Dodnes mimoriadne aktuálne...

Lekcia, ktorú by si mal osvojiť každý. A stojí za zdôraznenie, že ide o absolútne skutočný príbeh, ktorý sa odohral v roku 1967 v Kalifornii.

Ron Jones vyučoval dejepis na strednej škole Ellwood Cabberley v kalifornskom Palo Alte. Počas výučby o druhej svetovej vojne sa ho jeden zo študentov opýtal, ako mohli obyčajní Nemci predstierať, že nič nevedia o koncentračných táboroch a masovom vyhladzovaní ľudí vo vlastnej krajine. Keďže trieda napredovala rýchlejšie, než predpokladali osnovy, Jones sa rozhodol venovať celý jeden týždeň experimentu zameranému práve na túto otázku.

Pondelok

V pondelok predniesol študentom prednášku o sile disciplíny. Hovoril o tom, čo prežíva športovec, ktorý sa neúnavne a systematicky pripravuje, aby dosiahol úspech vo svojom športe. O nekonečných hodinách práce baletky či maliara, ktorí usilovne zdokonaľujú každý pohyb. O trpezlivosti vedca, posadnutého hľadaním vedeckého objavu. Jones prikázal študentom sedieť v pozícii „v pozore“, pretože podľa neho podporovala sústredenie a učenie. Následne ich opakovane nechával vstávať a sadať si do správnej polohy, potom zas odchádzať z triedy a v úplnom tichu sa vracať na svoje miesta.

Študentov táto „hra“ zaujala a s nadšením plnili všetky pokyny. Jones od nich vyžadoval rázne a presné odpovede na otázky a oni ho s rastúcim záujmom poslúchali — dokonca aj tí, ktorí bývali zvyčajne pasívni.

Utorok

V utorok vošiel učiteľ do triedy a zistil, že všetci už mlčky sedia v pozícii „v pozore“. Niektorí sa usmievali, no väčšina uprene hľadela pred seba s úprimným a sústredeným výrazom. Šijové svaly mali napäté, bez náznaku úsmevu, rozptýlenia či otázok.

Jones triede vysvetlil silu spolupatričnosti. Prikázal študentom, aby spoločne skandovali: „Sila je v disciplíne, sila je v jednote.“ Študenti konali s viditeľným nadšením, fascinovaní energiou vlastnej skupiny.

Na konci hodiny im Jones predstavil pozdrav, ktorý mali používať pri vzájomných stretnutiach — pravú ruku zdvihnutú k plecu s mierne ohnutou dlaňou. Toto gesto nazval pozdravom Tretej vlny. V nasledujúcich dňoch sa týmto spôsobom zdravili pravidelne.

Streda

V stredu Jones rozdal všetkým študentom členské preukazy. Nikto nechcel triedu opustiť. Dokonca trinásť ďalších študentov odišlo z iných hodín, len aby sa mohli experimentu zúčastniť.

Každému odovzdal členský preukaz. Na tri z nich nakreslil červený krížik a ich držiteľom oznámil, že dostali osobitnú úlohu — informovať o každom, kto poruší pravidlá triedy. V skutočnosti sa však do dobrovoľného udávania zapojilo približne dvadsať študentov.

Jeden z chlapcov, ktorý vynikal mohutnou postavou, no slabšími študijnými výsledkami, vyhlásil Jonesovi, že mu bude robiť osobného ochrancu, a odvtedy ho sprevádzal po celej škole.

Tri najúspešnejšie študentky triedy, ktorých schopnosti sa v nových podmienkach ukázali ako nepodstatné, o experimente informovali svojich rodičov. Jonesovi následne telefonoval miestny rabín, ktorý sa uspokojil s vysvetlením, že trieda prakticky skúma nemecký typ mentality. Prisľúbil, že situáciu objasní rodičom dievčat.

Jones bol hlboko sklamaný absenciou akéhokoľvek odporu — dokonca aj zo strany dospelých. Riaditeľ školy ho dokonca pozdravil salutovaním Tretej vlny.

Do konca dňa sa k organizácii pridalo viac než dvesto študentov. Mnohí svoju účasť v Tretej vlne brali s absolútnou vážnosťou. Od ostatných vyžadovali bezpodmienečné dodržiavanie pravidiel a zastrašovali každého, kto experiment nebral dostatočne vážne.

