Dnes sa naučíme variť fajnové párky, pozrieme sa na to, ako uspáva chlap, či zistíme niečo o najnovších módnych vychytávkach 🙂

• Hovorím mladšej dcére (totálne zablatenej) na záhrade:
  „Keď sa vrátime domov, ty pôjdeš celá do pračky.“
  Staršia zhrozene: „Aj telo?“

• Aby Kelišovej nič neutieklo:

• Syn si začal obhrýzať nechty. Kúpila som mu lak na nechty, ktorý mu má zabrániť v tom, aby si ich obhrýzal. Nalakovali sme, ochutnal, lak bol odporný, tak som bola spokojná. Na druhý deň išiel do škôlky a poobede mi hovorí:
  „Mamka, povedal som v škôlke, že mám na nechtíkoch lak, aby som si nekúsal nechty a dal som ho ochutnať Ľubke, Simonke, Sofinke aj Dorotke.“

• Ten pocit, keď vám ide každá bunka v tele vybuchnúť od smiechu, ale vy sa musíte ovládať... Áno, Zoe, krásnych sobíkov s chvostíkmi si nakreslila:

• Synovi (4r) sa páči, keď nosím klopkacie topánky, lodičky či lakovky. Asi preto, že ich nenosím často. Včera sme išli von na prechádzku, obúvam členkové čižmy a on ukazuje na moje nové lakované lodičky: „Tieto si obuj, maminka.“
  Vysvetľujem, že je zima ešte na lodičky.
  A on pohotovo: „Tak si daj termo ponožky!“
  No dieťa moje, z teba raz bude módny guru 🙂

Trošku opozdene, ale predsa 🙂 Prinášam Ti krátky výber veselých vecí z Koníka, dúfam, že Ťa potešia. Tu sú 🙂

• Naša prváčka pozerá v Teleráne ukážky z Oscarov a hovorí:
  „Mami, tam je toľko chlapov, že by sa tam dalo aj zaľúbiť!“

• Keď matky používajú výrazy plurálového štýlu, ako kakali sme, teplotkovali sme, my chodíme, my sedíme atď... No jo, znie to pre mňa osobne infantilne a zvláštne, ale viem, že veľa žien to tak robí a nerozhodí ma to už. Ale teda prečítať si inzerát, že nejaká žena sa snaží predať mužove trenky a napísať, že „predávam, lebo sú nám veľké“... tak to je moc aj na mňa.

• No, čo si myslíte, kam som sa postavila, že sa odvážim?

• Učíme sa gramatiku i, y. Slovo: kino. Radím ako sa dá...
  „Šimonko, keď ideme do kina ... tak si to tam už videl napísané, tak ako sa píše „kino?“
  Pozrie na mňa a s tónom poučujúceho učiteľa mi povie: „Veď CINEMA!“

• Boli sme sa prejsť:

Dni sa predlžujú, teplota stúpa, vtáčiky čvirikajú... no čo môže byť krajšie? A k tomu ešte tento krátky výber 🙂

• Kúpila som dcérke zimné čižmičky s bielou kožušinkou. Občas sa jej nechce ich upratať a tak ich nechá pred skrinkou na chodbe. Ja rozbehnutá, letmo som pozrela na chodbu, milým hláskom sa prihovorím nášmu bielemu chlpatému maltezákovi: „No čo tam čakáš, že pôjdeš von?“
  ... následne si uvedomím, že to ja hovorím dcériným čižmám a maltezák pri mne nevinne pozerá...

• Ukazujem mojej 10 mesačnej dcérke obrázky zvieratiek a ona podľa toho robí zvuky. Ukážem na obrázok kravy a ona hneď s úsmevom: „MAMA!“
  ...tak ďakujem, dcérenka 🙂

• Ideme von a potrebujem si zavolať. Vytiahnem teda z vrecka telefón... a kukám chvíľu ako puk, že niečo mi tu nesedí:

•  „Alexko, chutí ti tá krumpľová knedľa?“
  „Áno maminka. Ešteže nie je zo zemiakov, lebo takú neľúbim.“
  ...takto sa klamú deti! 🙂

• Nerušiť prosím!

