Týždeň zo života mamičiek

Viete čo vyrastie z malého červíčka? Ako sa obliekajú dupačky? Kto dokáže hýbať ušami? Čítajte ďalej a všetko sa dozviete 😉

• Ráno si dávam šošovky do očí. Prvé oko všetko ok, druhé akési zahmlené. Vyberiem, vyčistím, dám naspäť... to isté. Päťkrát som to spravila, nechala kus dlhšie na skúšku, či to neprejde, zas vybrala, pozerala do svetla či nie je šošovka poškodená, skontrolovala obal, exspiráciu. No čisté zúfalstvo. Tak si hovorím, či to nie je okom, skúsim si vybrať tú prvú šošovku a dať do druhého oka. Ale ako šmátram, tak šmátram, tu prvú v tom oku neviem nájsť...
  Ženy! Celé to trvalo 20 minút, kým mi došlo, že som si dávala obe šošovky do toho istého oka!

• Muž vraví našej dcérke (6 r.), zo srandy na jej pupok: „Čo to tu máš za šunčičky?“
  Dcérka vážnym tónom: „Ocko, nestaraj sa, to sú ženské veci!“

• Robím ráno kávu sebe aj partnerovi, úplne vyšťavená po prekojenej noci, idem zalievať a zrazu som držala kanvicu pri tomto. Moje podvedomie presne vie, akú kávu potrebujem. Už len zaliať:

• Chystala som jablká na žemľovku, v jednom bol taký malý červík. Malý (3 r.) sa ma pýta: „Keby sme toho červíka tam nechali, on by tam papal a spinkal, tak by z neho vyrástol had?“

• Z obývačky počujem chichot a výskot, ako sa muž jaší s malou. Po chvíli na mňa kričí: „Poď sa pozrieť! Vymyslel som kazajku pre zlé deti!“
  Betke sa to samozrejme páčilo, jej sa páči každá blbosť a hlavne oplašenosť s tatom:

• Sedemročná mi vraví, že videla na youtubku ľudí, čo hýbu ušami. No rýchlo som zahýbala ušami aj ja (reku ohúrim ju, že aj ja to dokážem) a ona na to:
  „Ale tam hovorili, že kto hýbe ušami, má dajakú poruchu na mozgu... no ale u teba sa tomu nečudujem.“

• Dnes som v obchode neodolala Mila keksíku, cestou domou som už mala strašnú chuť, tak reku tajne zjem, veď dieťa v kočíku ma nevidí. Pomaličky som vytiahla z kočíkovej tašky, opatrne otvorila, aby nezašuchotal obal, pozriem pred seba... a malá s otvorenou pusou sleduje celú akciu v zrkadle, čo máme vo výťahu...

• Tak by som vám chcela povedať, že sa fotili v škôlke počas maškarného. Že profi fotograf. Veď ako fotka pekná, aj vystrihnúť a do peňaženky si môžem dať, narobil toho viac. Aj vianočný pozdrav môžem poslať...

• Úvahy môjho 4 ročného syna“ Maminka a môže mat teta doktorka bábätko?“
  „Áno, môže.“
  „A to budú mali doktori?“

• Má 8 rokov, ale aj tak sú stále slová, ktorých význam len báda a nerozumie im. Je chorá, má úplne zahlienené horné dýchacie cesty- žalostný pohľad na ňu. Starostlivá starká hovorí: „Mali by sme ju napariť!“
  Malá zrazu očervenie, spustí slzy - moment strachu, kedy zatajíte dych a tváriac sa, že všetko je OK sa pýtate, čo sa deje, keď v tom povie: „To čo chcete so mnou robiť? Ja nie som pes a ešte k tomu som mladá. Ja sa ešte nechcem páriť!“

• Sestra vraví mladšej sestre pri doučovaní: „Buď dobrá, lebo pôjdeš do pekla a budeš sa tam učiť matematiku po nemecky!“

• Večer pri uspávaní - chvíľka romantiky s najmenším (takmer trojročným)... hovoríme si, aký bol pekný deň, že sa máme rad, objímame sa, usmievame, božteky na líčka. Nakoniec to drobec dorazil otázkou:
  „Mamka? A ty vieš, ako prdia surikaty?“

• Podala som manželovi dupačky, aby obliekol malú. A on mi zrazu kričí:
  „Zabudla si nám dať ponožky!“
  Rozmýšľam, že načo jej sú ponožky, keď ma nohy uzavreté. No keď som došla k nim, pochopila som:

• Pustila som sa do strihania ofiny svojej dcéry. Samozrejme, princezná sa pohla, takže polka ofiny v háji. Tak reku čo? Spravíme ju do šikma!. Nejako som to aspoň trochu zachránila - aspoň som si to myslela. Malá šla pekne do škôlky a po dvoch dňoch mi pri vyzdvihnutí malej zo škôlky hovorí učiteľka:
  „Pýtala som sa Klárky, či si strihala ofinu, no a povedala mi, že nie, že to maminka. Tie deti toho vedia povymýšľať, že?“
  ...zahanbene som jej povedala, že tentokrát v tom až tak prsty naozaj nemala...

• Už začína obdobie „mamina nepozeraj, keď som vyzlečený,“ ale nedávno mal problém. Prečo, keď leží vo vani, otáča sa mu pipík k ľavej nohe.
  „Neviem, možno sa mu tam páči...“
  „Mamina, veď on nie je živý!!! On je ku mne iba pripojený!“

• Mám tučnejšiu svokru, ktorá v kuse niečo chrúme, celý život hovorí o diétach, žiadnu nikdy nedržala a jedlo bez masa sa jej neráta. Keď sme sa ešte len zoznámili, boli sme s ňou na návšteve u švagriny a ja odrazu vravím pred všetkými: „Tu mraučí pod stolom nejaká mačka, zavýja, plače...“ A pozerám pod stôl...
  A môj muž do toho: „To nie je mačka, to mame škŕka v bruchu.“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

#magazin #zivotmamiciek #zabava