Štvrtok

Vo štvrtok sa počet členov triedy rozrástol už na osemdesiat študentov. Jones hovoril o význame hrdosti.

„Hrdosť je niečo viac než vlajky a pozdravy. Hrdosť je hodnota, ktorú vám nikto nemôže vziať. Byť hrdým znamená vedieť, že ste najlepší... Je to pocit, ktorý nemožno zničiť...“

Vysvetlil študentom, že sú súčasťou celoštátneho mládežníckeho programu, ktorého poslaním je uskutočniť politickú premenu spoločnosti v prospech národa.

„Všetko, čo sme doteraz robili, bola len príprava na skutočné poslanie. Po celej krajine učitelia vytvárajú a cvičia mládežnícke jednotky, ktoré prostredníctvom disciplíny, jednoty, hrdosti a činov dokážu národu ukázať, že spoločnosť môže byť lepšia. Ak dokážeme zmeniť poriadky na tejto škole, dokážeme ich zmeniť aj v továrňach, obchodoch, na univerzitách i vo všetkých ostatných inštitúciách. Vy ste vyvolená skupina mladých ľudí, ktorá má tejto veci pomôcť. Ak vystúpite vpred a ukážete, čo ste sa za posledné štyri dni naučili, môžeme zmeniť osud nášho národa.“

Jones následne prikázal štyrom „strážcom“, aby odviedli z triedy tri dievčatá, ktorých lojalita sa javila ako pochybná, a odviedli ich do knižnice.

Potom študentom oznámil, že v piatok presne na poludnie vystúpi v televízii vodca Hnutia tretej vlny — nový kandidát na prezidenta Spojených štátov.

Piatok

V piatok sa do učebne tiesnilo viac než dvesto študentov. Nezostalo jediné voľné miesto. Na stenách viseli vlajky Tretej vlny.

Presne o dvanástej Jones zamkol dvere a pri každé postavil strážcu. Jeho priatelia predstierali úlohu fotografov a pohybovali sa medzi študentmi.

„Predtým, než o päť minút začne celoštátna tlačová konferencia, chcem novinárom ukázať, ako dobre sme pripravení.“

S týmito slovami učiteľ zdvihol ruku na pozdrav. Okamžite sa automaticky vztýčilo dvesto ďalších rúk.

Potom zvolal heslo:

„Sila je v disciplíne!“

Mnohohlasný zbor ho okamžite zopakoval.

Heslo zaznievalo znova a znova. S každým ďalším opakovaním silnel hlas davu, až sa miestnosť otriasala nadšením.

O päť minút po dvanástej Jones zapol televízor.

Na obrazovke sa však neobjavilo nič.

Vtedy sa obrátil k študentom:

„Pozorne ma počúvajte. Nijaký vodca neexistuje. Neexistuje žiadne celoštátne mládežnícke hnutie s názvom Tretia vlna. Boli ste manipulovaní. Vaše vlastné ambície vás priviedli presne tam, kde sa teraz nachádzate. Nie ste o nič lepší ani horší než tí Nemci, ktorých sme študovali. Uverili ste, že ste vyvolení, že ste nadradení tým, ktorí nesedia v tejto miestnosti. Vymenili ste svoju slobodu za pohodlie, ktoré prináša disciplína a pocit nadradenosti. Rozhodli ste sa vzdať vlastného presvedčenia a podriadiť sa vôli skupiny i veľkej lži.“

Následne Jones pustil študentom film o nacistickom Nemecku — o jeho disciplíne, masových pochodoch, fakľových sprievodoch a o tom, ako sa to všetko skončilo.

Záver

Napokon Jones experiment uzavrel slovami:

„Ak sa nám podarilo tak presne napodobniť nemeckú mentalitu, potom sa ani jeden z vás nikdy neprizná, že sa zúčastnil posledného zhromaždenia Tretej vlny. Presne tak ako Nemcom, aj vám bude nesmierne ťažké priznať si, ako ďaleko ste zašli.“

Študenti odchádzali v hlbokom otrasení. Mnohí nedokázali zadržať slzy...

Len tak... pre istotu.