Je tomu niečo vyše roka, kedy som vyšla zo svojej komfortnej zóny a z pozície prevažne tichého sledovateľa  som sa dostala k Vám, milé mamičky - niekedy tu na stene, niekedy aj na ploche.

Počas uplynulých mesiacov som s Vami zdieľala príbeh a plačlivom bábätku trpiacom tvrdenou dojčenskou kolikou, z ktorého sa nakoniec vykľul malý intolerant. Informovala som Vás o novinkách v našej kuchyni, o tom, ako som sa dostávala do prípravy bez bez bez jedál, pretože na rok a pol sa mojím heslom stalo, že varím bez bez  bez, no z o to väčšej lásky.

Tí, čo ste čítali náš príbeh, viete, že sme si zažili to, čo zažíva v našej krajine asi každý rodič, ktorý má pocit, že má doma veľmi plačlivé bábätko... „Kolika, to nič nie je, musí dozrieť, to prejde...“. I keď odmietal kojenie a neskôr i fľašku, priberal veľmi málo, no o to viac plakal, mal kŕče a po pár týždňoch navyše aj pruh v slabinách, všetko v ňom stálo, nekakal bez rektálnej rúrky, spal zle cez deň aj v noci.... Prírastok váhy mal v najspodnejšej hranici, no mal, čiže pediatra nezaujímal... Len môj materský inštinkt mi hovoril, že jemu niečo je, že ho niečo trápi. Doktori nevideli nikdy ten výraz v tvári, keď prišli kŕče a bolesti a tie slzy, čo sa mu kotúľali po tvári. Bolo vidieť, že sa veľmi trápi a ja s ním. Najviac ma priam zožieralo to, že som mu nedokázala pomôcť ani ja sama, akokoľvek som sa snažila.

Zlomový bol prechod na špeciálne umelé mliečko a úplné vysadenie lepku efekt podčiarklo. Žiadne zrazeniny v stolici, ani voda, zrazu kakal sám a bol konečne spokojný... a ja tiež. Až tedy vyšlo najavo to, že náš syn je potravinový intolerant a niektoré zložky stravy ako mlieko či lepok nedokázal stráviť ani ako zložku materského mlieka.

A vtedy som sa pýtala – muselo to zájsť až tak ďaleko? To naozaj nemohol na to niekto prísť skôr? Dlho som si vyčítala, že po tých všetkých mojich úvahách, spisovaní poznámok o lepších a horších dňoch a pátraní po príčine, mi to nedocvaklo skôr.... no nemala som nikoho, s kým by som sa poradila...

Inšpirácie k tomu, ako ho prestravovať pri zaraďovaní príkrmov, som po nociach hľadala na zahraničných vegan blogoch. Level pečiva, drobných keksov do ruky, ovocných koláčikov, či jogurtov.... -  to boli len niektoré z mojich míľnikov, ktoré som v bez bez bez kuchyni prekonala, aby sa mohol tešiť zo svojho „brumíka“ na prechádzke. Istú dobu som ozaj snívala o hebkom chlebíku, ktorý by mohol žuť namiesto toho gumeného či dusivého cesta, čo som mu sama upiekla. Čas plynul a ja som sa zlepšila aj v pečení, varení a dokázala syna úplne integrovať do našej kuchyne, s malými obmenami v procese prípravy jedla. Oporou mi bolo hlavne ryžové mlieko a pohánková a ryžová múka a universal, cake mix a mix b z portfólia bezlepkových zmesí (tí, čo máte bezplepkáčov, viete🙂).

A keď už som prestala snívať o tom, kedy bude môcť ochutnať špaldové medovníky od babky, či pochutiť si na tvarohu, veci konečne nabrali správny smer. Dočítali sme sa o A2 plemenách kráv, ktorých mliečko dokáže byť tolerované aj ľuďmi s alergiou na bielkovinu kravského mlieka. 4 mesiace poň manžel dochádzal desiatky kilometrov a ja som mala na starosti prípravu jogurtov či lučiny, všetko s vegan kultúrami z kokosového lidl jogurtu. Po takmer pol roku sme skúsili domáci jogurt z tohto mlieka pripraviť s klasickým bielym jogurtom a syn na naše prekvapenie toleroval aj to.

Nakoplo ma to. Čo ak to jeho bruško konečne dozrelo a už nebude na tie zložky stravy reagovať? Ak už môže papať normálne a neprereve ďalšie noci?

Kto robil dieťaťu expozičný test s potravinou vie, že každý neúspešný pokus je tak demotivujúci.... Posledný špaldový piškót v novembri oplakal cez deň aj v noci. Po 2 lyžičkách jogurtu z neho šla zelená voda.

A po tom všetkom dnes nadišiel deň, kedy zjedol svoj prvý medovník. Áno, svoj prvý špaldový medovník z veľkonočných zamrazených zásob od babičky. S lepkovou múkou a maslom. Bez reakcie, bez plaču, bez kŕčov...

Najkrajší dar, aký som si mohla priať....

Všetkým Vám, ktoré máte doma deti s alergiami a intoleranciami a máte prognózu, že by z toho mohli vyrásť, prajem to isté... Nech sa aj vy raz dočkáte Vášho medovníkového dňa!

