shilou
17. feb 2017
7888 

Pomsta býva sladká, veľmi sladká

Nikdy sa netreba zahrávať s citmi ľudí, lebo môže to potom zle dopadnúť. Ak to prekročí isté medze, treba počítať s krutou odplatou.

Boli sme dve najlepšie kamarátky, priateľky, spolužiačky a hlavne dôverníčky. Krásnych 17 rokov, život nám pripadal ako krásna farebná gombička. Na svet sme hľadeli ružovými okuliarmi a verili, že láska a všetko ostatné bude ako z románu. Tak sa začal písať príbeh jednej lásky.

Máj 

"Jani, asi som našla svojho princa" s radosťou v hlase mi oznamovala kamarátka.

"Čože? Kedy sa to stalo? Kde ste sa spoznali? Rozprávaj!" nedočkavo som čakala na odpovede, ani som nedýchala.

"Stretli sme sa v meste a prihovoril sa mi. Chcel vedieť, koľko je hodín."

"A?" nechápala som, ako s takéto rozhovoru vie, že stretla princa. Nič tomu nenaznačovalo. Koľko ľudí sa ma spýta na čas, veď to je úplne bežné. Moje mlčanie prerušila pohotovo.

"Vidím, že tomu vôbec nerozumieš. Zajtra po škole sa máme stretnúť. Môžeš ísť so mnou, aspoň ho uvidíš."

Bez váhania som súhlasila, toho princa som chcela vidieť. V škole sme spoločne odpočítavali minúty. Samozrejme deň sa vliekol.

"A keď nakoniec nepríde? Musíš počítať aj s takou možnosťou, aby si nebola sklamaná."

"Určite príde, padli sme si do oka. Tebe sa bude páčiť tiež." Neviem, či bola viac nedočkavá ona, alebo ja. 

"Pozri, tam stojí. Vidíš, že prišiel. Vedela som to." Náš krok sa zrýchlil smerom k nemu. 

Ako prvý sa ozval on, svojím tenším hlasom. 

"Ahojte!"

V hlave mi vírili samé otázky. To je akože on ten princ? Sranduje? Malý modrooký blondiak s náušnicou v uchu? Vždy snívala o vysokom, mohutnom, čiernovlasom, tento tak nevyzeral ani zďaleka. A ten hlas, ešte mu nezmužnel. Podobal sa na Nicka Cartera zo skupiny Backstreet boys.

"Ahoj."

Vedela som len toľko, že sa volá Ján, je vojak a pochádza z iného mesta. Misia bola splnená. Viac som ho spoznávať nechcela ani náhodou. Išla som domov. Nebudem ich predsa rušiť. 

Stretávali sa cez víkendy. Darmo som jej dohovárala. Je vojak, ak odíde domov, viac sa ti neozve. Vyzvedala som po každom rande, čo má nové.

Júl 

"Vieš, čo mi povedal? Ešte nikdy nemal pannu. Neviem, či sa chválil alebo sťažoval, ale dievčat mal veľmi veľa. Bolo ich až toľko, že si ani mená nepamätal. Strašne mi týmito slovami ublížil. Ľúbila som ho. Odbil ma, že nemôže mať so mnou nič, nechce byť môj prvý. Berie ma stále len ako kamarátku."

"Vidíš, vravela som ti."

Nečakala som, že jej to oznámi až deň predtým, ako odíde domov. Kupovala mu cigarety a všetko, čo si zažiadal a on ju kopol surovo do prdele. Za tú dobu ju veľmi využíval. Dlho sa trápila. Nemohla som sa už viac na to pozerať. Vymysleli sem plán. Zákerný plán.

August 

Tvoje písmo pozná, napíšem mu ja. Budem sa vydávať za Moniku z iného mesta. "Veď ti hovoril o tom, ako balil ženy na kúpaliskách a vieš, že to neskončilo len zoznámením.."

"Už nič nehovor, nevidíš, ako sa trápim??"

 Naša Monika mala mať akože s ním dieťa. Aby bol príbeh ešte reálnejší, pripojili sme aj detskú fotku. List sme odoslali z iného mesta. 

"Ako budeme vedieť, že to zabralo?"

"Napíš mu do listu, že ak chce vedieť, kde býva, nech zájde po adresu k tebe. Aspoň budeme vedieť, či list zaujal. 

"Dobrý nápad."

September 

Kamarátka mi volá.

"Jani, predstav si, on vážne prišiel po adresu."

"Čo si mu povedala?"

"Že som si to všetko vymyslela." 

"Čo na to povedal?"

"Neveril a stále tu adresu pýtal. Myslel si, že tá Monika si to rozmyslela a preto tak hovorím. Zohnal si povoz, bol rozhodnutý ísť za ňou a malou. Dokonca mi aj kúpené hračky ukázal." Po polhodine to pochopil, že je to vážne iba žart a odišiel.

Po roku 

"Neuveríš, ale mala som návštevu." 

"Koho?"

"Toho vojaka Janka."

"Neverím, to vážne? Čo chcel, teraz po roku?"

"Nebola som doma, bola som u priateľa (potom si našla iného). Nechal odkaz, nech sa na neho nehnevám, že ma má stále rád a že na mňa nezabudol. Nikdy mi nechcel ublížiť a škoda, že už mám priateľa , tak nech sme šťastní. Ak budem chcieť, môžem ho hocikedy navštíviť."

Odvtedy sa už nikdy nestretli.

#mk_blog_academy #blogujem 

#vztah 

#rande     

17. feb 2017

Pekný príbeh ... píše ho sám život, keby si ho ešte rozvinula o viac detailov mohol by z toho byť pekný román 🙂

17. feb 2017
shilou
autor

@fajnzienka možno ešte si spomeniem na nejaké detaily a dopíšem

17. feb 2017
shilou
autor

@fajnzienka ďakujem

17. feb 2017

Začni písať komentár...

Odošli