Týždeň zo života mamičiek

Dnes sa dočítate o tom, ako si správne nakvapkať kvapky, ako najrýchlejšie usušiť vlasy, ale aj to, že starší súrodenec vie byť veľmi hrdý na svojho mladšieho súrodenca 🙂

• Bolo tu obdobie, keď Mišino hovoril „palacina“ (palacinka), „topána“ (topánka), „ponoža“ (ponožka)... Zdalo sa, že ten môj tvrďas neznáša akékoľvek zdrobneniny... A ajhľa, posledné dni, keď je smädný, tak si pýta „vodku.“
  Zobral to zdrobňovanie nejako zhurta.

• Ten trápny pocit, keď vyťukáš číslo do kalkulačky, zákazník na teba kuká ako na retarda a ty ešte začneš, že čo nezvoní...

• Keď manžel robí malej večernú očistu, umyje jej vlasy a potom sa ich snaží usušiť:

• Čítam tu na jednom tričku nápis: Mám úžasného syna. Krásavec je po mame a chytrý je tiež po mne. Poslala som to ako sms synovi. Odpísal mi:
  Miško: „Nerozumiem.“
  Ja: „Tak potom nie si chytrý po mne.“
  Miško: „Mamička moja, vypila si si?“

• Prišli sme na návštevu k starkým (mojim rodičom). S naším 4 ročným synom a dvojmesačnou dcérkou. Prišiel aj môj brat so švagrinou a ich mesačnou dcérkou. Obe najmenšie sme zložili vo vajíčkach v predizbe a porovnávali sme, prihovárali sa.
  A náš syn hrdo vyhlásil: „Túto sme my doniesli!“

• Keď muž vyzlieka dieťa:

• Moja kamarátka chodila na vodičák. Veľmi sa jej však nedarilo. Inštruktorovi už praskli nervy a zvýšil na ňu hlas. Na to sa ona ale veľmi nahnevala a vynadala mu, že od čoho tam je a pod. Buchla dverami a odišla. Po ceste vysvetľovala priateľovi, čo sa stalo, ten ju však tiež veľmi nepodržal a tak nahnevaná vynadala aj jemu a zložila. Po chvíľke si to však nechala prejsť hlavou a ospravedlnila sa mu v SMS:
  „Láska, prepáč mi ten dnešok, že som na teba kričala. Viem, že si mi chcel dobre, len mi praskli nervy. Prepáč mi to prosím, veľmi ťa milujem, vidíme sa zajtra.“ Na druhý deň opäť autoškola, inštruktor po incidente trochu nesvoj... Na konci jazdí jej vraví, že by si to s ňou chcel vyjasniť, lebo že on ma manželku, tak teraz nevie ako to myslela a pod. Kamoška naňho pozerala ako puk, až kým nezistila, že ospravedlňujúcu sms neposlala frajerovi, ale svojmu inštruktorovi. Krvi by sa v nej nedorezal a doma len skonštatovala, že jej bolo divne, že jej priateľ neodpísal.

• Pozerali sme staré fotky. Na jednej som srdcervúco plakala.
  N: „Maminka a prečo si plakala?“
  Ja: „Asi som sa bála.“
  N: „Ale teraz sa už nebáš, už si veľká chlapa.“

• Takto som si dávkovala moje kvapky... Toto je už ozaj na zamyslenie:

• Došli sme zo škôlky a Simonka jak obyčajne: „Mamííí, daj mi cicííí!“ Som len zahundrala: „Jooooj, zase?“
  A moja špekulantka pohoršene: „Zase? Zase? Veď Kamilka z Ivankou (učiteľky) mi nedali...ani teta kuchárka nedá!!!“
  ...no konečná! Ja keď si predstavím, jak to moje decko špekuluje, že ktorá z učiteľského zboru by mu asi tak mohla dať cici...

• Poslala som včera môjho milovaného manžela po Nelinku do škôlky... O 10 minút mi volá, ktoré otepľovačky sú jej? No čierne!
  Potom mi pípla správa:

• Raz som si všimla že moje, v tom čase dva a pol ročné dieťa, si sem tam strčí palček do nošteka a vzápätí do pusy. Juuuj dohovárala som, zakazovala: „Nesmieš dávať do pusy, keď budeš mať soplík, musíš dať maminke!“... Až prišla tá osudná nedeľa.Sedeli sme v chráme na bohoslužbe, milión ľudí, dekan ukončil časť kázne, zaspieval „vnííímajmeeee.“
  Všetci stíchli, muchu by bolo počuť bzučať a do toho moje dieťa šeptom:
  „Mamí?“
  Ja: „Pssst!“
  Dieťa hlasnejšie: Mamííí?!“
  Ja: „Pssssst!!!“
  Dieťa s nervami na plné hrdlo: „Mami, mám na palčeku sopeľ! Chceš ho spapať ty? Či môžem ja?“

Pekný týždeň prajem 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

#magazin #zivotmamiciek #zabava