_________________________________

Verím, že nič v našom živote sa nedeje bez príčiny, že táto cesta mala svoj dôvod. Možno som sa mala stať tolerantnejšou (hlavne voči ľuďom s intoleranciami, pre ktorých som dovtedy nemala moc pochopenia – Veď čo tak strašné sa niekomu môže diať, keď zje krémovú polievku so smotanou??? Dnes už viem, že veľaJ).... a možno to mal byť začiatok niečoho nového.

Čím viac súvislostí som hľadala medzi inými deťmi a tým našim, tým viac spoločných znakov kolikových bábätiek som videla. Úprimne priznám, že ma to fascinovalo a mesiace som kúsok po kúsku skladala skladačku rôznych aspektov nadmernej plačlivosti dojčiat. Výsledkom je projekt, na ktorom po nociach pracujeme aj s odborníkmi s názvom ColicHelper – portál pre nadmerne plačlivé bábätká. Jeho ambíciou je, aby na ňom našli oporu všetci rodičia s nadmerne plačlivými bábätkami a aby vďaka radám a tipom od odborníkov dokázali svojim plačlivým bábätkám pomôcť bez toho, aby museli mesiace čakať na to, kedy kolika prejde.  

Pretože bábätká nami nemanipulujú, ale plačú, aby nás privolali a uspokojili sme ich potrebu či utíšili bolesť...

Fb_colichelper

Dobry den, dovolujem si Vas oslovit v suvislosti s 1 projektom, na ktorom pracujem - jedna sa o portal, ktoreho cielom je sirenie osvety a pomoc rodicom s nadmerne placlivymi babatkami. Nizsie posielam info, ako by mala online verzia portalu vyzerat a potesim sa, ak mi date vediet, ci v danej situacii sa vam ten obsah javi zaujimavy a napomocny, pripadne co ine by podla vas este dokazalo maminkam ci utrapenym rodicom pomoct. 

Verim, ze nas je tu viacero s touto skusenostou, pomozme si navzajom. Vopred velmi pekne dakujem za feedback, ak vas nieco napadne;)

Portal je aktivitou obcianskeho zdruzenia, ktore ma za ciel pomoc rodicom nadmerne placlivych deti v ich narocnej situacii, prispieva k informovanosti a sireniu osvety. Obsah portalu pozostava z rozhovorov, clankov, videi a ebookov pripravenych v spolupraci s odbornikmi najma z radu pediatrie, detskej neurologie, gastroenterologie, laktacneho a vyzivoveho poradenstva, psychologie, neonatologie ci farmacie. S pediatrami riesime standardne neduhy novorodeneckeho veku aj to, o com sa urcite zmienit na poradni, psycholog pohodu matky a rodinne vztahy, laktacne najcastejsie priblemy v dojceni, gastro a imuno deti reagujuce na zlozky materskeho mlieka ci deti s refluxom. Neurologovia a fyzioterapeuti maju informovat o asymetriach, svalovom tonuse a neurologickej nezrelosti, co su najcastejsie priciny placu a usmernit pri polohovani a manipulacii. Farmaceut vysvetli ucinne latky v preparatoch na trhu a vyzivova poradkyna stravu matky.

Cast obsahu najma videi a ebookov bude vyclenena do premiovych sluzieb spoplatnenych drobnou odmenou cca do 10 e na krytie prevadzkovych a kompenzaciu vyrobnych nakladov hlavne videi a ebookov k manipulacii ci polohovaniu babatiek, aj tych s refluxom  ci ebooku s dietnym planom pre kojace mamicky k eliminacnej diete. Pripravujeme tiez symptomaticke hashtagove vyhladavanie podla zadefinovanych problemovych okruhov a kolikovy test, ktory rodica nasmeruje na najpravdepodobnejsou pricinu placu a jej riesenie. Tiez pripravujrme 10 dnovy step by step modul, v ktorim sa rodicom prihovori kazdy den iny odbornik a riesi sa vylucovanie jednotlivych pricin placu krok za krokom. Kazdy rodic tak z pohodlia domova ziska informacie a kvazi navod, ako moze svojmu dietatku pomoct. 

Je este nieco, cim by sme mohli rodicom pomoct? Velmi pekne dakujem

Veronika

Všetky mamičky, ktoré máte alebo ste mali doma plačlivé ubolené bábätká viete, ako bezradne sa cíti matka hľadiaca na svoje utrápené dieťa, ktorému nevie pomôcť.

Možno to zažívate práve teraz pri svojom pártýždňovom bábätku... Večerné či nočné plače, niekedy aj celodenné, problém uspať dieťa či preložiť ho do postieľky... Nepokoj a stres, revúce klbko, ktoré ukľudnujete v nosiči či šatke.

Žiaľ, aj  také sú prvé týždne s novorodencom. Viem to, lebo som si tým prešla sama s našim druhorodeným synom. Veľmi som sa ho snažila kojiť, no on odmietal, neprospieval, plakal a ja som v podstate prvé týždne jeho života len tíšila jeho bolesť. Celé dni som ho uspávala, nosila v šatke, nech si oddýchne a zospí... a nech je aspoň chvílku ticho a neplače...

