Pomocníci, ktorých sa nevzdáme, aj keď deti odrastú

Jedného dňa sa na teste objavia dve čiarky. A vy viete, že život nikdy nebude taký, ako predtým. Je jedno, či to dieťa bolo očakávané a vymodlené, či je to suvenír z dovolenky alebo len jeden večer nebol prúd, a tak nebolo veľa možností na podnetný program. Na portáloch čítate statusy, ako napríklad: „Som mama, je to ten najkrajší titul na svete,“ „Moje dieťa je ten najväčší dar,“ alebo „Väčšia láska neexistuje, ako tá k dieťaťu.“ Popritom sú tie mamy krásne, upravené, stíhajú si aj budovať svoj biznis alebo plniť sen v podobe písania knihy, či niečo obdobné. 

A potom príde realita. Všetky tie statusy sú síce pravdivé a je to ten najkrajší titul, a je to tá najväčšia láska, ale niekedy nastane deň, keď už padáte „na hubu“. A nie ste ani upravené, ani oddýchnuté. Skáčete ako papierový čert z krabičky, ste uzlíček nervov, ktorý sa odbaví na všetkom živom, čo sa mihne vo vzdialenosti jedného kilometra. Samozrejme, okrem dieťaťa. Aj keď - priznajme si to - to jediné je takpovediac „na vine“.  Vraví sa, že v núdzi poznáš priateľa. A skutočných priateľov sa len tak nevzdávame. A tak nám robia spoločnosť ešte dlhé roky potom, ako sa nám dostali do cesty. Tentokrát však nehovorím o ľuďoch, ale o veciach, ktorých sa nevzdáme, ani keď nám deti odrastú.

Ak práve prežívate náročnejšie dni, hlavu hore. Ubehnú rýchlo. A na prebdené noci, či na „problémy“, ktoré zistíte, že problémami neboli, budete už len spomínať. Vždy sme si predsa nejako poradili, no nie? Mamy mali vždy svoje tipy, triky, pomocníkov, zlepšováky, zvyky, ktorých sa nevzdávajú, ani keď deti podrástli. Mnohé z výdobytkov povinnej výbavy moderných mám zostávajú neoddeliteľnou súčasťou aj našich ďalších životných ciest. Obľúbené detské výživy, ktoré ste kupovali vášmu batoľaťu v obchode, keď sa vám nechcelo naparovať a mixovať čerstvé ovocie, hodíte do košíka aj pre prváčku, keď už neviete, čo na desiatu. Chrumky pre bábätko sú pre nižší obsah cukru, menším zlom spomedzi maškŕt. Na penových puzzle, ktoré slúžili ako hracia podložka, cvičíme namiesto karimatky. Mentolový krém na bruško upokojí aj plačúceho škôlkara, keď zjedol piate cez deviate. Krém na zaparený zadoček, ktorý roky nesmel chýbať v prebaľovacej taške, sa hodí aj na zodratý zadok z tobogánov. 

Rovnako je tak stálicou v mojom nákupnom zozname dojčenská voda Lucka, ktorá si k nám našla cestu, ako inak, keď som sa stala mamou. Nesmela chýbať pri príprave náhradného mliečka, či varení prvých príkrmov. Dôvod je prostý. Keď ma v noci prebudil hlas malého hladoša, nemusela som strácať čas preváraním vody, Lucku stačilo len prihriať na požadovanú teplotu a mliečko zarobiť. Rýchlosť a jednoduchosť prípravy bolo síce veľmi veľké plus (určite to ocenili aj susedia, ktorým sa výrazne zlepšila kvalita nočného spánku), no „najlepšími kamoškami“ sme sa stali vo chvíli, keď som si prečítala dve-tri vetičky o jej zložení a pôvode. Asi by som sa mala hanbiť, že ako rodená Piešťanka som netušila, že sme „susedy“ a vyviera z hĺbky 250 m v dedinke Lúka, od Piešťan vzdialenej, čo by kameňom dohodil „chránená pred akýmikoľvek vplyvmi, od momentu, keď opustí podzemný zdroj, až do chvíle, keď sa, ľudskou rukou nedotknutá, dostane k vám.“ Zrátané, podčiarknuté, vedela som, že dieťa má všetko čo pre svoj zdravý rast potrebuje - vyvážené zloženie minerálov, bez „lakotiniek“ ako ťažké kovy, chlór, či dusičnany.  

Dojčenská voda Lucka má stále čestné miesto v našej kuchyni. Dôvod je prostý, zvykli sme si na ňu, lebo nám jednoducho chutí. Ja som jej sem-tam neverná s Luckou s bublinkami, ktoré nie sú ostré, no robia vodu skôr sviežou. Detváky si zase zvykli na „veľkáčsku“ Lucku, rozumej pramenitú detskú vodu bez bubliniek, s praktickým sosáčikom a hravým obalom, ktorý im vyváži aj fakt, že je to len čistá voda. Brávame ich na výlety, tréningy, prechádzky, do školy i na cesty do auta. 

Verím, že už v útlom veku sa budujú tie správne stravovacie a pitné návyky. My mamy vieme, že najideálnejšou tekutinou na uhasenie smädu je čistá, neperlivá a neochutená voda. Tak trochu tuším, že čím budú moje deti väčšie, tým častejšie budú jesť a piť, to čo im chutí. Vďaka tomu, že je Lucka členom našej rodiny už roky, dúfam, že im bude chutiť to, čo je zdravé.

Tento článok vyšiel s podporou Lucka Tvoj vodný anjel