Tento týždeň sa dozviete, ako správne skloňovať, kde je najlepšie skladovať mak, čo narobí mierne nahluchnutie, ale napríklad aj to, aké zľavy vieme dostať 🙂

• Švagriná rozprávala ako šla po diaľnici rýchlosťou 140km/hod a ja jej vravím: „Páni, ty si prekonala môj rýchlostný rekord!“
  A manžel: „Hej, prekonala. Asi tak o stovku.“

• Deti vyzlečené pred vaňou, ale namiesto sprchovania debatujú. Chcela som ich popohnať do sprchy a tak som rázne zadrela:
  „A čo tak ísť už do post... ee do skrine!“

• Včera po kúpaní, malého som nakrémovala, obliekla, uška vyčistila, spokojne si s ním v náručí asi minútu sedím, keď synátor zahlási:
  „No čo? Mám ti zagratulovať?“

• Keď k nám príde naša vnučka, vždy je smädná a samozrejme, že sa pooblieva. Tak sme ju prezliekli a veci som len tak prehodila na radiátor v detskej. Môj manžel tam sedel a kukal čosi na PC a vraví mi: “Malá si suší?“ A ja mu z obývačky kričím: „Nie, ešte som to nejedla!“ Ja v domnení, že narazil na dajaký recept, som rozumela, že „mala si suši?“ No rehotali sme sa ako kone, lebo ten nerozumel, že čo mu vravím. No čo hluchý nedočuje to si domyslí 🙂

• Keď sa dieťa snaží prehrýzť na slobodu. Mal to márne, keďže ústna dutina zatiaľ zíva prázdnotou:

Dievčence, a či viete, kedy vyhynuli dinosaury? Alebo ako najjednoduchšie pripraviť sladké zemiaky? A máte najnovší model nabíjačky na mobil? Že nie? Tak čítajte ďalej, dozviete sa, ako na to 🙂

• Pomáhali sme s manželom kamarátovi pri prerábke kuchyne a chlapi zistili, že ma na novom dreze širší odtok a potrebuje iný sifón. Tak ma poslali do obchodu. Cestou som zabudla, ako sa to volá, ale veď nie som celkom sprostá, skúsim to dáko opísať. No ale keď som v obchode začala motať, že mám veľkú dieru a potrebujem hrubý sifón... konečná! Predavač sa skoro pocikal od smiechu, našťastie pochopil, čo chcem.

• V plnej čakárni si opatrne dávam čiapku na hlavu, keďže mi odstraňovali znamienko z hlavy. Keď som si sadla do auta som si všimla, že mám nejakú šišatú hlavu a vtom sa mi „rozsvietila žiarovka,“ že som si po príchode do čakárne napchala tenký šál do čiapky. Kým som sa nevidela, som si myslela, že mi to tak dobre zafixovali, veľa tampónov napchali, aby rana nenachladla. No úžasné, plná čakáreň chlapov sa na mňa čudne dívala, teraz už viem prečo 🙂

• „Keď bude kelímok prázdny, dostaneš piškótku.“ ... A hneď bol prázdny:

• Jednoduchý recept na sladké zemiaky: 1. Očistíš ľubovoľný počet zemiakov, 2. dáš variť zemiaky, 3. pomýliš sa, a namiesto soli dáš do vody cukor. HOTOVO!

• Manžel si dal večer pivo, a dcérka (2,8r.) sa z neho chcela napiť. A ja jej vravím: „Nechaj to pivo, brala si pred chvíľou lieky.“ ... chcela som povedať, že si na pivo ešte malá!!!

Dnes sa dočítate o tom, ako si správne nakvapkať kvapky, ako najrýchlejšie usušiť vlasy, ale aj to, že starší súrodenec vie byť veľmi hrdý na svojho mladšieho súrodenca 🙂

• Bolo tu obdobie, keď Mišino hovoril „palacina“ (palacinka), „topána“ (topánka), „ponoža“ (ponožka)... Zdalo sa, že ten môj tvrďas neznáša akékoľvek zdrobneniny... A ajhľa, posledné dni, keď je smädný, tak si pýta „vodku.“
  Zobral to zdrobňovanie nejako zhurta.

