - lebo tie sídliskové sú jediným miestom,kde si matka môže zo začiatku svojho matkovania dovoliť ísť na nákup. Pozná teda už všetky predavačky a na milimeter presne vie, kde sa v obchode čo nachádza.

    Namiesto akcií na kabelky a topánky a namiesto výpredajov oblečenia matke srdce podskakuje od radosti, keď zbadá zľavu na detské vlhčené obrúsky alebo plienky. A to je ďalšia vec - s nástupom materstva sa zmení aj sortiment, ktorý žena-matka nakupuje. Točí sa v kolobehu potraviny-obrúsky-plienky-oblečenie pre bábätko. Viac toho na sídlisku nie je (niekedy ani to oblečenie nie). A preto sa novodobej matke chce kričať na plné hrdlo: Sláva internetu! E-shopy sa dnes hemžia detskými vecami a vlastne všetkým možným a nemožným, čo len matka chce. A tak objednáva a nakupuje online. Potom však dochádza k trampotám pri preberaní balíkov, lebo kuriér sa ponáhľa a skrátka z nejakého čisto chlapského dôvodu nechápe, že matka nemôže okamžite zbehnúť dole po balík s dieťaťom pricucnutým na prse. No, v podstate môže, dalo by sa to, ale tak chápete, aj žena-matka má nejaké svoje hranice. A iba dve ruky. Kurnik, ani neviem,koľkokrát som už vyslovila želanie, že chcem byť chobotnicou, zišlo by sa mi veru zopár rúk navyše pri tom mojom špuntovi.

    2. Prsia

    Ktorá žena by sa nepotešila plnšiemu poprsiu? Najmä ak od prírody nie je práve obdarená. Začína to už v tehotenstve, a to úplne na jeho počiatku. Citlivé a väčšie prsia sú jedným z prvých príznakov tehotenstva. Túto oblasť očakávania potomka majú radi aj chlapi. Ani sa im nečudujem, oni sú totiž v porovnaní s nami ženami viac logicky zmýšľajúci než emocionálne stavaní, a tak zrejme vedia, že si túto novodobú prednosť svojej ženy musia "vychutnať" skôr, ako si na nej bude pochutnávať ten mikročlovek,ktorý si zatiaľ rastie v brušku. Prsníky sú v podstate samostatnou kapitolou,čo sa týka materstva. Pred časom by mi ani nenapadlo, že to je s nimi celá veda! Tie dva kopčeky roztopenej zmrzliny sa po pôrode premenili na Himaláje, k ktorých padala lavína materského mlieka. Pri pohľade do zrkadla sa mi síce na tvári objavil spokojný úsmev, avšak vzápätí ma radosť prešla, pretože Himaláje sakramentsky bolia! Vyhlasujem najvyšší stupeň lavínového nebezpečenstva - na tretí deň po pôrode sa Himaláje naliali. Jemineeeeeeeee, to bola ale patália! Myslela som si, že prasknem, že proste vybuchnem, explodujem a nezostane po mne nič,iba horda mlieka a to malililinkaté bábo,ktoré som porodila. Musela som si tie dva obrie balvany (fakt tvrdé ako kameň) nahrievať. Mlieko sa vtedy zo mňa valilo, že by uživilo všetkých novorodencov sveta a najhoršie bolo,že sa to nedalo zastaviť! Pripadala som si ako... alebo radšej nič. Ale viete čo? Prešlo to po pár dňoch, našťastie. A častým kojením sa to celé nejako znormalizovalo, ustálilo a... zmenšilo. Jeden by už dnes ani nepovedal,že kojím. Vlastne jeden by to povedal. Ten vie teda veľmi dobre, že som chodiaci tetrapak plný mlieka. Ibaže ešte nevie rozprávať. Môj trojmesačný syn.

    No ale aby som to zhrnula. Pred materstvom má žena proste prsia, ktoré vlastne nemajú inú funkciu, ako byť jej ozdobou. Ale po pôrode je ich hlavnou funkciou nechať sa vyciciavať. Samozrejmou súčasťou musia byť prsné vložky do podprsenky,inak by na verejnosti na vašom tričku videl každý, že kojíte. Ale na tie mám už také neskutočné nervy,že o nich radšej pomlčím. Páči sa mi akurát to,že mi ich kupuje v drogérke môj muž. Je to od neho také sexi gesto 🙂 A keď už spomínam slovo sexi...

