icon
avatar
redakcia
4. feb 2019
2679 

Súrodenecká rivalita: Kľúčový je správny prístup rodičov. Ako vzťah medzi súrodencami zlepšiť?

"Mám dve dievčatká, 2 a 4 roky, a často riešim, ako docieliť, aby spolu mali pekný a pevný vzťah na celý život. Ja sama mám staršieho brata, s ktorým som nikdy veľmi nevychádzala a myslím si, že to bohužiaľ zapríčinili rodičia, ktorí nevedomky robili chyby pri našej výchove, ktoré dnes vidím. Mám to denne na mysli a snažím sa s oboma mojimi deťmi jednať rovnako, aj keď tiež to nejde zakaždým, keď je medzi nimi dvojročný vekový rozdiel.

Napríklad - mladšia nemôže robiť všetko, čo robí staršia a mladšej sa zase musí odpustiť x vecí, pretože ešte nemá toľko rozumu, ako staršia. Ale aj tak sa naozaj snažím, aby ani jedna nemala dôvod žiarliť, venujem im rovnakú pozornosť, aj si ich s manželom rozdeľujeme, aby každá mala možnosť užiť si mamičku a otecka len pre seba. A aj tak sú stále v sebe. Viem, že sú ešte malé a je to asi normálne, ale mňa to hrozne mrzí, keď vidím, ako malá staršiu sestričku zbožňuje a chce s ňou stále byť a všetko s ňou robiť, utešuje ju, keď je smutná, alebo sa jej niečo stane. A tá staršia malú naopak stále hnevá, nechce jej nič požičať, všetko, s čím sa hrá, jej zoberi, žiarli a je urazená, keď sa chvíľu venujem jej, alebo sa s ňou maznám. Viem, že je súrodenecká rivalita normálna, ale rada by som počula rady a tipy, ako vzťah upevniť a čoho sa vyvarovať."

    So súrodeneckou rivalitou sa stretávajú takmer všetci rodičia, ktorí majú viac ako jedno dieťa. Je to úplne prirodzená vec a vo väčšine prípadov ju možno úspešne riešiť doma v rámci rodiny, najmä správnym prístupom rodičov k deťom. Niekedy však rivalita prekročí isté hranice a ak sa v rámci rivality medzi súrodencami objavuje agresia, fyzické alebo psychické ubližovanie jednému zo súrodencov, prípadne inému členovi rodiny, je vhodné túto situáciu riešiť s odborníkmi.

Príchod mladšieho súrodenca = strach zo straty rodičovskej lásky

    Jedno dieťatko už máte a každým dňom sa vám má narodiť druhé. Tešíte sa, že budete kompletná rodina a ako to všetko bude skvelé. A ono nie je. Staršie dieťa začne časom na mladšieho súrodenca žiarliť a prináša to so sebou rôzne nepríjemné situácie.

Keď sa na situáciu pozriete očami svojho dieťaťa, zistíte, že to nie je také čiernobiele, ako sa na prvý pohľad zdá. Nejakú dobu bolo jedináčik a všetka pozornosť sa upínala len na neho. A zrazu sa o ňu má s niekým deliť. Pre malé dieťa je táto situácia náročná a nevie, ako sa v nej správať, takže začne žiarliť, vzdorovať a občas sa aj nepekne správať k bábätku.

Na príchod súrodenca dieťa dostatočne pripravte

    Už v tehotenstve sa s dieťaťom rozprávajte, hladkajte spolu bruško a vysvetľujte, že sa mu narodí braček alebo sestrička. Rozprávajte mu o tom, aké to bude, keď prídete so súrodencom domov. Môžete využiť aj bábiku a "trénovať si" aké to bude, keď sa narodí. Síce vám to stopercentne nezaručí, že nebude dieťa žiarliť, ale možno budú prejavy žiarlivosti aspoň o niečo miernejšie.

Mnoho rodičov v dobrej viere rozpráva staršiemu dieťatku, že príchod súrodenca bude super a že bude mať dieťa neustále kamoša na hranie. Dieťatko je však potom často zaskočené realitou s bábätkom. Neočakávalo totiž, že sa o neho sa bude treba toľko starať, lebo je príliš malé a takmer nič nedokáže urobiť samé, že bude plakať a možno aj veľa a veľkým sklamaním potom býva, že neprišiel kamoš na hranie.
Po narodení bábätka, dajte staršiemu dieťaťu čas, aby si na novú situáciu zvyklo. Nevyčleňujte ho zo starostlivosti o bábätko, nechajte ho, nech sa zapája a pomáha vám (samozrejme pod vašou neustálou kontrolou). Bude sa vďaka tomu cítiť dôležitý a nie odstrčený.

