20 mája 1999, na severe Nórska.

Anna Bågenholmová, 29-ročná žena, sa počas lyžovania prepadne pod ľad.

Uväznená pod ľadovou hladinou objaví nepatrnú vzduchovú kapsu, v ktorej prežíva… 40 minút.

Potom sa jej srdce zastaví.

Pod ľadom zostáva celkovo 80 minút.

Keď ju záchranári konečne vytiahnu, jej telesná teplota má len 13,7 °C.

Žiadny pulz. Žiadny dych.

Lekári sa však odmietajú vzdať:

„Človek nie je mŕtvy, kým nie je zahriaty a až potom vyhlásený za mŕtveho.“

Napájajú ju na prístroj umelého krvného obehu.

Hodinu za hodinou sa jej krv pomaly zohrieva…

A pri teplote 30 °C sa srdce opäť rozbúcha.

Napriek všetkej logike sa Anna vracia k životu.

Jej mozog zostáva nepoškodený.

Znova sa učí chodiť, dokončí štúdium a stáva sa rádiologičkou.

Dnes pracuje v nemocnici v meste Tromsø — presne tam, kde jej kedysi zachránili život.

Klinicky mŕtva.

80 minút pod ľadom.

A predsa — živá.

Pretože jedného dňa sa veda a ľudská vytrvalosť rozhodli nevzdať.