To najhoršie, čo ma priam zožieralo, bol fakt, že sa po každom kojení zvíjal a tváril sa, akoby som mu dávala jed, i keď som si na stravu dávala ako druhorodička pozor (prvého syna som kojila rok a pol). No toto bolo celé zle. Plač, kŕče, všetko v ňom stálo, rektálna rúrka.... Neboli to len klasické večerné kolikové príhody, on bol nepokojný celý deň a noc. Ani neviem koľko desiatok nocí som strávila pochodovaním po byte a tíšila ho. Nespočítam noci, ktoré sme od únavy skončili v kúpelni a zaspali pri šume ventilátora aspoň na chvíľu obaja, i keď ja po sediačky. Takto som si prvé týždne s bábätkom rozhodne nepredstavovala. Keby to bolo moje prvé dieťa a nevedela by som čo a ako, asi by som bola zrelá na psychiatriu.

Rozuzlenie prišlo v štvrtom mesiaci, kedy sa mi ho podarilo nastaviť aspoň na umelé mlieko a vyriešiť 1 z jeho problémov a príčinu bolesti bruška – laktózovú intoleranciu. Ďalšie, ako neschopnosť tráviť lepok či bielkovinu kravského mlieka sa pridávali neskôr a až ku koncu prvého roka jeho života som pochopila, že mám doma malého intoleranta. Jeho plač bol reakciou na zloženie materského mlieka, ktoré som mu servírovala a ktoré on nebol schopný stráviť.

V súčasnosti je to veselý a veľmi aktívny 1 a pol ročný nezbedník. Vďaka správnemu nastaveniu stravy v podstate spokojné, prospievajúce i celkom dobre spiace dieťa. No mne ten jeho stav aj tak posledné mesiace chodil po rozume....

Zrazu som vnímala, že detí s podobnými problémami je v okolí množstvo. Veľakrát si maminky nevedia poradiť len s prdíkmi, aj druhorodičky často nemajú správnu techniku kojenia či nechávajú dieťa prepapať (mliečko im tečie akosi rýchlejšie)... Veľmi veľa detí má problém s trávením laktózy, ako mal náš syn - zväčša dočasný. Množili sa deti, množili sa súvislosti a mne to celé začalo dávať zmysel.

Za posledné mesiace som sa chopila iniciatívy a spravila som s pomocou iných mamičiek so skúsenosťou štatistiku kolikových detí, ktorá sa zameriavala na celkové správanie a sprievodné prejavy koliky či iných bolestí bruška u ich detí a pátrala som po prostriedkoch, ktoré tieto mamičky vyskúšali a ktoré im prišli ako najúčinnejšie.

Výsledkom je kolikový test, ktorý mamičky usmerní, ako skúsiť systematickými krokmi pomôcť svojmu dieťatku a hlavne ako nestrácať čas 3 kvapkami s rovnakou účinnou látkou, keď dieťa evidentne trápi niečo iné ako prdíky.

Môj projekt kolikového testu bude prístupný v mojom blogu a bude k dispozícii mamičkám tu na mk. Nie je to návod, žiadne odporúčanie – nie som zdravotník, len mama so skúsenosťou. Test ponúka rozkľúčovanie štatisticky najpravdepodobnejšej príčiny koliky dieťatka, z ktorej by si mala matka zobrať inšpiráciu, ako svojmu bábätku uľaviť.

Pred oficiálnym pridaním linku však potrebujem urobiť finálne úpravy a môj projekt vytestovať. A práve s tým mi dúfam pomôže 10 mamičiek, ktoré vyberiem spomedzi Vás.

Ak teda máte doma dieťatko s kolikou či inou nepohodou bruška vo veku ideálne do 4 mesiacov, dajte mi like na článok a zanechajte mi do 15.12. komentár prípadne IP s vekom dieťata, Vašim príbehom a info, či je dieťaťko kojené, dokrmované alebo na umelom mlieku. Následne si vyberiem 10 mamičiek, ktoré budú mať možnosť môj test vyskúšať v rámci prvého testavacieho kola. Tieto mamičky na základe vyplneného dotazníka dostanú k dispozícii krátku analýzu najpravdepodobnejšej príčiny nepohody ich bábätka založenú na mojej internej štatistike a tipy, ako bábätku čo najefektívnejšie uľaviť od bolesti.

Teším sa na reakcie a prajem Vám pekny večer

Veronika

Martinu som spoznala krátko po narodení nášho druhého syna. S rozdielom pár týždňov po nás si tiež z pôrodnice doniesli chlapčeka menom Lukáš. Pamätám sa, že som sa jej prihovorila s tým, ako zvládajú bábatko. Predsa len, bolo ich prvé... "Reve každý večer aj skoro ráno, no za pár dní už má 3 mesiace a všade píšu, že to potom prestane, tak čakáme na tie jeho 3 mesiace" vysypala so seba s úplným presvedčením, že už to bude len lepšie a hlavne, že je to otázka pár dní a tie muky prejdu. Po tom, čo som si prežila s malým, som to až tak optimisticky a hlavne kalendárovo na ukončené 3 mesiace nevidela... kto mal doma kolikové dieťa vie, ako beží čas pri riešení prdíkov, grgov, stravy kojacej matky a kombinácie všetkého možného k úľave bábätka, no čakať odoznenie problému ku dovŕšeniu 3 mesiacov je podľa mňa nonsense. Po tom, čo vyriekla, že bez rektálnej rúrky sa nezaobídu a vymenovala pár ďalších sprievodných javov, som ju rovno odporučila na Coliprev a články o laktózovej intolerancii bábätiek ako príčine dojčenskej koliky. Medzičasom mi tie stránky aj symptómy boli známe. 