    3. Sex

    Nuž takto. Nejdem tu rozoberať detaily. Ale aj táto oblasť sa materstvom zmení, preto ju nemôžem obísť. V podstate sa to dá rozdeliť na tri časti:

    1. Pred tehotenstvom - Mám na teba chuť.
    2. V tehotenstve - Mám na teba chuť, ale väčšiu chuť mám momentálne na paradajkovú polievku s čokoládou.
    3. Materstvo - Mám na teba chuť, ale nemám čas a tiež mám sto chutí odísť a už sa nikdy nevrátiť!

    Nie vždy to,samozrejme, vyzerá tak,ako som práve uviedla. Chvalabohu! Niekedy má tehotná žena napríklad chuť aj na iné jedlo 🙂 Srandujem. S bruškom sa to dá,niet dôvodu na obavy. S brušiskom sa to tiež dá, ale každá žena nech sa riadi podľa seba. Pri mini bábätku sa to... nedá. Zo začiatku matku ten miniatúrny človek uplne vycicia. S mliekom odchádza z tela matky aj energia, a bez nej... no, nie je to ono🙂 A vôbec, šestonedelie nepustí, všetko sa musí zahojiť. Pokiaľ nič nebolí,pohoda, užívajte si,koľko len chcete, hoci aj hneď po návrate z pôrodnice. Ale... tá bolesť je fakt sviňa. Dobrou správou je, že nič netrvá večne, a tak aj toto všetko raz pominie. A tak sa tešte z každej spoločnej chvíľky s vašim manželom, ktorú vám bábätko dopraje. A potom... hor sa do ďalšieho tehotenstva! :D

    3. Prdy a grgy

    Týkajú sa každého človeka na tejto planéte, sú úplne prirodzeným a zdravým prejavom fungujúceho tela. Ale aj tu platia isté hranice. Kto si poriadne nahlas odfúkne na verejnosti, na toho sa všetci pozerajú ako na hulváta. Pred materstvom som aj ja mala taký pohľad. Ale s nástupom materstva... Nikdy by mi nenapadlo,že sa budem tak tešiť z prdov, hovienok a grgov :D O to viac, keď z toho drobného telíčka odchádzajú ťažko. Dobreže nad prebaľovacím pultom neotváram šampanské od radosti,keď to doslova vypukne. Aj tak šampanské nemôžem. Kojím. Nevadí,tak nabudúce.

    Naše debaty s manželom nadobudli nový rozmer: Rozprávam mu,aké hovienka dnes malý vyprodukoval, a on zase rozpráva mne, aké hovienka vyprodukoval vonku náš pes. Krása. Ale veď je to také dôležité! Ako sa hovorí, jeden prd je lepší ako sto doktorov 🙂

    4. Informácie

    Matka sa točí stále okolo bábätka. Takže dopodrobna pozná, čo je IN v bábätkovskom svete, čo letí, čo je super praktické, čo je blbosť, čo sa zíde, čo je dobré na zaparenú prdelku a ktorá celebrita práve čaká bábätko, prípadne ktorá nedávno porodila a aké meno svojmu potomkovi dala. A tu to hasne. Čerstvá mamička nemá absolútne čas sledovať okolité dianie. Teda ani to mimo jej okolia. Keď som bola ešte netehotná a potom 2 v 1, zvykla som od rána do večera počúvať rádio. Máme doma aj telku,jasné,ale tú máme len na to,aby som mala z čoho utierať prach. A ešte na MS v hokeji. Nepozeráme ju vôbec. Ale rádio bolo mojou dennou súčasťou. Vďaka tomu som mala prehľad o politickej, kultúrnej i športovej sfére doma i v zahraničí. Ale teraz? Moje bábätko mi nedovoľuje byť informovaná o niečom inom ako o tom, že práve urobilo do plienky kak a treba to teda okamžite napraviť. A keď som rádio zapla, malému akosi vadilo a musela som ho vypnúť. A potom začalo rádio vadiť aj mne. Skrátka, keď mrnčí dieťa a ide rádio, je toho ruchu a hluku priveľa. Nuž a keďže dieťa sa vypnúť nedá, odnesie si to rádio.