"U nás je to zatiaľ tak pol na pol, syn dcéru zbožňuje, môže na nej oči nechať, je to proste veľká ségra, časom asi bude horšie. Dcéra ho chvíľami miluje, objíma, pusinkuje, nosí mu hračky a chvíľami hryzie, berie mu veci a tak. Ale prevládajú tie pozitívne veci, myslím, že najdôležitejšie je, do ničoho deti nenútiť, zvlášť pokiaľ ide o babu a chlapca - asi budú mať každý trochu iné záujmy a okruh kamarátov, takže najlepší kamoši z nich asi nebudú. Mne osobne stačí, keď sa budú mať radi a budú si pomáhať.

Z našej strany je asi dosť dôležité dávať im obom rovnako lásky a nestavať ani jedného do pozície toho lepšieho, alebo staršieho, mladšieho. Napríklad hovoriť "pozri sa, ako tento vie toto a ty nie" alebo "daj mu to, si starší, musíš mať rozum a tak." Nedávať vinu staršiemu, keď sa niečo prihodí, ale snažiť sa, buď nech si to vyriešia samy, alebo ak bude treba zasiahnuť, tak trestať spravodlivo. Myslím, že jedine tak sa dá vyhnúť nejakej rivalite a prípadnej nenávisti. Je to asi beh na dlhú trať a určite aj náročný, ale verím, že to stojí za to."

Intenzita rivality sa líši podľa vekového rozdielu

    Väčšina z nás počula radu o tom, že je fajn mať deti tesne za sebou, lebo keď povyrastú, tak z nich budú parťáci a spolu sa vyhrajú. Z pohľadu rivality však väčšinou platí pravidlo, že čím väčší je vekový rozdiel medzi súrodencami, tým je žiarlivosť a rivalita miernejšia. Vyplýva to z toho, že deti majú úplne odlišné záujmy, nemajú pocit, že o rodiča musia súperiť a "strhnúť" ho na svoju stranu, celkovo ich zvyčajne oveľa menej trápi pocit, že si v niečom konkurujú.

Smutným príbehom potom je, ak si súrodenci nenájdu k sebe cestu ani vo vyššom veku. Túto skúsenosť má aj jedna používateľka z Modrého koníka, ktorá napísala do diskusie: "S vetou, že sú od seba deti krátku dobu, budú si časom pekne rozumieť a v dospelosti sa to zrovná, bohužiaľ nemôžem súhlasiť. Moja skúsenosť je, že sa to jednoducho nezrovná a nie, nemusia si rozumieť. vekový rozdiel medzi mnou a sestrou je rok a pol a musím povedať, že je to čistá katastrofa. Sme rozdielne snáď úplne vo všetkom. Ja osobne to teraz vnímam tak, že žiadnu sestru nemám. Muž má so sestrou vekový rozdiel 10 rokov a majú nádherný vzťah, až mi je z toho niekedy do plaču."

Samozrejme, ako všetko, je aj súrodenecká rivalita individuálna, takže takto to nemusí striktne platiť vo všetkých prípadoch.

Čo je príčinou súrodeneckej rivality?

    Podľa vedcov sa na vzniku súrodeneckej rivality podieľa viac faktorov. Ide najmä o tieto:

  • pohlavie súrodencov - viac bojujú medzi sebou deti rovnakého pohlavia
  • vyššie spomínaný vekový rozdiel medzi deťmi
  • osobnosť a temperament detí
  • nadanie či vysoký intelekt jedného dieťaťa
  • v neposlednom rade býva príčinou nesprávny prístup rodičov k výchove detí

Ako sa rivalita medzi súrodencami prejavuje

    Súrodenecká rivalita sa môže prejavovať rôzne, môže ísť napríklad o:

  • časté a neustále vyžadovanie pozornosti rodičov, najmä od staršieho dieťaťa
  • regresie, počas ktorých sa staršie dieťa vráti k správaniu, ktoré už nezodpovedá jeho veku (napr. si začne cmúľať palec, šušlať ako mladšie dieťa, vyžadovať fľašu s mliekom a podobne)
  • dieťa dráždi a provokuje súrodenca
  • deti na seba kričia, bijú sa, hádajú sa a podobne
  • deti si medzi sebou nechcú požičiavať hračky
  • alebo nedokážu primerane prejavovať pozitívne emócie

Do istej miery je toto správanie normálne a ide o bežné správanie. Vo väčšine prípadov sa takéto správanie neprejavuje neustále. Deti sa spolu dokážu aj pekne hrať a je vidieť, že sa majú radi. Problém nastáva v prípade, keď sa takéto správanie stupňuje alebo pretrváva dlhú dobu. Situácia je potom poriadne únavná aj pre rodičov.

