Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
redakcia
22. máj 2017
1676 

Kristína Farkašová: Mamou som chcela byť od puberty

Herečka, moderátorka, spisovateľka, módna návrhárka... Ale predovšetkým mamina - Kristína Farkašová porozprávala o tom, ako sa cíti v životnej role dvojmamy, aké sú jej dcéry, aj ako sa dá zvládnuť výchova dvojičiek, navrhovanie odevov, písanie, ambasádorstvo a množstvo ďalších krásnych aktivít.


Ako herečka zahráš bravúrne hocijakú rolu. Tvoje mamičkovské tričká a aj dve knihy svedčia o tom, že si sa úplne ponorila do tejto súčasnej – mamičkovskej. Ako sa ti pozdáva? Je ti šitá na mieru?

Ja som skutočne človek, ktorý sa v princípe všade cíti dobre. A aj keď náhodou nie, vždy podvedome urobím všetko preto, aby som sa cítila. Podvedome sa viem o seba naozaj dobre postarať. Mamou som chcela byť od puberty a vedela som, že to bude absolútny vrchol môjho života. A tak to aj bolo. Som mama a všetky tie veci naokolo sú len voňavé korenie, ktoré prichádzajú spontánne, aby nám bolo ešte lepšie.

Boli tvoje dcérky plánované, či príjemným prekvapením? Pamätáš si, čo ti napadlo, keď si sa dozvedela, že sú dve?

Sú plánované, ale teda priznávam, že dve sme neplánovali. To mi ani nenapadlo a musím povedať, že keď mi pani doktorka oznámila, že sú dve, skoro ma piclo. Dlho som plakala a na záver som skonštatovala, že “budeme mať cirkus”. V šoku som bola poriadne dlho a bola som sklamaná, pretože moje dvojičkové spolumamy mali buď opatrovateľku ubytovanú u nich v dome, aby bola nonstop k dispozícií, druhá dvojičková mama sa presťahovala k rodičom, aby jej pomáhali. A ja som si nič z tohto nevedela predstaviť. Ja som chcela byť mama na plný úväzok a bála som sa, že to s dvoma naraz nebudem zvládať. Riešila som, kde zoberiem peniaze na opatrovateľku. No skrátka, okolie ma vydesilo. Ale nezmyselne. Som mu vlastne vďačná. Lebo oproti tomu, čo hovorili, to bola brnkačka. Bez pomoci, opatrovateliek… Áno, bola som unavená, ale to sú aj jednomamy. Mať dvojičky je to najúžasnejšie na svete. Všetkým odporúčam. čistá krása.

Ohlásili sa skôr, ak si predpokladala. Ako si spomínaš na prvé chvíle po ich narodení?

S radosťou že prežili. S láskou a šťastím. A s dôverou. Od úplného začiatku som im verila, že bude všetko v poriadku a tak aj vďakabohu bolo.


Prvorodičky majú často aj s jedným bábätkom práce vyše hlavy. Ako si to zvládala, keď na svet prišlo nie jedno, ale hneď dve bábätká?

Neviem to porovnať, jedno dieťa som mala len minútu. Bolo to celé pre mňa úplne prirodzené, krásne a prežila som si to úplne naplno. Musím povedať, že sme mali pomerne prísny režim, aby sa nám ľahšie fungovalo, takže skutočne nebol žiaden problém. Ja som sa tešila každú minútu.

Bola si na takej klasickej materskej dovolenke, alebo si už po pár týždňoch zarezávala v práci?

Bola som na úplne klasickej dovolenke a konečne som si začala užívať život naplno a začala som si plniť sny. Do práce som išla každé dva týždne na štyri hodiny a veľmi veľmi výnimočne počas spánku dievčat, medzi dojčeniami. Naozaj som nechcela prísť o čas strávený s nimi. Bohužiaľ som zarábať musela, pretože by sme nevyžili a tak mi napadlo, že zase začnem po nociach maľovať naplno moje Koláčovské tričká, aby som si privyrobila. A začala som po nociach písať blogy, aby som mala trochu psychohygieny. A tričká sa rozbehli ako nikdy, z blogov vznikli knižky a ja som mohla pokojne dovolenkovať skoro tri a pol roka, pretože som si vymysela spôsob obživy, ktorý ma neoberal o materstvo.

Predčasniatok je čoraz viac. Čo by si poradila nešťastným mamám, ktoré dostali do rúk miniatúrne uzlíčky a sú plné strachu o ne?

Nech im dôverujú. A nech dôverujú svojej intuícií. A veľa lásky.

Čo je z tvojho pohľadu na materstve najkrajšie a čo by si najradšej preskočila?

Nenávidim mrnčanie! Ten zvuk! To len začujem a už mi zviera žalúdok. Aaaaaaaaaa! Zošaliem z toho! A čo je najkrajšie? Každý deň asi tisíc situácií a to, že existuje úžasný druh lásky, ktorý nikto bez toho, aby porodil, nespozná.

Dnes sú už dvojičky Ela a Matilda škôlkarky. Ako sa im páči v škôlke?

Veľmi. Majú fantastické učiteľky a úžasných kamarátov s rovnako úžasnými mamami. Sme skvelá partička.

Aké sú? Potatili sa, či pomamili? Sú povahovo veľmi rozdielne?

Sú povahovo absolútne rozdielne. Okrem rodičov vlastne nemajú nič spoločné. Je to poctivý mix oboch rodičov, aj vizuálne aj povahovo.