    5. Oblečenie

    Nemám na mysli oblečenie pre bábätko, aj keď to tiež treba pomerne často obmieňať, nakoľko dieťa slintá, zvracia a rastie ako huby po daždi. Mám na mysli vaše oblečenie. Teda to ženské. Aj toho treba mať do zásoby, hlavne vrchný diel,teda tričká a iné topy. Prečo? Nuž lebo tečúce mlieko sa rado vylieva na tričko, aj pri kojení sa tam dostane a v neposlednom rade vás váš utešený chlapček na prebaľovacom pulte zakaždým očúra. Alebo pri odgrgávaní ovracia. Kojo tričko je asi fajn, ale ja také nemám. Najradšej nosím farebné tielka a v prípade potreby len vydolujem prso z výstrihu 🙂 Je to celkom praktické, a hlavne rýchle riešenie. Odporúčam.

    6. Spánok

    Áno, ešte som nezabudla, ako sa to volá, aj keď mi veru poriadne chýba. Spánok. To je už údel každej mamy. Nevyspatie a materstvo sú vlastne synonymá. Kým pred materstvom som mohla ponocovať koľko chcem a ráno spať koľko chcem, v materstve ponocovať musím. Lebo kojenca treba nakojiť. Aj každú hodinu - dve. A ak nie nakojiť, tak prebaliť, pomojkať, uspať, utíšiť. Mamičke sa odporúča spať kedykoľvek cez deň, keď spí bábo. Ale to sa nedá! Ani by som voľakedy nepovedala, že žehlenie a upratovanie je také lákavé. Ale vždy ma láka vtedy,keď malý zaspí. Nuž, asi sa už nikdy v živote nevyspím. Ale nevadí. Sama na sebe pozorujem, že ono je to tak zariadené,že si na to mama proste zvykne. V pôrodnici som myslela,že umriem na nedostatok spánku, a to som tam bola len 3 dni. Ale potom som si proste akosi zvykla a dokážem cez deň normálne fungovať,akoby som spala celú noc. Klop klop klop, nech to nezarieknem.

    7. Strava

    Pred materstvom som sa stravovala zdravo (väčsinou), ale teraz sa na seba hnevám. Moja životospráva je na bode mrazu a od zdravej má dosť ďaleko. Jedávam rýchlo, všetko do seba nahádžem za pár minút. Lebo bábo začne plakať takmer vždy, keď sa chystám jesť.

    Raňajky si prichystám v priebehu mikrochvíľky a už od polnoci sa nesmierne teším na kávu. Milujem rannú kávu najviac na svete. Musí byť. Hoci niekedy si ju absolútne nemám čas vychutnať, moja ranná káva v mojom obľúbenom pohári je skrátka mojim najdokonalejším začiatkom dňa. Je to svetlý bod na konci nekonečného tunela s názvom Prebdená noc. Niekedy si ju chystám s bábom pricucnutým na prse. Kávu si proste vždy ráno pripravím, hoci raňajky nie vždy. Teda,ako sa to vezme. Vždy sa ráno najem, ale teda niekedy sa to raňajkami nedá vôbec nazvať. A tak pre nedostatok času a osobného priestoru moje ráno začína kávou, kúskom čokolády a plátkom syra. Minule sa k tomu pridala jedna zelená oliva. Že sa to k sebe nehodí? Ale ba, je to tajomstvo šéfkuchára á là čodomdal. Našťastie, takéto ultrazdravé raňajky nemávam často.

    Obedy si varím ráno, lebo som sa poučila z vlastnej chyby,keď som si naivne myslela,že mi drobec dovolí navariť si predpoludním, povedzme okolo 10-tej. Ha! Ani náhodou. Vtedy som zostala bez obedu. Takže si vopred premyslím,čo budem jesť a varím aj o 5 ráno. Už ako to časovo vydá. Mám rada jednoduché jedlá, zeleninu, ryžu, pohánku, bulgur a tomu podobné veci. Takže moje obedy sú rýchlo hotové,našťastie. Teda, väčšina z nich. Ale niekedy ani na prípravu obeda nemám čas. A tak som v jeden neuveriteľne urevaný deň obedovala "fitness šalát", ktorý vyzeral tak, že som si rozbehnutá trhala ľadový šalát a namáčala ho do skleničky s bazalkovým pestom.

