„Až pri výbere mena si uvedomíte, koľko ľudí vlastne nemáte rady...“
Buď patríte k tým šťastným ženám, ktoré mali meno vybraté skôr, ako ocikali tú zázračnú paličku s dvoma čiarkami. Ak ste vedeli, že meno Adamko neponesie iba vaša bábika - gratulujeme. Prípadne sa rozhodnete pokračovať v tradícii predávania mena z generácie na generáciu, a tak budete mať doma už siedmeho Jožka - taktiež gratulujeme. Ušetrili ste si zopár šedivých vlasov a nervov. V opačnom prípade skrátka patríte do tímu ľudí, ktorí sa pri výbere mena poriadne zapotili. Presne ako ja. Pretože vybrať meno, prakticky, nielen teoreticky, nie je zďaleka také jednoduché, ako sa môže zdať...
Zrazu máte pocit, že neprebieha výber mena, ale analytický proces na najvyššej úrovni. Nie je to predsa iba tak, ako keď sme vyberali meno pre plyšákov či bábiky. Slonovi nevadilo, že sa volá Joffrey po Joffrey de Peyrac z Angeliky, a medvedík sa nesťažoval na meno Brum Brum, ktoré je asi také nápadité, ako červené ruže na Valentína. Výber mena je pre mnohé z nás jednou z najťažších disciplín tehotenstva a nesie so sebou obrovskú zodpovednosť. Pretože meno, ktoré dieťatku vyberieme, ho bude sprevádzať celý život.
Navyše nesmieme zabúdať, že pri výbere mena sú rozhodujúce dva hlasy. Minimálne. Osvieti vás a vy vychrlíte to úžasné meno, ktoré ste si zaľúbili na prvé počutie. Schladí vás však odpoveď vášho partnera, keď vám len tak medzi rečou spomenie, že rovnako sa volala jeho prvá láska. Ďalšie meno hrdo nosí nepríjemná susedka a iné znie v kombinácii s priezviskom ako nepodarený vtip. Máte pocit, že sa posuniete o krok vpred a následne o dva vzad. Moje zapisovateľské JA si preto vytvorilo zoznam požiadaviek, ktoré muselo to pravé meno spĺňať.
Zhrnuté v skratke – meno, ktorým nič nepokazíme, neurazíme, no pri ktorom budeme vedieť, že pri zakričaní sa na ihrisku neotočí desať detských hláv.
Nepotrebujeme podčiarknuť jeho jedinečnosť a individualitu extravagantnými menami ako Kleopatra či Sokrates.
Taktiež musí mať milú, pekne znejúcu skrátenú verziu. Pretože taká Margarétka znie krásne, no vy viete, že keď na ňu budete už po stý raz zúfalo vykrikovať, skrátka si to meno chtiac-nechtiac nejako skrátite. A tak musím byť stotožnená aj so skratkou a prezývkou.
Samozrejme, ďalším dôležitým faktorom je priezvisko. Taká Jessica Kapustová alebo Alejandro Mrkvička by neznelo práve najzvučnejšie, veď uznajte samy.
Od ostatných požiadaviek som musela každým mesiacom bližšie k pôrodu upúšťať. Iba, ak by som chcela, aby sa moje dieťa volalo „XY“ alebo „Chlapček/Dievčatko“. I keď, v slabej chvíľke zúfalstva, poháňaná hormonálnymi zmenami, nátlakom a bezradnosťou, som uvažovala aj nad tým, že to bude skrátka „Dieťa“. Reálne. Bez srandy.
A viete, do akej fázy sme sa nakoniec dostali? Nevyberali sme meno, ktoré sa nám páči. Vyberali sme meno, ktoré ani jednému z nás nevadí. A tak sme sa po dlhých úvahách rozhodli, že si domov prinesieme Ondrejka. Kompromis z kompromisov. O ktorom sme, samozrejme, nikomu nepovedali, pretože vieme, že by sa našiel (ne)jeden človek, ktorý by nám to meno nejakou poznámkou alebo asociáciou znepríjemnil.
Potom však príde ten deň D. Jediné rande naslepo, pri ktorom si môžete byť isté, že stretnete svoju životnú lásku. Po tom heroickom výkone, na ktorý vás vlastne nikto do takejto miery nepripravil, sa prvýkrát pozriete na tváričku malému Ondrejkovi, a vtedy to príde. Veď on vôbec nevyzerá ako Ondrej! Nuž, meníte názor a medzi slzami šťastia, vyčerpania a zúfalstva sa snažíte vykoktať, že toto nie je Ondrej. Je to predsa jasný Miško. Bez debaty. A celý ten zložitý, niekoľkomesačný proces pozostávajúci z analytických výpočtov, matematických vzorcov a z teórie relativity (áno, tak mi to skutočne pripadalo), bol vlastne celkom zbytočný.
Aspoň som však mala prehľad o tom, koľko Sofií, Nín, Em, Jakubkov, Adamkov či Miškov (áno, top mená za rok 2019) behá po Slovensku. A potvrdilo sa mi to, čo mi vraveli moje kamarátky, ktoré už deti majú: „Mama mieni, ale dieťa mení.“ Tak, ako som si domov chcela priniesť Ondrejka, mám nakoniec Miška. Zaprisahávala som sa, že dieťa nenaučím na ruky - teraz ho nosím tak často, ako sa len dá. Budem celkom určite „látkovať“ – Pampersky uctievam ako najlepší vynález sveta. Vlhčené utierky u mňa nenájdete, veď máme čistú vodu – nepohnem sa bez nich ani na krok.
Nuž, aj o tom je materstvo – je nevyspytateľné, občas s prímesou adrenalínu, no definitívne niečo, čo vás naučí neplánovať a žiť v prítomnosti.
----------
Tento článok vyšiel s podporou Pampers
Tiež máme doma Miška 🤗 ❤️