Kým sa mi podarilo rozlúsknuť problémy nášho syna, prelúskala som kvantá domácich aj zahraničných  webov a problém s trávením laktózy mal tiež. Len hučal celé dni, no žiaľ, aj to malo svoj dôvod. Jeho stav bol z hľadiska trávicich problémov o niečo náročnejší, hlavne, keď som sa ho ešte snažila kojiť a len prikrmovať.

Lukáško bol na umeleom mlieku a ako Maťa povedla, zo dňa na deň sa z neho po doplnení enzýmu stalo veselé spokojné bábätko, prospieval a bol oveľa spokojnejší, zmizol aj problém so stolicou. 

Mesiace plynuli, s kvapkami sa po pár týždňoch rozlúčili. Asi od pol roka som vnímala, že Lukáško si naozaj vyžaduje dosť pozornosti, zreteľné to bolo hlavne za pár ďalších mesiacov, keď sa rozhýbal. Maťa nemohla nič urobiť, celé dni by najradšej sedel len na nej. Keď sa chcela vzdialiť, mrnčal, fňukal, stále sa dožadoval jej prítomonosti. Aspoň vonku mal nové podnety tak tam sa javil byť spokojneší. Spánok bol tiež bieda, no už to bolo obdobie zúbkov, separačnej úzkosti a spleti argumenov o dráždivom či náročnom dieťati, takže sa uspokojila s tým, že je proste taký... Náročný...

Keď mal niečo vyše roka, vnímala som ešte intenzívnejšie, že majú katastrofálne noci, nevedia ho uspať, stále plače, aj mlieko odmietal. Začal však odmietať aj jedlo cez deň a bol naozaj taký...chudučký. Až po pár týždňoch som si uvedomila, že odkedy mu Maťa zaradila mliečne veci a pochutnával si aspoň na jogurtoch, jej sťažnosti gradovali. Lukáško nebol schopný ani sekundu sa sám zahrať, stále len lozil za ňou, aj podstatnú časť návštevy jej presedel na kolenách. Bol mrnčavý, nespokojný. 

Niekoľkokrát mi to vŕtalo hlavou, no chýbal tam zjavný príznak, zjavná spojitosť s niečím. Na štandardnom umelom mlieku bol predsa od malička. Keď mi však povedala, že už ho ozaj nevedia uspať ani v noci, že ho nadránom s mužom na striedačku nosia a ukľudňujú, spomenula som si na naše noci so synom zpred pár mesiacov. Noci, kedy som ho tíšila pri ventilátore v kúpelni, v hojdačke, na rukách, len aby neplakal. Noci, kedy som ho jednoducho nevedela uspať... alebo keď som ho konečne uspala a za pár minút bol zas hore s plačom a slzami stekajúcimi po tvári.

Pamätám si to skoré ráno, kedy mi to trklo... On nemusí mať kyslo zapáchajúcu stolicu, ani problém s kakaním, ale je predsa chudučký... odmieta jedlo, stále mrnčí a nadránom je to peklo  - jasné, veď mu trávi večerné a nočné mlieko, respektíve netrávi. 

Písala som Mati správu, že to možno je celkom inak, že možno nie je len náročný, že možno má svoj dôvod a musí mu pomôcť - "Vyradiť mliečne, aj skryté a do mlieka  zas kvapky. Skús, ale myslím, že tam je šanca, že on nie je mrnčavý len tak".

Maťa kočíkovala behom pár dní usmiate dieťa, po dlhej dobe na návšteve som Lukáška videla so záujmom motkať sa pomedzi hračky. Bol ińý. Bol spokojný a nie ubolený...

Tak čo, ste si aj vy istý, že máte len "náročné" dieťa?

Tento príbeh je skutočný, mená hrdinov však boli zámerne pozmenené🙂

Majte krásny deň

Veronika

Asi tak sa cítim posledné dni. Moje testovanie hypoalergénnych a vegánskych alternatív pre ročného intolerantného stravníka dosiahlo ďalší level. Ja, mäsožravec bez potravinových obmedzení, som si naozaj nikdy ale fakt nikdy nepredstavovala, že budem šľahať sneh z cícerovej vody ako náhradu váječného bielka... dobre čítate - sneh z cícerovej vody?! 