    Nuž, aj také bolo. Lenže,samozrejme, keď sa poriadne nenajem,tak potom stále čosi zobem. Celý deň. Len tak narýchlo,čo príde. Ibaže problém je,že ku mne chodia samé nezdravé veci. Minule ku mne v obchode sama od seba prišla čokoláda. Fakt. Normálne ma prosila, aby som ju zjedla. Akosi sa mi v poslednej dobe takéto čosi deje často. Ach jaaaaaaaj, ľudkovia, moja niekdajšia pevná vôľa je už asi naveky fuč. Po pôrode mi síce rapídne rýchlo spľaslo brucho,že som bola ešte tenšia,než predtým,lenže už som sa odvtedy veru nafúkla a nie je to bohviečo. Neznášam ten pocit,keď si sadnete a cítite,ako vám na bruchu vznikli tie "micheliny". No čo narobím.

    Síce denne okolo drobca behám, skáčem a neviemčoešte, musím začať poriadne cvičiť. Lebo tých pár brušákov,čo zdrvená z celého dňa urobím večer, keď konečne drobca uspím, sa asi neráta. Minule som si s plánom zacvičiť si ľahla večer na koberec na chrbát a okamžite som zaspala. Vyplo ma. Ale že úplne. Takže sa to asi fakt neráta. Či aj snaha sa cení? 🙂

    Takže zatiaľ asi tak. Tých materských zmien je ešte dooooooooosť veľa,takže sa nedá písať o všetkom. Ale viete čo? Ono sa to spočiatku prvorodičke zdá,že bábätko vlastne matke totálne otočí život a že ho otočí smerom k horšiemu, lebo je obmedzovaná, unavená, vyčerpaná, uväznená medzi 4 stenami atď... Ale na druhej strane,fakt sa to len zdá. Zo ženy sa stala matka a to je poslanie. Matku nikto nenahradí. A tak,hoci sú dni,keď mi maximálne hrabe z toho všetkého, čo sa tu s drobcom deje, užívam si, že som pre malého stredobodom vesmíru. Nenahraditeľná, úžasná, jedinečná, najlepšia 🙂 Treba si to vychutnávať, kým sa dá,lebo potom ma v puberte pošle do .... dúfam, že len do kelu. Ten som vlastne už veľmi dlho nejedla,dala by som si...

    Tak zatiaľ toľko z mojej materskej strany. O čom nabudúce? Sama zatiaľ neviem. Ale to moje dieťa určite príde s niečim oiriginálnym, o čom budem môcť rozprávať. Stopro.

    pauli_cka
    16. jan 2019    Čítané 80x

    O tehotenskej zlatej rybke

    Aj takto by sa dalo nazvať to, čo momentálne prežívam. A čo prežíva každá tehuľka v piatom mesiaci tehotenstva. Prichádza to znenazdajky a spočiatku sa dokonale kamufluje za rozličné telesné prejavy. Ale neskôr je to čím ďalej tým viac špecifické a už nezameniteľné.

    Tehotenský kalendár mi ukázal 18. týždeň. Už nejaký ten piatok predtým som všade čítala slová typu: "Gratulujeme, mamička, už určite cítite pohyby vášho dieťatka". Lenže ja som ich necítila. Jediné, čo som v danej oblasti svojho tela cítila, boli pohyby tráviaceho ústrojenstva po výdatnej porcii strukovín 🙂 Čakala som, kedy to príde a popravde som sa aj trochu bála, či mi to nebude nepríjemné. Predsa len, som prvý raz tehotná a vôbec netuším, ako tie pohyby žena pociťuje.

    Prišiel 19. týždeň a ujo google ma zas a znova presviedčal, že sa už určite nezmestím do starého oblečenia a musím si kúpiť oblečenie pre tehotné, čo bolo, samozrejme, sprevádzané množstvom reklám na eshopy s tehotenskou módou. Stále som sa však do svojho oblečenia v pohodičke zmestila a tehotenské gate, čo som si raz kúpila, mi boli obrovské, takže asi tak. V súlade s heslom "nie, radšej knihu", som si teda zašomrala, reklamy preskakovala a zvedavo čítala ďalej, čo ma tento týždeň tehotenstva čaká a neminie. Opäť prišla reč na pohyby. Hovorila mi o nich aj moja švagriná, ktorá mala v tom čase už pôrod "predo dvermi". A veruže sa čosi aj začalo diať.