• Ten trápny pocit, keď vyťukáš číslo do kalkulačky, zákazník na teba kuká ako na retarda a ty ešte začneš, že čo nezvoní...

• Keď manžel robí malej večernú očistu, umyje jej vlasy a potom sa ich snaží usušiť:

• Čítam tu na jednom tričku nápis: Mám úžasného syna. Krásavec je po mame a chytrý je tiež po mne. Poslala som to ako sms synovi. Odpísal mi:
  Miško: „Nerozumiem.“
  Ja: „Tak potom nie si chytrý po mne.“
  Miško: „Mamička moja, vypila si si?“

• Prišli sme na návštevu k starkým (mojim rodičom). S naším 4 ročným synom a dvojmesačnou dcérkou. Prišiel aj môj brat so švagrinou a ich mesačnou dcérkou. Obe najmenšie sme zložili vo vajíčkach v predizbe a porovnávali sme, prihovárali sa.
  A náš syn hrdo vyhlásil: „Túto sme my doniesli!“

Ako sa prihovoriť čerstvému snúbencovi, ako vyzerá ženský multitasking v praxi, z akých podnetov vznikajú škôlkarske lásky... a ešte aj viac sa dočítate nižšie 🙂

• Ja: „Všimol si si, že som si ostrihala vlasy?“
  Manžel: „Nie, veď si nič nepovedala!“

• „Mami, ja keď budem dospelý, vyrobím taký stroj, že všetko za mňa urobí!“
  „To by bolo super! A vyrobíš jeden taký stroj aj pre mňa? Nemusela by som variť, piecť, upratovať, prať, žehliť...“
  „Mami, ale veď to by sa skoro pokazil, keby to mal všetko robiť!“

• Dnešná večera:
  „Chceš na tie zemiaky aj smaženú cibuľku?“
  „Áno mamina, mňam cibuľa.“
  „Určite?“
  „Áno mamina, chcem cibuľu.“
  „Samko a prečo nepapáš?“
  „Lebo je tam ciiibuľaaaa!!!“

• Hurá, konečne zaparkované:

• Syn išiel na prvé sväté prijímanie a keďže bývame na dedine, ale deti chodia do mesta na cirkevnú školu, tak prijímanie mali so spolužiakmi v meste. Prišiel domov a že: „Mami, potrebujem potvrdenie, kde som bol krstený.“
  Takže navštíviť faru v meste, kde sme bývali keď bol malý, zohnať potvrdenie z našej fary, že môže mať prijímanie v meste...
  Ja: „No super... budem behať z jednej fary na druhú a zháňať potvrdenia... a od pápeža nepotrebujú povolenie?“
  Na druhý deň príde zo školy domov a vraví: „Mami, kaplán odkazuje, že od pápeža potvrdenie netreba, ale tie dva áno.“

Ako to funguje na dedinských zabíjačkách, na čo slúžia mastičky z lekárne, ako zistiť aké je vonku počasie... toto a ešte viac, sa dozviete, ak budete čítať ďalej 🙂

• Nedávno som strážila kamoške dcérku, takže sa moja malá mala s kým hrať. Keďže sme ešte v očakávaní ďalšieho prírastku, malá sa nevie dočkať sestričky, ale som jej vysvetľovala, že bábätko je ešte moc malé, musí byť ešte u maminky v brušku a keď bude pripravené, vypýta sa na svet. Tak som baby obliekla, že sa ideme prejsť. Obe ružové bundičky, ružové čiapočky, no herečky.
  Keď sme vyšli von, pristavila sa k nám taká babička a vraví:
  „Aké ste krásne, ako sa voláte?“ Moja mladá hneď: „Toto je Laurinka a ja som Vanesska.“
  Babička: „Aké máš krásne meno. A Laurinka je tvoja sestrička?“
  Vanesska smutne odvrátila hlavu a hovorí: „Nie! Sestrička ešte nie je hotová.“