Apropo, volá sa to aquafaba a je to pre bezbielkových ozaj super vec. Úprimne, tento level som nikdy nemala v pláne dosiahnuť, no keďže už viem napiecť bez bez bez rožky, žemle a v bille som našla použiteľný bez bez bez toastový chlieb, ktorý je moje dieťa ochotné bez následkov jesť, keď už viem napiecť bez bez bez bábovku, kokosové keksy či dokonca perníčky, čo mu rozžiaria očká, tak už viem, že od hladu nezomrie a domácnosť sa nám nezrúti;)

Ale stále ma trápi výsyp okolo jeho úst, ktorý sa zjaví a behom pár hodín stráca. Niekedy je výrazný, inokedy menej... keďže je bezlepkový, nemliečny, nesójový a bezbielkový, vietor fúka od inakadiaľ. Tentokrát dúfam, že tú ihlu v sene nájdem, i keď to vyzerá, že tých ihiel je viac. 

Karob bol prvý podozrivý, aj usvedčený... používa sa ako náhrada kakaa i zahusťovadlo, čo vysvetľuje, prečo sa malý vysypáva aj po rastlinných mliekach či jogurtoch. Už som pripravovala aj domáce, no popri pečení som si pomohla kupovanými. Dm mandľové mlieko karob nemá, žiaden výsyp, alpro stačilo obtrieť okolo úst a reakcia bola jasná. 

Podobne to vyzeralo so šunkou, akokoľvek je mäsitá, bezlepková a bez alergénov. Aspoň som objavila novú natur radu od Mecomu, ktorú syn znáša lepšie, je v nej zemiakový škrob... 

No aj po vylúčení šunky a karobu sa mi vysypal po chrumkách či mnou pečených koláčikoch... už som mala podozrenie na striekané ovocie z obchodu a potom som si povedala, že možno niečo prehliadam, niečo čo je skoro všade a v rozdielnych množstvách - kukurica!

A tak mám na muške kukuricu a v najbližšie dni ju skúsim vystopovať a vylúčiť. Čo myslíte, mohla by to byť ona? Máte niekto skúsenosť s výsypom okolo úst a pôvodcom reakcie? Ďakujem za akúkoľvek radu

Majte krásny deň

V.

Sníval sa mi sen... o nadýchanom pečive, ktoré vydrží čerstvé a nedrobivé týždeň a sekundoval mu hustý krémový jogurt, ktorý s nami môže ísť bez ďalších príprav na akýkoľvek výlet.... ja viem, zvläštne sny ma prenasledujú, no sú obrazom mojej reality. 

Posledné dni s mojim malým intolerantom sú ozaj veselé. Čoraz častejšie lezie staršiemu bratovi do taniera a chce mať všetko ako on nielen v hračkách, ale aj v jedle. 

A tak zas ožívali moje sny o jogurte, čo by mohli papať obaja. To pečivo už celkom zvládam, či už v kváskovej aj nekváskovej podobe, ale na frekvencii pečenia musím zapracovať. Niekedy mám ozaj pocit, že už len čakám kedy ich uložím, aby som stíhala napiecť. Keď si človek chce užiť slnečné dni, nemôže vysedávať celé doobedie za platňou. 

A ten jogurt by sa mi na výletiky či na ihriská ozaj hodil. Domáci som zatiaľ nevyrobila. Potrebovala som jednak základ z nejakého kupovaného a za druhé optimálne teplotné podmienky. Jogurtovač bude zrejme ďalší rároh v našej už aj tak plnej kuchyni, vravela som si... no z lásky k môjmu mužovi, ktorý nie je zrovna vetešnícky typ, som si povedala, že mu návrh na takúto kúpu prednesiem až keď uvidí spokojnú tvár svojho dieťaťa papajúceho nemliečny jogurtík.

Lenže náš malý stravníček prvé najčistejšie bio jogurty ofrflal a priznám sa, že sa mu ani nečudujem. Jogurt kokoos v akejkoľvek variante je kyslý tak nepríjemným spôsobom, že ústa vyvracalo aj mne. Joya aj ten lidlový zázrak vyzerali lepšie, no vyhádzal sa z nich okolo ústočiek a neskôr aj na brušku. Vyzerá to ako reakcia na karob, ktorý sa v týchto náhradách používa. V tom lidovom je zas bôbová bielkovina, no to ani neviem čo je, keďže mi to indikuje sóju a jogurt je označený ako bezsójový. Pre mňa záhada a ďalšie BEZ do jeho jedálnička... keďže zahusťovadlá sú použivané vo veľkom percente vegánskych výrobkov, zas sme jeho teoretické stravovacie možnosti zúžili. A to som myslela, že lepok, mlieko, laktóza a sója sú už dosť BEZ.

No nič, beriem to ako vyššiu moc v záujme zachovania miesta v našej už aj tak dosť plnej kuchynskej linke.

Majte všetci pekný deň

Veronika

Milé mamičky,

príchod novorodenca do rodiny je krásnym obdobím, no pre mnohé mamičky sú začiatky veľmi náročné, hlavne ak namiesto spavého klbka, na ktoré by sa najradšej len dívali, majú doma plačlivý ubolený uzlíček, ktorému nevedia pomôcť.

Sama som si týmto náročným obdobím prešla s našim druhorodeným synom, o čom som aj u mňa v blogu napísala niekoľko článkov. Vidím, že moja aktivita s cieľom vzbudiť v mamičkách záujem o zistenie príčiny boľavého bruška nebola márna. Od napísania článkov som bola v kontakte s viacerými mamičkami, ktoré bojovali s podobnými problémami a nezniesli pohľad na ich trpiace dieťa.