    V jeden pekný januárový večer, keď som cvičila svoju jemnú a šetrnú posilňovaciu zostavu v pohodlí domova, som vystrela ruky nad hlavou a natiahla sa. A v tom: Híííííííííííííí! Až som sa zľakla. Čudesný - prečudesný pocit v mojom bruchu. Akoby vo mne plávala rybka a z celej sily ma šťuchla. Po chvíli to zopakovala. Srdce sa mi rozbúšilo. Radosťou, ale aj zvedavosťou. Asi aj láskou, nádejou, zdesením, šťastím, obavami... všetkým 🙂 Jeeeej, tak toto je ono? Toto je náš junior? Raz som zhíkla tak, že až manžel priletel s "infarktovým stavom" do izby, či žijem.

    Prvé pohyby bábätka sa objavovali veľmi sporadicky a jednorazovo, no zato šlo o riadnu spartakiádu, preto som sa zakaždým aj trochu zľakla, keď sa rybka začala metať. Manžel mi s očakávaním prikladal ruku na bruško. Vystihol to aj v čase, keď bábo kopalo, dokonca presne tam, kde mal ruku, ale ešte nezacítil nič.

    Až v 20. týždni sa začala rybka pohybovať tak, že už som ju cítila častejšie. Bolo to krásne. A už som nehíkala 🙂 Rybka sa už zžila so svojim rybníkom a veselo si v ňom plávala. Prihovárala som sa brušku a zakaždým na mňa vtedy vytriešťal oči náš pes, či som sa azda nezbláznila. Inak, pes a moje tehotenstvo, to je kapitola sama osebe, takže o tom zas niekedy nabudúce 🙂 Práve v tomto týždni manžel prvý raz pocítil pohyb svojho synčeka alebo dcérky (toto tajomstvo nám ešte náš špunt neprezradil). Zaplavil ma vtedy nádherný pocit obrovitánskej lásky k manželovi a lásky k dieťatku. To sa ani nedá opísať slovami 🙂

    Nuž, a to je zatiaľ všetko, ďalšie pohybové príhody s mojim bábom ma ešte len čakajú. Ale už teraz viem, že si túto moju rybku musím dosýta vychutnať, pretože keď potom prídu na rad poriadne kopance pod rebrá, to už asi nebude taká sranda. Myslím, že potom budem híkať ešte viac :D

    pauli_cka
    11. jan 2019    Čítané 80x

    Moja (ne)milovaná káva

    Predstava teplého latte s krásne vysokou mliečnou penou, možno aj s nejakou príchuťou (oriešok alebo karamel), v spoločnosti milovanej osoby, to pre mňa vždy znelo lákavo. Treba sa predsa aj trošku rozmaznávať. Iná šálka kávy, taká bežnejšia, bola klasika: Káva s mliekom zaliata vodou z kanvice bola pravidelnou súčasťou môjho rána, bez nej som si to už ani nevedela predstaviť. Preto som si z času na čas lámala hlavu nad tým, ako to ja bez kávy prežijem, keď raz budem tehotná. Nuž, šlo to pomerne jednoducho.

    Vedela som, že kávu smie žena piť aj v tehotenstve, ale mala by ubrať z bežného množstva na čo možno minimum. Ideálne by bolo vysadiť kávu úplne, veď drobec v brušku má na kávičkovanie predsa len ešte čas. Prikláňala som sa k prvej verzii. Preto som sa utešovala, že keď ma raz môj manžel privedie do očakávaného druhého stavu, svoj obľúbený "mok" si budem môcť dať hoc aj každý deň. Do reality pitia kávy v tehotenstve ma však veľmi rýchlo dostal náš vyvíjajúci sa Boží dar, keď sa konečne zadarilo. Len čo si bábo  ustlalo v mojej maternici, začalo prejavovať vyslovený odpor k mnohým veciam, kofeín nevynímajúc.

