Syndróm vyhorenia môže stretnúť aj deti. Príčinou bývajú ambiciózni rodičia

    "So syndrómom vyhorenia mám veľkú skúsenosť. Totálne som vyhorela, až som sa bála ísť medzi ľudí, nejedla som, plakala tri mesiace v kuse bez dôvodu. Dobrovoľne som sa nechala odviesť do nemocnice, kde som si mesiac a pol poležala, denne som komunikovala so psychológom, prebiehali terapie. Samozrejme, nasadili antidepresíva, ale čo mi tiež pomohlo - vidieť okolo seba ľudkov (pacientov) s rôznymi psychickými diagnózami a dozvedieť sa, že som na tom ešte nebola úplne najhoršie. So psychológom sme sa dopátrali k tomu, že všetko sa dialo kvôli psychickému zaťaženiu mojim bývalým manželom a mojou vlastnou matkou," opisuje svoj boj s vyhorením jedna z mamičiek na Modrom koníku.

Vyhorenie však môže stretnúť aj deti.

O syndróme vyhorenia čiže "burn-out syndróme" už určite počul každý. Človek je vyčerpaný a stratí záujem o prácu, koníčky, nemá chuť tráviť voľný čas s priateľmi. Je všeobecne známe, že tento stav postihuje ľudí, ktorí sú prehnane ambiciózni, workoholici a nevedia si oddýchnuť a relaxovať. Lenže v poslednej dobe sa podobný stav objavuje aj u detí. Prečo vlastne vzniká, keď nepracujú? Poďme si to uviesť na pravú mieru.

Nebuďte prehnane ambiciózny

    Dieťa nemá prácu, takže nie je ohrozené kvôli tomu, že by bolo príliš pracovité a zapálené. Hlavnou príčinou u detí sú veľmi ambiciózni rodičia. Ráno do školy, potom na krúžok, potom na druhý, večer rýchlo spať a zajtra znova. Štúdie poukazujú na to, že až dve tretiny všetkých školákov cíti nadmerný stres, tlak okolia a zle spia. To môžu byť prvotné prejavy burn-out syndrómu. Vďaka tomu potom viazne ich sústredenosť a postupom času sa vytráca aj záujem sa v niečom viac rozvíjať.

Ďalšie štúdie naopak potvrdzujú, že dieťa na svoj správny rozvoj potrebuje dostatok voľného času. Aby sa mohlo hrať s kamarátmi, len tak sa pozerať na televíziu alebo si čítať knižky, ktoré ho bavia. Psychológovia sa zhodujú, že práve vo voľnom čase dieťaťa sa rozvíja jeho osobnosť a charakter, jeho budúce "ja."

Neobviňujte sa

    Rodičia často nesúhlasia s tým, aby si dieťa samo vyberalo, kam chce chodiť a kam naopak nie. Boja sa, že bude lenivé a preto ho krúžky omrzia. Pozrite sa však na to z druhej stránky: dieťa predsa samo vie, čo ho baví a nemožno ho nútiť do niečoho, čo sa mu nepáči. Je dokonca dokázané, že deti, ktoré sa samé rozhodli, akému krúžku sa chcú venovať, pri tejto činnosti skôr vydržia, majú ďaleko väčšie sebavedomie a lepšiu schopnosť organizovať si vlastný čas než tie, ktoré rodičia "dotlačili" niekam, kde byť nechceli. Deti predsa nie sú roboti!

Dôležité je uvedomiť si, že to rodičia nerobia schválne alebo úmyselne, oni len chcú pre svojho potomka to najlepšie a dieťa sa potom stáva obeťou syndrómu vyhorenia. Rodičia sa snažia, aby dieťa bolo v škole najlepšie, aby sa vzdelávalo aj mimo školy, športovalo alebo mohlo rozvíjať svoju kreativitu. Veľa rodičov má totiž za to, že to ich potomkovi zaručí úspešnú budúcnosť. Až deväť z desiatich rodičov si pritom myslí, že na svoje dieťa nevyvíjajú tlak a nijako ho nepreťažujú. Takže ak sa spoznávate alebo na svojom dieťati pozorujete príznaky stresu a preťaženia, nezúfajte a hlavne sa neobviňujte!

Čo robiť, aby dieťa bolo spokojné?

    Ako vlastne spoznáte, že je vaše dieťa vyhorené? Deti sa často sťažujú na bolesti brucha, hlavy, únavu, nevoľnosť alebo problémy so spánkom. Dá sa tomu nejako predísť? Áno! Držte sa niekoľkých základných odporúčaní a burn-out syndróm sa vašim deťom vyhne oblúkom.

• Neberte mu všetok voľný čas - dajte mu voľnosť, nech sa môže aj hrať a robiť si vo svojom voľnom čase, čo chce.
• Nemajte prehnané nároky - to, že vaše dieťa nemá samé jednotky a nerobí súťažne gymnastiku ako Zuzka od susedov neznamená, že ste vy neschopní rodičia a ani, že vaše diaťa čaká neutešená budúcnosť. Mnoho rodičov tiež robí chybu, že svoje dieťa tlačí do toho, po čom sami tužili a nedosiahli.
• Venujte mu dostatok pozornosti a buďte tu pre neho, keď vás potrebuje. Ste jeho rodičia a ono k vám vzhliada.

Veďte ho správnym smerom

    Aj keď podľa všetkých štúdií je najlepšie dať dieťaťu voľnosť, nikdy to nesmie vyzerať, že vám na ňom nezáleží, alebo že vás dokonca otravuje. Je oveľa príjemnejšie, ako pre neho, tak pre vás, keď si nájdete čas a spýtate sa, aký malo deň a úprimne vás zaujíma jeho odpoveď, ako keď sa ho hekticky vypytujete za volantom pri vyzdvihovaní z krúžku a zase sa ponáhľate niekam ďalej. Je potrebné viesť ho správnym smerom.

Nemajte na neho prehnané nároky a netlačte ho neustále do toho, čo je podľa vás najlepšie a najvhodnejšie. Ono si ešte len buduje vlastnú osobnosť a skúma, čo ho baví. Buďte mu sprievodcom na ceste životom. Ukážte mu možnosti, dávajte cenné rady, nechajte ho rozhodovať aj samé a ak sa ocitne v ťažkých chvíľach, povzbuďte ho a pomôžte mu nájsť riešenie, ako z toho von.

Ale nezabudnite, že je to stále len dieťa a k detstvu patrí aj hra a nielen samé povinnosti.