• Postavili sme si s drahým domček:

• Sedíme v reštike v hotelíku, večeriame a zrazu naše 4,5 ročné grgne tak hlasne, že až. Susedný stôl na nás pozrie, že čo my, ako rodičia, na to.
  Prichádza na rad „výchovný moment“ a teda jej vravím: „Keď si grgneš, čo povieš?“
  A ona mi na to, úplne pohotovo: „Nooo poviem, že som to nebola ja!“

• Mám taký pocit, že niektorému z mojich detí zavoňal môj balzam:

• Synak (3r) vraví tatovi:
  „Tata? Dnes som mamu zachránil!“
  „Áno a kde?“
  „Bol vonku vietor a povedal som jej, že nech nejdeme von, lebo by ju ufúklo!“

    Poznáte tie hry na „akože?“ Tak my sa už asi mesiac, každý boží deň, hráme akože „na dedka.“ Hra spočíva v tom, že toto je akože dedko:

A toto je akože maminka, tatinko, Samko, Kubko, babka, ujo Maňo, teta Zdenka, Johanka, Zdenka, pani učiteľka Katka, predavačka v obchode, sused, suseda, večera, výťah, limuzína, lego, odťahovka... a všetko možné aj nemožné. Musíte uznať, že to mám fakt ťažké:

    Hra spočíva v tom, že akože maminka, tatinko a Samko spia a ráno príde akože dedko, ktorý ich zobudí. A ten príde na odťahovke, alebo limuzíne, alebo Audinke, alebo Honde, alebo traktore, alebo kamióne, alebo... (podľa aktuálnych preferencií, najviac to vyhráva odťahovka) a akože všetkých odvezie do robotky a do škôlky.

Cestou sa, samozrejme, maminkine auto akože pokazí a dedko ho akože odtiahne a opraví. Potom môžeme spokojne pokračovať v ceste za prácou.

Potom sme asi tri sekundy vo svojich, akože, robotkách a scenár sa opakuje, len naopak – dedko príde akože pre Samka do škôlky, idú domov, maminka s tatinkom idú na svojom aute a to sa akože čo? No pokazí. A opäť nakladáme auto na odťahovku a vezieme do opravy.

Potom, po oprave, prídeme šťastlivo domov a ideme akože výťahom na druhé poschodie (ktoré tvorí moja noha... mohlo by to byť kľudne aj piate poschodie, veľkosť môjho stehna by tomu aj zodpovedala 🙂), lebo tam bývame.

Ako voda. Tak ubehol ďalší týždeň. A čo sa dozviete, ak budete čítať ďalej? Napríklad to, aké životné priority má ten-ktorý vek, ako chutia mravce či ako rýchlo uvariť obed 🙂 Prajem príjemný čas.

• Malá chcela nový koberec do izby. Keď som váhala, zabodla do mňa tie svoje veľké oči a zahlásila:
  „Mamka, neschudla si náhodou?“
  Polka obchodu sa hihúňala 🙂 ... PS: Koberec sme kúpili.

• Včera večer sa pýtam chlopa:
  „Dal si, prosím ťa, to navarené do chladničky? Lebo ja som zabudla.“
  Odpoveď: „Áno dal.“
  Dnes hľadám hľadám... a kde som to našla? V rúre!!!

• No a čooo, že je poool druhej, tato mi doniesol darček a ja ho musím rozbaliť ešte dnes! To dieťa má senzor ako straka!

