Mal iba 28 rokov, keď uvidel scénu, ktorá navždy zmenila jeho život. Písal sa 7. august 1942 a v nacistami okupovanom Boryslave príslušníci SS práve nakladali deti zo židovského sirotinca do nákladných áut smerujúcich do táborov smrti. Všade naokolo panoval strach, zúfalstvo a bezmocnosť. Väčšina okolostojacich sa iba nečinne prizerala, no mladý nemecký manažér Berthold Beitz sa v tej chvíli rozhodol, že už nemôže zostať ľahostajný. Hoci mal skvelú kariéru, milujúcu manželku Else, malú dcéru a stovky dôvodov, prečo neriskovať, v ten večer sa doma s manželkou dohodli na kroku, ktorý ich mohol stáť všetko. Rozhodli sa zachraňovať ľudí.

Beitz nebol vojak a neviedol žiadnu armádu, no ako riaditeľ strategicky dôležitých ropných polí mal v rukách mocný nástroj. Zamestnanci v tomto priemysle totiž získavali dočasnú ochranu pred deportáciou. Beitz začal nacistický systém paralyzovať jeho vlastnými zbraňami a z krajčírov, kaderníkov či učiteľov robil zo dňa na deň nevyhnutných špecialistov pre nemecké vojnové hospodárstvo. Kus papiera s jeho podpisom znamenal pre stovky odsúdených na smrť záchranu života.

Jeho odvaha však išla ešte ďalej. Keď na stanicu dorazili transporty, Beitz osobne chodil k vlakom, vstupoval do vagónov a pred očami esesákov vyťahoval ľudí z radu na smrť s tvrdohlavým vyhlásením, že bez nich rafinéria skolabuje. Nemenej statočná bola jeho manželka Else, ktorá premenila ich rodinný dom na tajný úkryt. Na povalách a v pivniciach schovávala židovské deti, hoci vedela, že jediné udanie by znamenalo popravu celej jej rodiny. Keď Bertholda v roku 1943 vyšetrovalo Gestapo, zatknutiu unikol len vďaka dôležitosti svojej funkcie. Namiesto úteku do bezpečia sa však k záchrane ľudí okamžite vrátil.

Vďaka manželom Beitzovcom prežilo vojnu osemsto ľudí. Ich potomkovia dnes žijú len preto, že dvaja ľudia odmietli zostať slepí k bezpráviu. Hoci sa Beitz po vojne stal vplyvným priemyselníkom, o svojej odvahe hovoril s pokorou – netúžil po uznaní, chcel iba zostať človekom. Izrael manželom neskôr udelil titul Spravodliví medzi národmi. Berthold Beitz zomrel v roku 2013, tesne pred stými narodeninami, ako muž, ktorý si v časoch najväčšej temnoty vybral ľudskosť.