Tak a som tu opäť! Po pravidelnom písaní som sa na pár týždňov odmlčala. Prestala som písať a zakuklila som sa doma do svojich vlastných myšlienkovych pochodov, ktoré som radšej nikde nezdielala. Mala som fakt zvláštne obdobie...vlastne ho ešte stále mám a mám pocit, že ešte pár dní potrvá kým to celé prejde.
Tak o čo vlastne šlo, respektíve stále ide... No proste ma ovládol strach. Panický strach z pôrodu. Viem, niekto si práve ťukol po čele a povedal si „netrapoš, je to všetko prirodzené a naturálne a normálne atď atď.“
Ja viem! Viem veľmi dobre, že je to všetko vlastne normálne, no na druhej strane mám aj tak proste strach. Predstava toho ako z mojej „okrasy“ vyjde pol metrová bytosť vážiaca tri a pol kila je síce na jednej strane kúzelná, no povedzme si, aj celkom hrôzostrašná. Viem, že sa tu nájde kopec mamičiek, ktoré sa nevedia dočkať momentu natrhnutia svojej vagíny, no ja bohužiaľ, do tejto skupiny nepatrím a samotná predstava mi zdvíha tlak a tep.
Nechápte ma zle. Veľmi sa teším na svoju dcérku, o tom potom... Nechcem, aby ste si mysleli, že sa neviem radovať z materstva a z tehotenstva. Popravde som si toto obdobie veľmi užila, no s ubúdajúcimi dňami na mojom modro-koníkovskom počítadle začínam stresovať. Je to iné, keď mi tam svietilo krásnych 100 dní do pôrodu a je to iné, keď mi ich tam svieti magických 10. V hlave sa mi hmýri kopec myšlienok a scenárov o tom ako to ustojím a či to vôbec ustojím. Popritom si uvedomujem ako vlastne (ne)zvládam bolesť a ako ma porezanie na papieri vie vyviesť z miery na pol dňa. Že som citlivka? Áno som! Som citlivka, ktorá aj vo svojich takmer 30 rokoch plače u zubára (je to skôr psychologická záležitosť) a to je práve dôvod, ktorý ma proste dostal takmer na pokraj zúfalstva.
Ale čo s tým? Nuž, podelím sa s vami o pár tipov, ktoré mi pomáhaju tento môj emočný bordel ustáliť.
Ako to (vraj) zvládnuť
- Rob všetko možné aj nemožné, aby si sa na ten slávny pôrod pripravila! Neutápaj sa vo svojom strachu len tak na gauči. To aký bude môj-tvoj pôrod, naozaj nik netuší. Možno to bude rýchlovka a možno to bude peklo, každopádne rob všetko čo možeš, aby si na to svoje telo pripravila. Mentálne i fyzicky!
- Aniball-Epino, môj najlepší kamarát. Tu v Taliansku tieto „hračky“ nepoznajú. Keď som Aniball opísala svojej gynekologičke, s hrôzou sa na mňa pozrela a jediné čo mi odporučila, bolo ani sa ho nechytať. Nuž chytám sa! Aspoň 4-5x do týždňa. Môj muž je z toho zdesený a keď Aniball videl po prvýkrát, myslel si, že je to nejaká eroticka pomôcka. Navyše zo všetkého ten Aniball teraz obviňuje. Minule ma bolela hlava a môj makrón „to máš určite z toho Aniballu“ Mala som vyšší tlak – „to z toho Aniballu“ Chodím stále cikať – „Anibaaaaaaaaaall“ V podstate ide o silikónový balónik, ktorým si posilňujete panvové dno a učíte sa zvládať tlaky, ktoré na vás čakajú pri pôrode. (Viac detailov si vygúglite)
- Maliník a.k.a čaj z listov ostružiny malinovej a Alchymilka. Babská rada, ako uvoľniť panvové dno a svaly maternice. Ženy, ktoré údajne pili pravidelne tieto čaje, ku koncu tehotenstva, mali ľahší pôrod. Či je to tak, neviem. Možno je to výmyseľ, no 2-3 šálky čaju denne ma nezabijú.
- Ľanové semienko. Ak chcete, aby z vás dieťa doslova vykĺzlo, mali by ste do svojho jedálnička zaradiť aj tieto nenápadne semienka. Ja si ich pridávam do vločiek, alebo do jogurtu. Niektoré mamičky si z neho varia odvar, ktorý následne vypijú. Tak šup šup, vyskúšať!
- Kapsule z oleja Púpalky dvojročnej. Túto radu mám od svojej kamarátky Jess, z Austrálie. U nich je to vraj bežná praktika. Posledné dni pred pôrodom si treba vložiť na noc do svojej „okrasy“ dve-tri kapsele tohto oleja. Nie, netreba ich jesť, treba ich vložiť „tam dolu“. Ide o babskú radu, ktorá ma opäť pomocť k spriechodnenie pôrodných ciest a spraviť ich „mazľavejšími“
- Pohyb náš každodenný. Pred nejakým mesiacom a pol som sa snažila denne nachodiť aspoň 5-7km denne, bohužiaľ to už nedávam a som rada, že prejdem do potravín na nákup, no snažím sa fakt každý deň trochu hýbať. Plus chodím 2x týždenne na gravi-jogu. Je to fajn spôsob ako sa naučiť dýchať a precvičiť svaly, ktoré treba.
- Tehotenská príprava. Ja som si našla celkom fajn kurz. Je to také spirituálno-praktické. Samozrejme, z rád, ktoré tam do nás tlačia si vždy vyselektujem, čo uznám za vhodné (nikto ma nikdy nepresvedčí, že epidurálka je zlá), no je aj fajn byť obkolesená na chvíľu so ženskými, ktoré prežívaju to čo ja.
Čo rozhodne nerobiť
- Fakt nepozerajte tie videá z pôrodov....fakt nie...
- Nerýpte do svojich kamošiek, ktoré už porodili, aby vám povedali aký bol ich pôrod. Váš pôrod bude iný a jedinečný! (túto frázu neznášam, ale je fakt pravdivá)
- Nepredstavujte si pre vás ten najhorší možný scenár! (toto si ja osobne musím opakovať častejšie)
Toto sú také rýchlo-rady, ktorých sa snažím držať. Niektoré mi idú ľahšie, iné ťažšie, veď to poznáte... Snažím sa myslieť najmä na to, že som príliš ďaleko, aby som to teraz „vzdala“. Opakujem si, že keď to zvládli ostatné, musím to akosi zvládnuť aj ja. Myslím na to, že do toho ideme ako tím – Ja, môj muž, ktorý bude pri mne a naša malá v brušku. Hovorím si, že musím byť silná, lebo nemám inú možnosť. Proste to tak je! Každá minúta má len 60 sekúnd a na konci tohto všetkého budeme konečne rodina. Viem, znie to pateticky, ale je to tak. Ženie ma to vpred, i keď niekedy si to musím viac pripomínať, aby som rozdýchala tú paniku.
Takže ak je tu nejaká mamička, ktorá má stres a strach, vedz, že v tom nie si sama... som v tom s tebou minimálne ja!
Blondínka z Benátok
Spravny pristup ;)