Viem, že lekári často považujú toto kolikové obdobie za prirodzené a nemajú veľkú snahu a kapacitu boľavé brušká riešiť. Z môjho pohľadu však mám pocit, že aj tu na MK sa opakujú často rovnaké scenáre, rovnaké príčiny, rovnaké riešenia pre plačlivé deti, ktoré vedia byť veľmi účinné.

Obraciam sa na Vás preto s prosbou o pomoc pri vyplnení kolikového dotazníka, v ktorom tento raz prosím ja Vás, aby ste so mnou zdieľali svoje skúsenosti s dojčenskou kolikou či inými bolesťami bruška u tých najmenších bábätiek v prvých cca 3 či 4 mesiacoch ich života.

Na základe tohto anonymného dotazníka by som chcela skúsiť zadefinovať niekoľko problémových okruhov a riešení tak, aby si mamičky podľa charakteristiky bábätka dokázali dostupnejšie nájsť základnú osnovu, ako svojmu bábätku skúsiť pomôcť uľaviť.

Viem, že obzvlášť pri náročných detičkách nemá človek čas vysedávať hodiny na nete a hľadať čo a ako ešte poskúšať, verím však, že problémy bábätiek majú často podobný základ, ktorý sa dá definovať. Som si vedomá, že každé dieťa je individuálne, no verím, že na určitú skupinu detí sa dajú použiť charakteristiky a efektívne im pomôcť.

Vyplnenie dotazníka Vám zaberie pár minút, je to niekoľko klikacích políčok, no odpovede každej z Vás môžu byť veľmi nápomocné pri mojej ďalšej práci. Jej výsledkom by mal byť kvázi kolikový test, ktorý dokáže zhodnotiť pravdepodobnú príčinu bolestí a zadefinovať základnú osnovu pomoci. Verím, že aspoň v určitých prípadoch bude takýto test veľmi nápomocný.

Link na dotazník nájdete tu:

http://www.click4survey.sk/s4/29136/2aedb586

V tomto momente sa Vám viem poďakovať akurát srdiečkami a snáď dobrým pocitom, že spolu môžeme pomôcť dobrej veci.

Ďakujem za každú reakciu.

Veronika

Milé mamičky,

príchod novorodenca do rodiny je krásnym obdobím, no pre mnohé mamičky sú začiatky veľmi náročné, hlavne ak namiesto spavého klbka, na ktoré by sa najradšej len dívali, majú doma plačlivý ubolený uzlíček, ktorému nevedia pomôcť.

Sama som si týmto náročným obdobím prešla s našim druhorodeným synom, o čom som aj u mňa v blogu napísala niekoľko článkov. Vidím, že moja aktivita s cieľom vzbudiť v mamičkách záujem o zistenie príčiny boľavého bruška nebola márna. Od napísania článkov som bola v kontakte s viacerými mamičkami, ktoré bojovali s podobnými problémami a nezniesli pohľad na ich trpiace dieťa.

Viem, že lekári často považujú toto kolikové obdobie za prirodzené a nemajú veľkú snahu a kapacitu boľavé brušká riešiť. Z môjho pohľadu však mám pocit, že aj tu na MK sa opakujú často rovnaké scenáre, rovnaké príčiny, rovnaké riešenia pre plačlivé deti, ktoré vedia byť veľmi účinné.

Obraciam sa na Vás preto s prosbou o pomoc pri vyplnení kolikového dotazníka, v ktorom tento raz prosím ja Vás, aby ste so mnou zdieľali svoje skúsenosti s dojčenskou kolikou či inými bolesťami bruška u tých najmenších bábätiek v prvých cca 3 či 4 mesiacoch ich života. Na základe tohto anonymného dotazníka by som chcela skúsiť zadefinovať niekoľko problémových okruhov a riešení tak, aby si mamičky podľa charakteristiky bábätka dokázali dostupnejšie nájsť základnú osnovu, ako svojmu bábätku skúsiť pomôcť uľaviť. Viem, že obzvlášť pri náročných detičkách nemá človek čas vysedávať hodiny na nete a hľadať čo a ako ešte poskúšať, verím však, že problémy bábätiek majú často podobný základ, ktorý sa dá definovať. Som si vedomá, že každé dieťa je individuálne, no verím, že na určitú skupinu detí sa dajú použiť charakteristiky a efektívne im pomôcť.

Vyplnenie dotazníka Vám zaberie pár minút, je to niekoľko klikacích políčok, no odpovede každej z Vás môžu byť veľmi nápomocné pri mojej ďalšej práci. Jej výsledkom by mal byť kvázi kolikový test, ktorý dokáže zhodnotiť pravdepodobnú príčinu bolestí a zadefinovať základnú osnovu pomoci. Verím, že aspoň v určitých prípadoch bude takýto test veľmi nápomocný.

Link na dotazník nájdete tu:

http://www.click4survey.sk/s4/29136/2aedb586

V tomto momente sa Vám viem poďakovať akurát srdiečkami a snáď dobrým pocitom, že spolu môžeme pomôcť dobrej veci.

