Mám pocit, že týmto článkom si koledujem o to, že ma tu niekto zakľaje ako Ruženku, alebo mi prinajmenšom nebudú veriť. Ale idem vám porozprávať o tom, ako sa/by sa mal otec-rodič zapájať do bábätkovských či domácich aktivít.
Dokým sa nám narodilo prvé dieťa, bola som vždy presvedčená o “tradičných” roliach v domácnosti. O to viac, keď som vedela, že môj muž je primárny “na-chleba-zarábač”. On chodí do roboty a ja sa starám o dieťa a domácnosť. Tá časť s domácnosťou by mi ani tak nevadila, keďže trpím miernou formou obsedantno-kompulzívnej poruchy a pokiaľ nie je niečo upratané tak, ako sa to mne páči, tak nie som pokojná. Avšak ani v najdivokejšom sne som netušila, aký poklad sa mi skrýva doma.
Vedela som, že muž sa vedel starať o bábätká, lebo často strážil malého synovca, keď jeho sestra musela po šestonedelí do práce (pozdravujem sociálny systém Veľkej Británie) - ale aj tak som to vnímala skôr ako: “Ok, postrážiš dieťa, dáš fľašku (aj ty, aj on) a ideš domov.” Vždy som vnímala otcov ako rodičov, ktorí nastúpia až na “druhú métu” - teda keď už sa s tými deťmi aj dá niečo robiť a neplačú len v zavinovačkách ako hulákajúce burritá.
Po Philipovom narodení mi robil najväčší problém nedostatok spánku. Mučiace metódy z Guantanáma sú nič oproti novorodencovi, čo sa budí každých 30 minút. Bola polovica mája a môj muž si naložil dieťa do šatky (sám si uviazal) a o šiestej ráno sa s ním išiel prejsť po nábreží a po hrádzi. Ten okruh má 7 km a rýchlochôdzou je to tak hoďka. Potom sa osprchoval a išiel do práce. Tvrdil mi, že po štyroch espressách a dvoch redbulloch vedel fungovať normálne. A ja len: “Čoooooo?!”
Nikdy nemal problém prebaliť kakanice, okúpať, uspať a myslím si, že keby mal funkčné mliečne žľazy, tak aj vytiahne „prsa ven“ a nakojí. Znie to ako sci-fi? Ja som z toho doteraz vykoľajená - ale poviem vám len toľko, čo mi vždy vraví on: “Veď aj ja som ich rodič, sme v 21. storočí...” V rodičovskej úlohe je rovnocenný hráč. Kým ja varím obed, upracem byt, idem do obchodu, aby sme mali čo jesť (jééééj dovolenka!), on sa stará o deti so všetkým, čo k tomu patrí - aj tie zdevastované pampersky po príkrmovej explózii prebalí.
Príchod dieťaťa zmení dynamiku partnerského vzťahu - nemusím byť školený psychológ, aby som vám toto povedala. Aj u nás sa stalo, že som na muža akosi pozabudla. Predtým sme sa venovali len jeden druhému a teraz zaspávame každý v inej izbe, každý s jedným dieťaťom pri/na sebe. A nielen pre nadpriemernú otcovskú či manželskú starostlivosť sa to môjmu mužovi snažím nejakým spôsobom vynahradiť. Síce on mi stále vraví, že to, čo robí, je normálne a bežné, ja si to nesmierne vážim. Nie vždy ale prídem s absolútne kreatívnym nápadom, ako mu to dať najavo - niekedy stačí len uvariť jeho obľúbené jedlo alebo sa riadiť porekadlom: “Ak ma ľúbiš, nechaj ma spať,” a vziať cez víkend ráno decká von.
Nie som žiadna certifikovaná odborníčka na vzťahy, ale šiestym rokom spolu, po dvoch deťoch, mi vie muž stále povedať: “Nechcel by som svetovú pandémiu prežiť s nikým iným.” A to je asi najkrajší kompliment, aký som kedy dostala. Od začiatku sa snažím pristupovať k veciam prirodzene a cením si, čo pre mňa robí ako manžel alebo ako rodič mojich detí. Verím, že veľa vecí vo vzťahu sa dá riešiť komunikáciou (aj keď nie vždy je to ľahké). Ak máte pocit, že pri deťoch nestíhate, skúste vášho muža/partnera požiadať o pomoc. Nie dožadovať, nie mu vyhadzovať na oči, čo všetko robíte, ale ukázať mu, že domácnosť je o rovnováhe a spravodlivom rozdelení úloh. Tým dávate príklad aj svojim deťom, že starostlivosť o rodinu a domácnosť je rovnocenná úloha (99 % z nás sa jedného dňa aj tak vráti do zamestnania). A tak, ako odmeňujeme deti, keď sa im niečo podarí - rovnako by sme mali aj tým našim mužom ukázať, že si ich vážime. Viem, možno zniem akoby som žila v utópii, ale dá sa to.
P.S. môj nehynúci obdiv majú slobodné mamičky: jednoducho preto, lebo ja by som sama pri našich dvoch detvákoch už dávno skončila na psychiatrii.
----------
Tento článok vyšiel s podporou Pampers
Krásny článok 🙂👍🏼 Mám veľmi rada tvoj humor 😁 a súhlasím aj so spravodlivým rozdeľovaním úloh v domácnosti aj v starostlivosti o deti. Odkedy sme s mužom svoji umývala som okna v byte 1x inak to stále robí on, rovnako aj vari, žehlí, perie a kupelnu vyleští ako profík 😁👍🏼 S deťmi to vie veľmi pekne avšak má sociálnu fóbiu z iných mamičiek a ihrísk takze ist von a deťmi sám je pre neho nočná mora... 😁🙏🏻