Predstavte si, že máte 23 rokov. Práve ste vyštudovali herectvo, presťahovali ste sa do New Yorku a spíte v studenom brooklynskom byte, kde v kúpeľni rastú huby, v stenách šantia potkany a chemička oproti vám vydychuje vzduch, ktorý sa nedá dýchať. A zrazu vám zazvoní telefón. Hollywood. Ponúka vám rolu. Nie je to však rola hodná vašich snov. Je to škriatok. Alebo elf. Alebo kúzelná bytosť v smiešnych topánkach, ktorá má za úlohu rozosmiať ľudí. Aby bol vtip.

Vy na to poviete: NIE.

A presne toto robil Peter Dinklage, herec s výškou 1,35 metra, ktorý mal achondropláziu, ale odmietol sa ňou nechať definovať. Kým jeho priatelia z hereckej školy hrali v reklamách a seriáloch, on šesť rokov vypĺňal excelové tabuľky vo firme na spracovanie dát. Hladoval. Žil v hróze. A každú noc, keď sa vrátil do svojho plesnivého bytu, si povedal: “Neustúpim. Neurobím z seba klauna.”

Pretože vedel, že ak raz prijme rolu škriatka, navždy sa stane tým chlapíkom v škriatkovskom klobúku. A on chcel byť viac. Chcel byť človekom. Plnohodnotnou, komplikovanou, krehkou a zároveň tvrdou ľudskou bytosťou. V Hollywoode vtedy také roly pre hercov jeho postavy neexistovali. A tak ich, doslova svojou tvrdohlavosťou, prinútil vzniknúť.

V roku 2003 prišiel tichý zázrak. Nezávislý film The Station Agent, v ktorom Peter hral muža, ktorý chce len pokoj a priateľstvo. Žiadna mágia. Žiadne vtipy. Iba čistá, neuveriteľne dojímavá ľudskosť. A svet na to konečne zareagoval. Nominácie, ceny, standing ovations. Peter Dinklage prestal byť “tým trpaslíkom z konkurzov.” Stal sa hercom.

A potom, o osem rokov neskôr, mu zavolali z HBO. Nechceli, aby prišiel na konkurz. Iba mu poslali scenár k novému fantasy seriálu. Peter ho čítal s obavami. Už to zase bude…
Ale postava, ktorú držal v rukách, sa volala Tyrion Lannister. A vtedy sa všetko zmenilo.