    Kávu som odrazu nemohla ani len cítiť. Žalúdok sa mi pretáčal na všetky svetové strany už len pri pomyslení na kávu. Manželovi som ráno pripravovala kávu, čo mi nevadilo. Ale mňa by veru vtedy zo začiatku neprinútilo dať si čo i len dúšok ani to, keby ma na kávu pozval sám temperamentný Španiel Carlos zo skupiny Il Divo. Veru nie. 

    Sama som sa čudovala nad tým, ako úžasne si to príroda zariadila. Aby som zbytočne popri iných hovadinkách nepchala do seba ešte aj kofeín, skrátka mi v tehotenstve začal vadiť viac než vegetariánovi šnicel. A to aj napriek nenormálnej únave,  ktorá ma nútila prežiť značnú časť prvého trimestra v ríši snov. 

    Niekedy som neskôr na kávu dostala chuť, a tak som si skúsila trošku dať.  Prežila som to 🙂 Ale muselo si ju telo vyslovene vypýtať.  Keď som si totiž kávu dala len tak, že "čo idem robiť? Dám si kávu", tak vtedy mi nesadla a bolo mi z nej zle. 

    Káva mi prestala vadiť až  druhom trimestri, ale tiež som to s ňou nepreháňala. Nevychutnala som si ju tak ako predtým, chutila mi proste inak. Ráno som si preto robila namiesto kávy čaj a ak som si kávu dala, tak väčšinou len šálku popoludní. 

    Predstava teplého latte s krásne vysokou mliečnou penou ma stále láka. Ale ako už svoje telo počas tohto obdobia zväčšujúceho sa brucha poznám, zrejme by to momentálne nebol dobrý nápad.

    Kávu? Nie, vďaka. Radšej citronádu🍼

    pauli_cka
    10. jan 2019    Čítané 189x

    Ach tá váha. V tehotenstve si ma vôbec neváži!

    Juchuuuuu, je to tu! Druhá čiarka na tehotenskom teste. Ja sa zbláznim od radosti...

    Takéto boli moje pocity, keď sa sen stal skutočnosťou. Bola sobota, manžel ešte ráno spal, keď som zistila, že budeme rodičmi. Keďže sme sa obaja už dlho o bábo snažili, nevymýšľala som žiadne netradičné a originálne spôsoby oznámenia tehotenstva.  Na lístok som napísala milý odkaz, dala ho drahému k pripravenému tanieru s raňajkami a keď sa na mňa neveriacky zahľadel, len som vykríkla: Som tehotná! Padli sme si do náručia, smiali sa a plakali naraz. Ach, koľko šťastia!

    Tehotenstvo nám potvrdil aj môj lekár, a tak sa začalo všetko to plánovanie, oznamovanie rodine, skrátka, tešenie sa 🙂 Manžel so mnou prežíval všetko, vypočul si odo mňa každý týždeň prednášku o tom, ako sa práve náš drobec vyvíja a neznenávidel ma, keď mnou zmietali emócie všetkého druhu. Tehotenské nevoľnosti trvali celý prvý trimester.  Do toho som ochorela a zostala nevládne ležať takmer dva týždne na antibiotikách. Aj bez choroby som sa cítila úplne nanič a keď ma skolila chrípka, myslela som, že umriem. V čase, keď mi bolo telesne najhoršie, padli na mňa depky a strácala sa zo mňa radosť. Jediné, čoho nikdy neubúdalo, ba práve naopak, boli kilá navyše.

    Treba povedať, aby ste boli v obraze, že pred tehotenstvom som si dlhodobo strážila postavu. Cvičila som takmer každý deň, buď vo fitku alebo doma, nejedla som sladkosti (sem-tam) a snažila som sa celkovo žiť zdravo. Už po veľmi krátkom čase som však začala priberať. Mohol za to aj fakt, že som mala od začiatku tehotenstva isté zdravotné problémy, kvôli ktorým som nemohla cvičiť, ako som predtým zvykla. Navyše som pracovala z domu, takže jediným zdrojom pohybu bol môj pes, s ktorým som chodievala von. Nuž a ten apetít...