Kto ti najviac pomáha s deťmi?

Škôlka.

Zašla si si niekedy po radu aj na Modrého koníka?

Nie, nie, veru nie.

Všetci ťa majú zafixovanú ako „ryšavku“ a zrazu je z teba tmavovláska. Vlasy vraj meníme pri veľkých zmenách v živote. Je to tak aj u teba?

To neviem. Skrátka sa mi chcelo s nedievkami cestovať a nefixovať sa na termíny u kaderníčky, kam som musela chodiť každé tri týždne. Tak som si dala svoju farbu, ktorá mi už odrástla a to čo vidíte, sú moje skutočné vlasy. Cítim sa takto oveľa lepšie. Nechce sa mi na seba takto vizuálne pútať, dosť bolo žiarivej pozornosti. Je mi lepšie samej so sebou, prirodzene.

Kedysi si bojovala s depresiou. Pokúša sa ešte niekedy o teba?

Ale samozrejme. Lebo ja som taký precitlivený typ. Ale musím povedať, že už som sa naučila so sebou veľmi kvalitne pracovať. Makám na sebe ako fretka. Občas to ide ťažšie, vtedy cvičím, športujem a hneď je po depke.

Tvoja kniha Som mama zaznamenala medzi mamičkami obrovský úspech. Ako vznikla myšlienka napísať knihu?

Nikdy som nechcela napísať knižku. Písala som len blogy, aby ma nepiclo z materskej dovolenky. Potrebovala som si témy, ktoré sme prežívali, odľahčiť, pozrieť sa na ne inou optikou a bojovať proti tzv. mindžujúcim matkám, ktoré sa stále sťažujú. Ja ako mama, ktorej život detí nebol zo začiatku istý, by som si mindžovať nikdy nedovolila… A tak som začala písať tešivé články o mamovaní. A potom ma oslovili vydavateľstvá a aj keď som sa zdráhala, Ikar ma ukecal. A ja som nekonečne vďačná.

Ako deti rástli, prišla aj druhá kniha – Stále som mama. Môžu sa tvoje verné čitateľky tešiť aj na ďalšie pokračovanie?

Zatiaľ isto nie. Prechádzala som obdobím, kedy som ledva existovala, písať sa mi nedalo. Možno ešte niekedy. Teraz pracujem na iných knižných prekvapeniach. Samozrejme súvisiacich s mamovaním.


Si ambasádorkou mliečneho nápoja na podporu dojčenia, navrhla si k nemu aj špeciálny termohrnček. Podporovala si aj malé tajné ženské radosti či opustené zvieratá. Si mamina dvojičiek. K tomu máš pracovné aktivity – moderovanie, hranie, skúšanie, rozhovory, fotenia, učíš sa texty... Navrhuješ odevy, píšeš knihy, editoriály, články. Na tvojom facebooku aj instagrame to žije. Koľko máš rúk, hláv a koľko hodín má tvoj deň? Nie si naklonovaná? Nemáš dvojča? ☺ Ako to stíhaš?

Preboha! Toto je na psychiatriu, keď to čítam. Nehrám a neskúšam, to si treba odrátať. Ako to stíham? Tak, že ma to všetko baví. Som nadšenkyňa pekností, plnička snov a naivná vymýšľačka nových nápadov. Inak rúk mám podľa mňa viac ako dve. O tom som dlhodobo presvedčená. Neviem, či ja nie som chobotnica… a možno mám aj dvojča…schizofrénia? Nie, nie. Naozaj to stíham všetko s láskou a rada. Ale musím priznať, že každé poobedie aspoň chvíľu spím, lebo míňam na život strašne veľa energie.

Vyberáme aj z otázok, ktoré by ti rady položili čitateľky Modrého koníka:

Čo máš na sebe rada a čo robíš, keď nemusíš nič robiť?

Na sebe mám rada, že viem “upliecť z kaka bič”, ako sa hovorí. A keď nemusím nič robiť? Ja musím furt niečo robiť, aj keď nemusím.

Prečo nechceš, aby boli deti so starými rodičmi? (Boris Farkaš si sťažoval v tlači)

To nie je pravda, samozrejme. Ako by som to… Nie sú jednoduché tieto rodinné vzťahy, netreba brať všetko vážne, čo sa napíše.


Môj muž ľúbi tvoje pruhované tričko (Ježiško mu priniesol), ale má pocit, že ho opticky rozširuje. Nevedela by si dať hrubšie tie modré pruhy? Alebo pre ženu napríklad pohrať sa s ich hrúbkou, aby vyformovali mamičkám postavičku ako lusk.

Muž nech cvičí! 🙂 Neplánujeme veruže niečo meniť. Ale ďakujeme za tip. A hlavne, každá jedna postavička je ako lusk, či už v pásikoch, alebo bodkách.

Kedy dáš akciu na pásikavé tričká „Som mama“?

Na moje narodky. Výťažok pôjde na predčasniatka. Tak.

Aké číslo má tvoja farba na vlasy?

Moje rodné číslo.

Nepridáš sa k nám na Modrom koníku? Myslím, že by nám to prospelo, trošku si s tebou po večeroch potrkotať.

Ďakujem za ponuku, ale asi si po večeroch budem žiť svoj súkromný život. Potrkotajme na ihrisku, čo vy na to?

Stále máš záľubu v krémoch?

V krémoch na ruky. Áno. Fatálnu.