    "Vždy som si myslela, že naše dve najmenšie ratolesti sa tak nejako nemusia - musia sa deliť o mamičku, chodia na seba žalovať, bijú sa ako diví, len málokedy a na máločom sa zhodnú alebo vydržia spolu. A ajhľa, keď dcéra začala chodiť do škôlky, z bráčeka sa stal veľký obranár a zrazu je sestrička len jeho a beda tomu, kto by jej chcel skriviť vlas. Rovnako na oplátku, keď bol syn chorý, tak dcéra zo solidarity nešla do škôlky tiež - aby ona za ním neplakala v škôlke a on za ňou neplakal doma, ako mi bolo jasne vysvetlené. Takže asi tak."

Ďalšie používateľka píše: "U nás to šlo nejako prirodzene, samovoľne. Mne sa javí ako veľmi dôležitá atmosféra v rodine, to ako sa správajú k sebe dospelí, deti to kopírujú. Žiadna fáza súrodeneckej rivality u nás neprebehla a som za to rada. Niektoré známe to opisovali dosť dramaticky, neviem, nemôžem súdiť. Spätne musím povedať, že najväčší drak je u nás tá najmenšia, možno pretože je najmenšia, asi má pocit, že sa musí o veci biť, tak pokojne starším "nabacá" a je s tým hneď hotová. A starší sa nebráni, pretože vie, že je drobec malinký a je to skôr všetko tak v srande. S príchodom bábätka sa samozrejme všetko viac točilo okolo bábätka, ale staršie deti to nejako nevnímali a my sme sa snažili ich nedávať na vedľajšiu koľaj."

Kedy je dobré navštíviť odborníka

    Pokiaľ zo súrodeneckej rivality vznikajú rodinné problémy, rivalita sa stupňuje, hrozí riziko, že silnejší súrodenec vážne fyzicky ublíži slabšiemu, narušuje jeho sebavedomie a psychický vývoj, je na mieste požiadať o odborníka - psychológa. Pomôžu vám napríklad v pedagogicko-psychologickej poradni, vyhľadať však môžete aj súkromného psychológa alebo napríklad rodinného poradcu. Niet sa za čo hanbiť, niekedy pomôže už prvá návšteva, ktorá rodičov nasmeruje správnym smerom a situácia sa razom zlepší. Každopádne, vždy myslite na zdravie svojich detí, to je to najdôležitejšie.

"Myslím, že je to pri malých súrodencoch všade rovnaké. Keď mladšia berie niečo tej staršej alebo jej niečo búra, tak tá staršia na ňu kričí, nech jej to nechá, že je to jej, nech si ide hrať s niečím iným, občas do nej aj strčí. Malá začína okamžite revať. Keď je to naopak a staršia niečo berie tej mladšej, mladšia začína okamžite revať. No, tiež sa snažíme to riešiť vysvetľovaním a dohováraním, že sú ich hračky spoločné, že sa majú hrať pekne spolu, keď sú sestričky, že si majú hračky požičiavať. Ale sú ešte malé, takže sa väčšinou spor snažíme rozriešiť tak, že určíme, kto si s danou hračkou začal hrať skôr a tej ju necháme. Tú druhú sa potom snažíme zabaviť niečím iným.

Keď bola mladšia ešte menšia, bolo ľahšie ju zabaviť niečím iným, teraz už ale dostáva rozum, a tak už chápe, že sa ju snažíme opiť rožkom a domáha sa svojho. Ich prvý súboj o bábiku sme vyriešili tak, že sme zaobstarali ešte jednu bábiku, úplne rovnakú. Takto sa to ale nedá riešiť vždy, to by sme rýchlo doma skrachovali. Musím ale tiež dodať, že spory nie sú až také časté, väčšinou si hrajú spolu, tá staršia ukazuje mladšej, čo si má vziať, s čím si má hrať a hrajú sa pekne dokopy."

Správnym prístupom môžete veľa ovplyvniť

    Rodičia si to mnohokrát neuvedomujú, ale to, že medzi sebou deti súperia a žiarlia na seba, býva často len reakcia na to, ako sa oni, ako rodičia správajú k svojim deťom, prípadne, ako sa ako rodičia správajú k sebe navzájom.