• Naša malá bublinka gratuluje ráno ockovi k meninám a podáva mu croasant.
  Tatko: „Jéj ďakujem, to si mi kúpila?“
  Dcérka: „Nie, našla som v škôlke na zemi.“

• Sniežik sa nám chumelííí:

Čo všetko obnáša práca kuriéra, ako sa počíta do nekonečna, čo sa stane, ak je človek lenivý zažať si svetlo... všetko sa dozviete v prvom tohoročnom Týždni 🙂

• Bolo mi podozrivé, s akým záujmom ma manžel sleduje, keď Emke robím chvost. Spýtavo na neho pozriem a on že: „To sa robí takto? Ja najskôr dávam pukačky.“

• Deň pred Vianocami mi 6 ročná dcérka s úsmevom oznámila: „Mami, ja som zabalila darček so zatvorenými očami.“ Ja: „A nebolo by lepšie vidieť, či to dobre balíš?“ Malá, úplne vážne: „Nie, lebo je to pre mňa - môj osobný darček a to nesmiem vidieť!“

• Konečne normálna pračka, ktorá mi nežerie ponožky, ale zarába:

• Mohol dať muž pri upratovaní vecí do skrine našej 9 ročnej dcéry moje nohavičky? Mohol!
  Mohla si ich obliecť na seba? Mohla!
  Po chvíli prišla za mnou, že sú jej nejaké veľké nohavičky, či náhodou neschudla...

• Chudák môj manžel! Práve sa napil z pohára, v ktorom Tomáškovi dezinfikujem strojček. No môžem ja za to, že je lenivý si svetlo zažať?

Na záver roka ešte rýchlo, aspoň kratulinko, na rozlúčku so starým rokom 🙂

• Malú (4 r.) dnes dávam na WC a ona kričí švagrinke:
  „O chvíľočku prídem!“
  Potom na mňa pozerá a hovorí: „Mami, hovorila som pravdu, že o chvíľu prídem. Vieš, to takým trošku cudzím ľudom nemôžem povedať, že idem čúrať!“

• Dnes som pri príprave obeda chcela umyť použitý hrniec. Po piatich minútach umývania sa čudujem, prečo mi tá jar vôbec nepení a hrniec je stále mastný. Až po hodnej chvíli som prišla na to, že ho umývam olivovým olejom.

• Túto noc mal službu ocko. Len by ma zaujímalo, čím nahneval Matildu, keď sa rozhodla zbúrať pol postieľky:

• Opravuje podvozok:

Áno, málo, viem, polepším sa... 🙂

A takto, v predvianočný večer som tu zas a prinášam ďalší Týždeň. Teda skôr povedané - dvojtýždeň. Pekné čítanie prajem 🙂

• Muž sa pýta malej:
  „Nikolka kto je krajší? Maminka či ocko?“
  Ona: „Maminka je najkrajšia!... Potom ja. Potom stromček... Potom TY!“

• Vianočná dekorácia. Hnevajú sa?

• „Nič som nerobil v tej kuchyni, mama, nič!... A utrel som to handrou!“

• Po ťažkej noci :
  Idem si zohriať polievku, zapnem horák, sadnem si. Po chvíli premiešam, sadnem si... A potom mi došlo, že som videla oheň, ale nie pod hrncom. Idem si radšej ľahnúť...

• Ani vaši muži nečítajú, čo je napísané na kozmetike a použijú čo je po ruke? Môj si kľudne vezme Feminu namiesto šampónu (ja že čo mi tak povedome vonia), lesk na pery miesto balzamu (v práci potom naňho čumia) a minule sa vysprchoval kondicionérom. Pýtam sa ho:
  „To si ten kondicionér použil ako sprcháč?“
  On: „Hej.“
  Ja: „To si si všetko tým nagebril?“
  On: „Hej.“
  Ja: „Aj intímne partie???“
  On: „Hej, aspoň budú v kondícii!“

Milé moje, premilené, dievčence. Prudko sa zvianočnieva, koledy vyhrávajú, obchody sú na prasknutie... podľahli sme aj my doma a hecli sme sa. Jeden vetchý a krivý, vyrobený spoločne, je už aj u nás:

...a tým chcem povedať to, že hecnite sa aj vy a ukážte ostatným, že stromček môže byť fakt ozdoba bytu. Pochváľte sa tu, podeľte so svojím dielom. Tak napríklad to môže byť #nas_stromcek

