CESTOU NECESTOU DETSKOU HLÁVKOU
Zbožňujem ich. Myšlienkové postupy v ich malých hlávkach, vedúce k pre nich vyplývajúcim záverom. Dvomi slovami - detská logika.
Mám kamošku, matku štyroch detí, piate na ceste. Kým dočítate túto „fanystorku“ možno už aj na svete. Jej prvorodený nerád chodil do škôlky. Každé ráno milión dôvodov, prečo by tam nemal ísť a kamoška ako správna mama našla milión prvý, prečo tam nakluše. Každé ráno boj, krik, plač, slzy. Až to v jedno krásne letné vyriešil po svojom.
Kamarátka si synátora do škôlky vyprevadila, na dverách zamávala a so zvyšnými, v tom čase dvomi deťmi, tretím pod srdcom, sa vybrala na nákup.
Nákup to bol väčší ako obvykle, a tak aj čas strávený v obchode tomu prináležal. Zdolávajúc posledné metre vedúce k domovu, ku ktorému viedol mierny kopček, pre tehotnú ženu tlačiacu kočiar naložený dieťaťom a slušným nákupom hotový výstup na Lomničák, jej zazvonil mobil. Volala suseda, že pred dverami ich bytu stojí Matej - prvorodený.
SÁM CEZ ŠTVORPRÚDOVKU
Chôdza s rýchlosťou postreleného slimáka sa razom zmenila na štart rakety. Fučiac od behu po schodoch na tretie poschodie s taškami a všetkými deťmi zavolala pani učiteľkám do škôlky, že ak by im chýbal do počtu Matej, tak nech nerobia paniku, že on je už doma. Prečo dôvod na paniku? Lebo 4-ročný chlapec, sám cez 4-prúdovku, utekajúci zo škôlky môže znamenať celkom slušné nešťastie. Našťastie sa nešťastie nekonalo. Podotknúť treba závažný fakt, a teda, že dvere na škôlke boli zamknuté a Matej si to strihol cez okno.
DVERAMI BY HO NEPUSTILI
Keď už Mária chytila druhý i tretí dych, nastal výsluch. „Prečo si utiekol zo škôlky Matej?“ Odpoveď bola - lebo on chcel byť doma s Vilmou a Gregorom a mamkou, lebo mu za nimi bolo smutno, lebo ich ľúbi. Po takejto odpovedi musí zmäknúť aj náhrobná doska z najtvrdšieho kameňa. A tak sa Mária opýtala už len jednu vec. „A prečo si utiekol cez okno?“ Odpoveď bola gól, za ktorý by sa ani najlepší futbalista sveta nehanbil. „No, lebo dverami by ma nepustili.“
Detská logika.
Týmto istým logickým spôsobom došiel k zaujímavému faktu aj môj Teo. Stále mu opakujem, že keď bude veľa spinkať, vyrastie a bude veľký ako ocko. Pred časom som zachytila jeho debatu s Klárou. „Pozri, aký veľký pipík mám, ako narástol.“ Klára si ho dôkladne obzrela a krútiac nechápavo hlavou sa spýtala, ako je to možné. A čo na to detská logika? „Narástol, lebo veľa spinkal.“ Premisa, premisa, záver 🙂
JANKA BAUEROVÁ
😂 👍
Začni písať komentár...
😁👍