Prinášame niekoľko tipov, ako zmeniť svoje správanie k deťom, aby sa medzi nimi zmiernila žiarlivosť a rivalita:

  • Deti nikdy neporovnávajte, ak ich porovnávate, vždy z toho vyjde niektoré horšie a cíti sa ublížene a menejcenné, môže potom na druhého žiarliť alebo si tiež chcieť získať vašu pozornosť, dokázať vám, že je rovnako dobré ako jeho súrodenec.
  • Buďte k obom deťom spravodliví - aj keď je to niekedy ťažké, zvlášť keď nie ste priamo pri vzniku konfliktu, snažte sa byť spravodliví. Nehádžte vinu ani na jedno z detí, jednoducho im povedzte, aby si skúsili situáciu vyriešiť sami medzi sebou (to sa im napokon zíde v budúcnosti). U menších detí, ktoré to samé ešte nedokážu, môžete napríklad rozdať rovnaké "tresty" a podobne.
  • Netrestajte prejavy žiarlivosti - opäť to len upevňuje pocit nespravodlivosti a vo výsledku zväčšuje rivalitu. Namiesto toho sa skúste s dieťaťom porozprávať a situáciu si vysvetliť.
  • Buďte vo svojom konaní konzistentní - to znamená, že je dobré konať vždy rovnako a nemeniť svoje rozhodnutie, deti takéto správanie akurát mätie a potom už vôbec nevedia, ako sa majú správať.
  • Snažte sa pochopiť rozdielnosti medzi vašimi deťmi - každé dieťa je originál, jedno je také a druhé onaké. Majú iné potreby, rozdielnu povahu a temperament. Deti potrebujú cítiť, že on je ON a ona je ONA, že sú jedineční.
  • Vyhradte si každý deň nejaký čas pre každé dieťa, kedy ste s ním ako rodič osamote a môžete sa mu plne venovať. Dieťa tak cíti, že je pre vás dôležité a hlavne má aspoň na chvíľu vašu pozornosť len a len pre seba.
  • Dajte deťom možnosť byť aj osamote a mať vlastné súkromie - skúste dať každý deň nejaký čas každému dieťaťu, kedy si môže hrať osamote a byť len samo so sebou, prispôsobte spoločnú izbu (najmä starším deťom) tak, aby v nej mali pocit súkromia a mali doma ten svoj vlastný kútik. 
  • Klaďte dôraz na spoluprácu a tímovú prácu, a to nielen pri hre alebo rôznych úlohách, ale snažte sa toto zaviesť aj do bežných každodenných činností

Deti sú ako huby a všetko toto nasávajú a vnímajú. A to nielen na vašej vedomej úrovni, ale aj na tej nevedomej, kedy si ani vy sami neuvedomujete, že svojimi gestami, pohľadom alebo tónom reči uprednostňujete jedno dieťa pred druhým. O to je to pre vás ako rodičov ťažšie, pretože s nevedomou stránkou sa pracuje ťažko, ale bohužiaľ aj tú deti vnímajú.

    Jedna používateľka v tom má jasno, zverila sa do diskusie: "Mne bude úplne stačiť, keď si budú naše deti rozumieť, mať sa radi, hrať sa spolu a pomáhať si. A ako dospelí sa budú stýkať a podporovať sa. Nemusia to byť najlepší kamaráti. Tak nejako si predstavujem, že to na nich "preskočí" celkovou atmosférou u nás v rodine, kde ja aj manžel si so svojimi súrodencami rozumieme, navštevujeme sa, schádzame sa u rodičov a pomáhame si. U nás v príbuzenstve vidno rivalitu medzi súrodencami chlapec-chlapec. Všetci sa v určitom veku hrozne rúbali, to by som chcela, aby našich chlapcov minulo."

Keď je rodič v koncoch

    So súrodeneckou rivalitou sa stretne takmer každý rodič. Obdobia, kedy deti medzi sebou súperia, sú pre každého rodiča náročné, frustrujúce a neraz je poriadne ťažké zachovať si v nich chladnú hlavu. Nezúfajte však. Vo väčšine prípadov ide o vývojové štádium, ktoré sa jedného dňa zmierni a alebo úplne vymizne. Kľúčový je však v týchto situáciách váš správny prístup. V prípade, že je situácia neúnosná, neváhajte požiadať o radu odborníka.
Máte pocit, že len u vás doma je to fakt zlé? Ste zúfalí z toho, ako sa k sebe deti správajú?To asi neviete, že až 83% súrodencov sa poháda aspoň raz do týždňa. Skúste v ich konfliktoch vidieť aj niečo pozitívne. Vďaka nim si predsa deti trénujú riešenie hádok a problémov a sami viete, že správne riešiť konflikty je aj v dospelosti na nezaplatenie. Rivalita sa tiež zmierni s vekom. Vyše 80% dospelých nad 60 rokov uvádza, že má so svojím súrodencom blízky vzťah.

Máte vlastnú skúsenosť s rivalitou a žiarlivosťou medzi súrodencami? Ako túto situáciu riešite? Čo sa vám osvedčilo? Podeľte sa so svojimi skúsenosťami v komentároch pod článkom. Dobrých rád v tomto prípade nikdy nie je dosť.

zdroj:

spektrumzdravi.cz

celostnimedicina.cz

zdravezdravi.cz

avatar

velmi pekny clanok, dakujem 🙂

Odpovedz
5. feb 2019

Začni písať komentár...

sticker
Odošli