Ďakujem za každú reakciu.

Veronika

Posledný mesiac bol u nás v znamení stravovacích experimentov. Junior sa pomaly približuje k svojim prvým narodeninám. Kontrola u alergologičky priniesla odporučenie zotrvať na bezlepkovej a nemliečnej diéte. Prestravovať nutrične pestro a adekvátne veku intoleranta je podľa mňa terno. Niekto povie veď dáš bezlepkovú múku, veď dáš rastlinné mlieko a je.... Prd makový... Teda aspoň u mňa. Zo sóje ho tiež bolí brucho, ovsená smotana je z lepkových vločiek. Kokosový olej, toľko ospevovaný, údajne tiež nie je až taký super, ghee je maslo a môže obsahovať stopy bkm... A v neposlednom rade, pri všetkej úcte, mám dosť vysoké požiadavky na čerstvosť a chuť potravín, takže nebudem oblbovať ani moje deti rastlinými náhradami, pokiaľ sa nedstaví očakávaná chuť.

Variť BEZ BEZ BEZ je aspoň z môjho pohľadu naozaj náročné, hlavne, keď má byť všetko čerstvé a ten náš krpec pýta niečo pod zub každú hodinu a pol. Priznám sa, že nie som žiaden bio freak, aj keď som prvého syna poctivo dojčila do roku a pol a obe deti nosím, ani barefood trendy nezazlievam, aj keď pevná päta a ohybná podrážka pre mňa bude alfa a omega detskej obuvy. Som normálna mama dnešnej doby.

V rodine nemáme intolerancie a ešte donedávna som nechápala, čo môže ľuďom spôsobovať lepok či obyčajné mlieko.

Za posledné mesiace som sa musela prispôsobiť veľkým zmenám. Priam obrovským. Synček rastie ako z vody, po stabilizácii um prišli reálne príkrmy. Najskôr som hľadala inšpirácie a skúšala rôzne kaše, objavovala bezlepkové obilniny. Level prvých príkrmov sme zvládli. Aj tuhšia strava sa dala, junior inšpirovaný starším bratom pekne v pusinke vyobracal aj tuhšie skupenstvá. Zaexperimentovali sme s prvými muffinami a pečivom, objavovali finger food a neustále pracovali na obohatení jeho jedálnička. Za posledné mesiace som sa naučila naozaj veľa a stále ma baví objavovať a dopĺňať mu jedálniček. Keď som mu dnes dala jeho prvý voňavý BEZ BEZ BEZ perník, mal iskričky v očiach. A ja tiež.

Bol to môj nateraz posledný mílnik, čo som si vytýčila -  domáci kokosový jogurt a perník, ktorý v ústach vydrží dlhšie ako chrumka. Tiež by som nikdy neverila, že raz budem kváskovať. Keď som si načítala, koľko krokov k tomu treba a ako dlho sa čaká na obyčajný chlieb, tak som si ešte pred pár mesiacmi povedala, že ten náš v obchode je tiež voňavý, chrumkavý, no hlavne je hneď k odberu, takže ďakujem neprosím. Lenže človek mieni, pán Boh mení... prešlo pár mesiacov a ja som si v chladničke vykŕmila svoj prvý bezlepkový kukuričný kvások. Už zvládam pečenie rožtekov aj žemličiek, na leveli chleba ešte pracujem. Tu som totiž mala zálusk, že si pomôžem nejakým mäkkým bezlepkovým z obchodu, no žiaľ všade sú nielen konzervanty, ale aj sójové bielkoviny a pod. a aj na to tento môj malý selektívny stravník reaguje....

a tak varím a pečiem bez mlieka, laktózy, lepku, sóje a iných náhrad, jednoducho BEZ BEZ BEZ, no z o to väčšej lásky.

Všetkým, ktorí čelíte podobným výzvam, prajem veľa šťastia a energie

Majte krásny deň

V.

V posledných dňoch som kvôli blížiacim sa testom chtiac-nechtiac podrobila juniora dávke alergénov. Po zdanlivom úspechu s kozím jogurtom som skúsila aj bezlatózový a neskôr aj normálny kravský. Žiadna kožná reakcia, no v stolici uz boli nejaké zmeny po 2 lyžičkách v príkrme. 

Je veľmi náročné sledovať zmeny na 10 mesačnom dieťati, ktoré už čo-to popapá, hlavne v období rastu zúbkov a podobne. 

Dnes som spravila posledný vrcholový pokus s obyčajným nutrilonom. Po prvej dávke prakticky okamžite kakal, obedné mlieko už zjavne robí problém. 

Bkm sa žiaľ nedá odsledovať hneď, niekedy vyjde reakcia najavo až po pár dňoch či hodinách. Taký plač a nepokoj, aký však doprevádzal dnešné obedné uspávanie, som nezažila už dlho... zasa som stála na tom mojom obľúbenom balkóne s plačúcim klbkom... akoby sme sa vrátili v čase.

Máme nariadené skúšať, no ozaj neviem, či to má vôbec zmysel...to posledné, čo by som chcela, je ubližovať mu, už toho zažil dosť....