    Tehotenské chute? Nie, nič zvláštne to v mojom prípade nebolo. Žiadne čudné kombinácie,  ako napríklad bryndza s čokoládou a podobne 🙂 No dobre, občas som dostala chuť na kyslé uhorky, olivy a raz nenormálnu chuť na paradajkovú polievku, ktorú som si musela okamžite uvariť. Ale nič som netradične nekombinovala. Zato som však zo začiatku mávala neskutočný hlad. Stále. Bola som nenásytná viac ako náš pes, a to už je ozaj čo povedať! Ráno som sa budila na pocit takého nesmierneho hladu, že keby som do 10 sekúnd niečo nezjedla, určite by som v posteli umrela na akútnu podvýživu. Raz som sa zobudila a dokonca rozmýšľala,  že zjem vedľa spiaceho manžela. Povedala som si však,  že ho ešte budem potrebovať (veď kto mi bude nosiť obedy, robiť nákupy a venčiť psa, keď porodím?) a tak som sa prinútila vstať a nacupitať do kuchyne, samozrejme, prenasledovaná psom, ktorý mi celé tehotenstvo robí maškrtiaceho sparingpartnera. Najedla som sa dosýta a tak cca do polhodky som opäť vyhladla. "Je to možné, že som ZASE hladná?" Toto bola moja najčastejšia veta. Nuž, a tak som musela veľa jesť, lebo som bola FAKT na smrť hladná, taký hlad som ešte nikdy nezažila. Nebola to chuť na niečo, ale normálny nefalšovaný hlad. Dovtedy som už neskoro večer nič nejedla, ale teraz som sr...., pardon, kašľala na to, že je takmer polnoc a naložila som si kopcovitú porciu druhej večere. Keď si hladný, nie si to ty...

    Stávalo sa v prvom trimestri, že som ešte žiadny náznak tehotenského bruška nemala a napriek tomu mi osobná váha ukazovala v priebehu dvoch dní o 3-4 kilá viac. Išlo ma vyrútiť, veď som bola tehotná len pár týždňov! Ak to takto rýchlo pôjde ďalej, pôjdem rodiť 500-kilová. Ukľudňovali ma iné mamičky, ktoré mi rozprávali, že priberali rovnako rýchlo, alebo dokonca rýchlejšie. Večer som sa odvážila, zanadávala si, ale potom šla opäť do kuchyne dopriať drobcovi v brušku niečo pod ten ešte nevyvinutý zub 🙂

    Netrvalo dlho a moje obľúbené tepláky sa stali neobľúbenými. Už mi totiž na bruchu strašne vadili, tlačili ma. Aj keď bruško ešte nevykúkalo nejako okato,predsa len som potrebovala vymeniť nohavice za voľnejšie. Kúpila som si tehotenské legíny a nedám na ne dopustiť, sú perfektné.

    V piatom mesiaci mi už okrúhlejšie bruško bolo pekne vidno, z čoho som sa vytešovala. Ale moju radosť vždy pokazila narastajúca váha. Manžel mi povedal, že sa nemám vážiť často,  ale ja som musela. Keby som totiž ten nárast videla až po týždni/mesiaci,asi by ma na mieste vystrelo. Radšej teda postupne.

    Jasné, že viem, že žena v tehotenstve skrátka pribrať musí, ale niekedy je ozaj ťažké zžiť sa s tým a uvedomiť si, že je to vašou súčasťou a že to proste nezmeníte,veď ste to vlastne chceli! Je ťažké prijať túto novú podobu vlastného JA. Ale na druhej strane je to to najkrajšie, čo môže tehotná žena urobiť. Veď čo môže byť krajšie ako žena s bábätkom v brušku, ktorá je zo svojho tehotenstva šťastná, neskrýva ho a jej radosť z nej vyžaruje navonok?

    A tak som si s prebiehajúcim piatym mesiacom, kedy sa priberanie ešte viac zrýchlilo, povedala, že keď si váha neváži mňa, nebudem si vážiť ani ja ju. Skrátka, nebudem ju brať vážne. Takže už len sledujem, ako to ide hore, ale žily mi to už netrhá. Po pôrode snáď naberiem aspoň akú-takú chabú atrapu svojej niekdajšej formy. Veď nech si len teraz drobček rastie do krásy. Ja sa zatiaľ idem pozrieť, čo dobrého na mňa čaká v chladničke... 🙂