Nuž, ale poďme k veci, nech sa páči 🙂

• Moji rodičia u nás na návšteve, prišla aj svokra... Sedíme, stalo sami osudným, že ťukám do telefónu pri návšteve. Päťročný syn sa ma pýta, komu píšem a ja žartovne, že frajerovi. A to decko sa ma smrteľne vážne, pred všetkými, opýtalo:
  „A to máš toho istého frajera, čo si mala, keď si robila na kúpalisku, alebo už máš nového?“
  ...prepadla som sa pod zem, podotýkam, že som odkedy som vydatá, frajera som fakt nemala! 😀

• Tento rok okná umývať nebudem:

• Keď bol prváčik čítal v čítanke o sove: „Hu mínus hu mínus huhu.“
  To mínus boli pomlčky: Hu-hu-huhu...

Tramta-da-dááá! A je to tu, druhá adventná nedeľa a k nej ďalší týždeň. Teda Týždeň. Veď viete... Tak pekný čas prajem 🙂

• Sťahujeme sa, môj muž nakladal auto a poslal preč aj kufor s oblečením... 700km od nás!!! Aaaaaa! Nechal ma v pyžame, pomooooc, nebudú moc divno na mňa kukať v obchode, keď si pôjdem kúpiť háby v pyžamku ružovom?

• Do vetrovky som mu do vrecka pribalila balzam na pery, že keď idú von, nech si ošetrí pusku. Tak mi slávnostne referoval, že si ju teda ošetril... A ošetril ju aj Erikovi, Grétke, Brankovi aj Terezke...

• Tá jeho fantázia. Stojí na stupačke (smetiarske auto):

• Chlap sám na nákupoch. Dostal podrobný zoznam, doma si ho ešte prechádzal... Už volal 4x!
  Že: „Detský olej je čo? Som pri olejoch!“

• Odvčera hľadám dreváky. Mám taký blbý zvyk, že keď idem na hocijaký koberček, tak sa vyzúvam a potom si ich zabudnem obuť a drahý sa furt na nich potkne. Mala som tušáka, že mi ich vyhodil, ale v koši neboli. Až keď deti dnes prišli zo školy... a že odkedy máme takú novú ozdobu?

Vitajte dievčatá, spravte si pohodlie a zabavte sa 🙂

• Držala som malú na rukách a dáko sa „rozmáchla“ a capla mi po hube... Ešte nikdy som nevidela svokru tak šťastne vysmiatu. Vnučka jej splnila tajné sny a túžby!

• Krstný má dva mobily - jeden bol v obývačke, druhý v pracovni. Hľadal ten, čo bol v pracovni, tak sa prezvonil tým prvým. Keď ho našiel, potešil sa, že mu niekto zavolal. Tak vola späť, počuje prvý mobil, dobehne za ním a neprijatý hovor z nového... Takto sa chvíľku navzájom prezváňal, až s plačom sme ho zastavili, vyzeral zúfalo, nie a nie sa dovolať!

• Rozkázal si vodu, cumlík a zakryť, že ide búvať. Veď prečo nie? Parapetná doska je super miesto:

• Aká bola najväčšia „hovadina,“ pre ktorú dostali vaše deti hysák? Pohľad na to, čo sa deje v hlávkach našich detí a pre nás je to nepochopiteľné:
  
  - zle rozkrojený chleba/toast,
  
  - brat ide pred ňou a ona „nič nevidí,“
  
   - že som uvarila horúci puding,
   
  - išli sme do dm-ky kúpiť bábätku plienky. Starší začal revať, že mu nechcem kúpiť kapsule Ariel,
  
   - chcel sa ísť večer v pyžame prechádzať po vonku,
  
   - starší preto, že má „tvrdú posteľ,“ presne jeden deň v roku, mladšia preto, lebo som jej nedovolila hádzať loptu do najmladšej,
  
   - že som prepla z kriminálky na rozprávky, že som jej nakrájala jablko na mesiačiky, že nemôže ležať vo vani, keď už nemá vodu,
  
