Francesco Lentini sa od narodenia javil tak nezvyčajne, že sa ho vzdali aj tí najbližší. Napriek tomu ho jeho telesná odlišnosť neurobila zatrpknutým ani uzavretým — práve naopak, stal sa človekom naplneným láskou k životu, naučil sa žiť plnohodnotne a dosiahol pozoruhodný úspech. Dnes meno Lentini pozná celý svet.

Dieťa, o ktoré nik nestál, sa narodilo 18. mája 1889 na Sicílii. Heraldickým symbolom tohto ostrova je už od 13. storočia triskelion — obraz troch bežiacich nôh vychádzajúcich z jedného bodu. Osudnou iróniou bolo, že chlapec prišiel na svet s tromi dolnými končatinami, pričom každá mala inú dĺžku. Mal štyri chodidlá, z ktorých jedno sa nachádzalo pri kolene a nebolo úplne vyvinuté. Na nohách mal spolu šestnásť prstov. Azda najprekvapivejšie však bolo, že mal dva mužské pohlavné orgány. Niet divu, že rodičia boli pri pohľade na novorodenca otrasení — najmä v čase, keď ešte pretrvávali povery, podľa ktorých bolo deformované dieťa považované za diablovo dielo.

Neskôr lekári zistili, že v maternici sa spojili dva zárodky: nadbytočné časti Francescovho tela mali pôvodne patriť jeho nenarodenému dvojčaťu. Operácia neprichádzala do úvahy, keďže hrozilo, že chlapec zostane doživotne paralyzovaný alebo dokonca zomrie. Francesco bol piatym z dvanástich detí v rodine. Rodičia sa rozhodli takto postihnuté dieťa nevychovávať. Najprv si ho vzala do opatery teta, no ani ona nedokázala znášať pohľad na jeho postihnutie, a tak sa Francesco napokon ocitol v ústave pre telesne hendikepované deti.

„Život je nádherný!“ Uprostred slepých, bezrukých, beznohých či ochrnutých rovesníkov si Francesco uvedomil, aké má vlastne šťastie — príroda mu nadelila dokonca viac než bežnému človeku. „Odvtedy som sa už nikdy nesťažoval,“ spomínal. „Považoval som život za krásny a tešil som sa z neho.“ Usilovne rozvíjal svoje telo: naučil sa behať, skákať, jazdiť na bicykli i korčuľovať sa, dokonca hrať futbal. Vo veku ôsmich rokov sa spolu so skupinou sicílskych emigrantov presťahoval do Spojených štátov. Keď dospel, rozhodol sa, že jeho povolaním bude cirkusové umenie.

Ako umelec bol ochotne prijatý do cirkusu bratov Ringlingovcov. Neskôr vystupoval v najznámejších podnikoch svojej doby, ako Barnum & Bailey, Coney Island či show Buffala Billa. Prijal anglické meno Frank a do tridsiatky získal americké občianstvo. Jeho vystúpenia sa tešili obrovskej popularite. Jedno z čísel spočívalo v tom, že kráčal po aréne na dvoch nohách, zatiaľ čo treťou kopal do futbalovej lopty. Publikum očaroval nielen svojím nezvyčajným vzhľadom a zručnosťou, ale aj duchaplným humorom. Keď sa ho napríklad pýtali, koľko topánok si kupuje, s úsmevom odpovedal: „Kupujem dva páry a štvrtú topánku darujem jednonožnému priateľovi.“ Lentiniho si vážili nielen diváci, ale aj kolegovia, ktorí ho s úctou nazývali „kráľom“.

Telesné odlišnosti Frankovi nebránili viesť plnohodnotný a aktívny život. Jazdil na koni, šoféroval automobil a jeho tretia končatina mu neraz poskytla aj výhodu — často ju využíval napríklad namiesto stoličky. Okrem toho sa oženil s krásnou Teresou Murrayovou a stal sa otcom štyroch úplne zdravých detí. Ako uznávaný umelec vystupoval až do vysokého veku. Zomrel v roku 1966 v Jacksonville na Floride, obklopený blízkymi, v úcte a sláve.