8. máj 1575 :: Keď sa Vranov stal srdcom uhorskej aristokracie

Práve dnes, pred 451 rokmi sa na vodnom hrade vo Vranove odohral jeden z najokázalejších obradov v dejinách celého regiónu. Mladá, vzdelaná grófka Alžbeta Báthory si obliekla svadobné šaty a vstúpila do zväzku, ktorý mal navždy zmeniť nielen jej život, ale aj históriu uhorskej šľachty.

Zasnúbenie bolo dohodnuté ešte v roku 1571. Vtedy mala Alžbeta len desať rokov. Iniciátorkou sobáša bola Františkova matka Uršuľa Kanizsay, skúsená aristokratka s rozsiahlymi konexiami, ktorá v svadbe s Bátoryovcami videla obrovský politický a majetkový zisk. Netajila sa tým: rod Bátoriovcov bol v tom čase prestížnejší a vplyvnejší, mal vo svojich radoch kardinálov, palatínov, sedmohradské knieža a tiež poľského kráľa Štefana I., vlastného brata Alžbetinej matky Anny.

Práve preto zaznamenalo ich manželstvo zaujímavú zvláštnosť, po sobáši si František prijal aj priezvisko Báthory, nie naopak. V 16. storočí to bol výnimočný gesto: meno Báthory jednoducho znelo hodnotnejšie ako Nádašdy.

Samotná svadba bola udalosťou európskeho formátu. Na vranovský hrad a okolité panstvá, ako hrad Čičva sa zišlo vyše 4 500 hostí z celej monarchie. Svadba trvala celý týždeň a skonzumovali sa doslova tony jedla a hektolitre vína. Cisár Maximilián sa osobne nedostavil, no jeho neúčasť bola viac než vykompenzovaná, poslal pozlátený krčah v hodnote 200 zlatých, cisárovná pridala čašu za 100 zlatých a vojvoda Rudolf ďalšiu za 150. Výskumníci z Krajského múzea v Prešove nedávno v podzemí zaniknutého hradu objavili keramické nádoby z 16. storočia. Niektoré z nich mohli byť skutočne použité práve pri tejto honosnej hostine.

Hrad sám, kde sa osudová slávnosť konala, dnes už v pôvodnej podobe nestojí. Zmizol v priebehu 20. storočia, jeho podzemie bolo zaliate betónom, čo historici považujú za nenahraditeľnú stratu.

Alžbeta nebola len vznešeným menom na pergamene. Patria k najvzdelanejším ženám svojej doby, ovládala latinu, nemčinu a gréčtinu v čase, keď jej manžel František vedel sotva čítať a písať v materčine. Paradoxne, práve František si vyslúžil povesť jedného z najobávanejších bojovníkov proti Osmanom. Turci ho pre jeho nemilosrdnosť prezývali „Čierny beg". Od roku 1578 velil celým uhorským vojskám.

V jeho neprítomnosti, a tá bývala dlhá, spravovala Alžbeta spoločný majetok a bol to majetok ohromujúci. Po svadbe sa pár stal jedným z najbohatších v celej Habsburskej monarchii. Dohromady vlastnili viac ako 24 hradov a kaštieľov roztrúsených po dnešnom Slovensku, Rakúsku, Chorvátsku, Rumunsku i Maďarsku. Čachtický hrad s 17 okolitými dedinami bol svadobným darom rodiny Nádašdyovcov.

Z manželstva Alžbety a Františka sa narodilo päť detí. Dospelosti sa dožili dcéry Anna a Katarína a syn Pavol. Ten kráčal v otcových šľapajach ako vojak. František zomrel v januári 1604 vo veku 48 rokov.

Ďalší príbeh Alžbety Báthory je iný a oveľa temnejší. No to už je iná kapitola.

Vranov nad Topľou dnes usilovne pracuje na tom, aby sa historická pamäť na túto udalosť nestratila. Plánovaná rekonštrukcia podzemných sál vodného hradu a obnova symbolickej prezentácie Kostola sv. Štefana, v ktorom obrad prebiehal, by mohli tento kút východného Slovenska katapultovať medzi skutočné európske turistické destinácie. 🏰

📸 Na fotografii svadba Alžbety a Františka, momentka z francúzskeho filmu Bátoryčka: Krvavá grófka (The Countess, 2009)