   - lebo Anna a Elsa nechodia do škôlky a ona musí,
  
   - lebo chce žemľu, ale mame iba chleba (alebo naopak),
  
   - keď som synovi nasadila čiapku pod nesprávnym uhlom - iným, ako si predstavoval,
  
   - lebo tato odrezal z parenice priečne a nie vodorovne,
  
   - lebo mu nechcem dovoliť hrať sa s hrnčekom plným kávy,
  
   - na prechode pre chodcov v polovici spozoroval, že nás pustilo červené auto, ale on chcel, aby tam stálo zelené,
  
   - večer pri zaspávaní, že chce spať na strope tak, aby nespadol dole,
  
   - keď chcel ocikať na prechádzke kvietok a nedalo sa mu cikať,
  
   - lebo ju tlačia silonky a vlasy v čiapke,
  
   - lebo je sobota a on chce ísť do škôlky... a v pondelok, lebo on do škôlky chodiť nechce,
  
   - že je rožok zahnutý a nie rovný,
  
   - keď vedie cesta mierne hore kopcom, tak chce cesty iba rovné,
  
   - lebo sa neprepchá cez zábradlie mosta, aby spadla do potoka, lebo jej chcem ošúpať banán, lebo nemôže vypnúť práčku uprostred cyklu,
  
   - keď nám napadlo asi 1 cm snehu a si chcel ráno do škôlky zobrať lyže, lebo sa budú učiť lyžovať,
  
  -  lebo si obliala svoje obľúbene kvietkované šaty a nedovolila som jej, aby si vliezla do sušičky... (nechcela si ich vyzliecť a chcela sa trochu povrtieť v sušičke, aby šatky uschli priamo na nej),
  
   - minule hysák pre obchodom, že ona chce ísť hopá na ručičky - 7 rokov a 30 kilo živej váhy...

• Dnes Sofia:
  „Strč prst skrz krt.“
  ... chudák krt 🙂

Vitajte dievčatá 🙂 Krátky, ale zábavný - taký bude tento Týždeň, ku ktorému prajem príjemne strávený čas.

• Viktorka (4r) je dnes bojová. Celé popoludnie nacvičuje karate výkopy... a stále komentuje:
  „Ja som mindža!“
  Všemožne sa jej snažím vysvetliť, že to je nindža. Precvičujeme hlásky aj slovíčka. Bezúspešne. Tak jej vravím:
  „Ak povieš pekne „nindža,“ tak pôjdeme do Káčerova.“ (kaviareň a ihrisko v jednom)
  Viktorka: “Tak sa poďme rýchlo chystať, ja už budem Spiderman!“

• Nájdi kocúra. Úloha u nás na každý deň:

• Po x-tom pozretí Spievankova 4, sa idem uistiť, že si niečo zapamätala a tak nenápadne zapájam do rozhovoru anglické slovíčka a ona bez problémov odpovedá Zastaví sa až pri prasiatku. Smelo ju povzbudzujem:
  „Nooo, ako sa povie ináč prasiatko?“
  A ona: „Sviňa?“

• Keď sa tatino hral s dcérkou:

• Večer hovorím synovi, aby si odniesol všetky hračky z obývačky do izbičky. O chvíľu pozriem a stále sa ešte čosi váľa po gauči...
  „Prečo si všetko neodniesol?“
  „Maminka, ja som nato nemal toľko veľa rúk!“

Ja teda neviem či len mne, alebo aj vám, utekajú tie dni tak príšerne rýchlo. Veď len teraz som písala o horúčavách, lete a prázdninách a odrazu sú pred dverami Vianoce. Darčeky už máte? Ja teda nie 🙂 No ale poďme k veci, usaďte sa a nech sa páči, krátky výber je tu pre vás:

• Včera ma muž naháňal, že nech si pohnem, aby sme mohli ísť na cintorín... a toľko ma naháňal, že som si ja zblbnutá začala obliekať dcérkin overal, veľkosť 62.

• Dnes sa nám podarilo obrať ešte pár kúskov hrozna, doniesli sme domov dnu a tu som ich večer čistila a dávala zatiaľ do misky. Ako odstrihávam uschnuté, zbadám na bobuľke niečo guľaté... Má to 3 milimetre, jééjknem, že slimáčik, aký drobučký.
  Deti, milovníčky všetkého živého, pribehnú a hneď si ho adoptujú. Ešte som našla jedného, tak má každá, nech sa nevadia. Dala som im kelímok a keďže bol večer, staršia sa pýta, čo jedia slimáci a hlavne takí trojmilimetroví. Že či môže na nete pokukať. Tak hľadá, našla, číta mi... no super, našli sme ho na hrozne, na večeru môžu mať hrozno, tak sme im ho tam nechali. Obrovská radosť!
  Zrazu sa ma staršia pýta: „Mamííí, to hrozno má semiačka?“
   Vravím jej: „Áno, určite.“
  Ona: „Ups! To potom nemôžu, píšu tu, že bez semiačok. Nezadrhnú sa?!“

• Dnes v ZOO.
  Syn: „Mami? Aký je to vták?“
  Ja: „Emu.“
  Syn: „Aj v škole máme Emu!“

• Včera sme boli v podzemnej garáži a syn sa ma spýtal:
  „Sme tulene?“
  Chcel vedieť, či sme v tuneli.

• So mnou to začína byt už vážne. Týždeň si striekam taký inhalátor do úst a čudujem sa, že to nezaberá. Keď tu dnes na mňa kuká muž a hovorí mi:
  „Veď si to striekaš so zatvoreným vrchnákom!“

Staré, ale dobré, mňa to stále baví 🙂

K rodinnej bitke došlo potom, keď syn predstavil rodine nevestu a babička utrúsila: 

“To vás Pán Boh trestá za to, že sa nemodlíte.“

--- 

K nadmernému užívaniu antikoncepčných prípravkov nútil svoju manželku preto, aby neprišla do iného stavu so susedom.

---

S: Maminka, čo si mi doniesla, aké ovocie?
Ja: Banánik.
S: A môžem ho papať?
Ja: Jasné, Samčo.
S: A prečo?
...
S: Maminka, aký autobus príde? Farebný?
Ja: Uvidíme Samko, necháme sa prekvapiť, možno farebný, možno červený.
S: A prečo?
...
S: Maminka a pôjdeme aj do obchodku?
Ja: Samík, asi nestihneme, pôjdeme rovno domov.
S: A prečo?
...
Ja: Samčo, pomôžeš mi hľadať čiapku?
S: A prečo?
Ja: Lebo je už zima, a je mi potom zima vonku, keď nemám čiapku?
S:... a prečo?
...hľadáme, našli sme...
Ja: Jéééj, veď na túto som aj zabudla, že mám, aha, aký má pekný brmbolec 🙂
S: A prečo?
Ja: Čo prečo?
S: Prečo má pekný brmbolec?
...
Ja: Poď, dáme prať tie čiapky... aj maca s kačkou operieme (aby nebola prázdna práčka)
S: A prečo?
Ja: Aby boli voňaví a čistučkí.
S: A prečo?...
...doperie sa, vytiahneme veci a zvery von...
S: Maminka? Prečo je ten macko mokrý?
Ja: No lebo sme ho prali predsa a teraz sme ho vytiahli z práčky.
S: A prečo?
...
Ja: Samčo vyzliekaj sa, ideš sa sprchovať.
S: A prečo?
...
S: Maminka? Dneska umývame aj vlásky?
Ja: Dnes nie, Samík, iba ak by si veľmi chcel. Chceš?
S: Nie, nechcem.
Ja: No tak neumývame.
S: A prečo?
...
S: Kto to klopká?
Ja: Asi suseda.
S: A prečo je to suseda?
Ja: Lebo býva vedľa nás.
S: A prečo?
...
Ja: Híííí, Samčo! Veď ty si si vôbec neupratal hračky!
S: A prečo???
...

ZABITE MA! 😀