V predchádzajúcich článkoch som s Vami zdieľala postupne náš príbeh o ubolenom bábätku, kolike a iných bolestiach bruška. Hlavnou postavou bol môj dnes už 10 a pol mesačný synček, ktorého od narodenia trápili bolesti bruška a ako časom vyšlo najavo, pôvodcom boli viaceré intolerancie. 

Synček reagoval na laktózu, lepok aj bkm, preto som mu špeciálne upravila jedálniček a prispôsobila ho jeho intoleranciám. Z toho uplakaného uboleného klbka je dnes vyškerený švihák motajúci sa okolo nábytku a dokým na ihrisku zdvorilo neodmietnem piškótu s tým, že žiaľ takú papať ešte nemôže, nikto by nepovedal, čím sme si prešli a že ho čokoľvek trápi.

V poslednom článku som spomínala opätovné testy, ktoré nás čakajú a z ktorých by malo byť zrejmé, nakoľko intolerantný ešte stále je. Aby sa vytvorili v tele protilátky, mal by prísť do kontaktu s problematicķými potravinami ešte pred testami.

Posledné týždne som preto špekulovala kedy skúsim v nepatrnej forme zaradiť niečo mliečne či s lepkom. Úprimne priznám, že našpekulovala som sa riadne. Stále som mala pre očami tie reakcie spred pár mesiacov a nevedela som, či mám dosť síl na ďalšie tíšenie či prebdené noci. 

No vyzerá to, že nie je všetkým dňom koniec, lebo po prvom pokuse s kozo-ovčím jogurtom sa stalo... vlastne sa nestalo nič?! Po lyžičke, dvoch, ani po pol poháriku na tretí deň, sa nestalo nič pre mňa viditeľné, akokoľvek aj tento jogurt obsahuje laktózu. Žiadne plače, žiadna bolesť, žiadne iné reakcie. To ma nakoplo. Poskúšam bezlaktózový a potom snáď aj obyčajný a uvidím. 

Možno mu ozaj to bruško dozrelo, upokojilo sa vhodnou stravou, možno.... alebo si niekde niekto povedal, že už mi naložil dosť a dá nám pokoj🙂

V akejkoľvek miere bude toto klbko tolerantnejšie, každý jeden minikrôčik je pre mňa úspechom.

Vám všetkým podobne dotknutým prajem veľa zdravíčka a tiež nejaký ten posun do tolerantnejšieho spektra

V.

Práve si užívam poobedné hojdanie v kresle na terase s mojim drobcom. Všetci ma za uplynulé dni chvália akú mám krásnu zdravú farbu - bodaj by nie, veď sa pravidelne cez obedy vyhrievam povinne na balkóne,

kým mladý muž na mne dospáva v nosiči, ja sa v pokoji hojdám. 

Keď sa mal narodiť náš druhorodený syn, zaprisahávala som sa, že si pri jeho výchove skúsim uľahčiť čo možno najviac. Mala som na pamäti nočné drepovanie s mojim prvorodeným synom v manduce o 3:00 ráno aby zaspal, večerné uspávanie na pleci a na rukách, škrabkanie po chrbte až pokým dosiahol ten hybernujúci stav a mohla som ho preložiť do postieľky, naše x-hodinové kočíkovania, pri ktorých spal len keď bol kočík v pohybe, takže zastať čo i len na sekundu bolo nemysliteľné. Aj kojenie malo svoje osobitosti... keďže fľašu a cumeľ som ako prvorodička podľa laktačných trendov a doporučení zahrnula na čierny zoznam, môj syn si na niekoľko mesiacov spravil cumlík zo mňa. To, že sme mu vodičku či akúkoľvek tekutinu dávali po lyžičkách nekomentujem, zo žiadnej fľaše či pohára dlho nevedel piť lebo fľaša je smrrrť?! Prikrmovala som cez cievku viac ako 10 mesiacov, niekoľkokrát denne, z čoho už aj skúsené sestry na kramároch padali na zadok, že som to vydržala tak dlho. Pamätám si ako dnes ako som s nervami v koncoch vyletela z izby keď mi asi siedmy raz vybral cievku z pusinky a povedala som si že se..m na to už aj z pohára nech si pije je mi jedno no toto robiť nebudem! Dnes sa na tom smejem, no veľakrát mi bolo naozaj do plaču, že to materstvo je sakra ťažký oriešok.

Je to kúzelné obdobie, skúška trpezlivosti plná nezabudnuteľných okamihov. Múdri sa učia z chýb iných, tí druhí si vyžerú tie svoje. A ja som si ich vyžrala do dna.

Tie malé uzlíčky, čo si prinesieme z nemocníc, sa spravidla dožadujú len toho, čo sme ich naučili od prvého dňa ich príchodu na svet. 

Preto hlavne vy, budúce prvorodičky, nezabúdajte byť svojmu bábätku nablízku každú sekundu, priskočte pri akomkoľvek zamrnkaní, ihneď nato ponúknite prsník... bábätko ideálne noste na rukách, najlepšie je ho tak aj uspávať. Kľudne skáčte na fitloptách, pochodujte v nosičoch, vybaľte deti z periniek hneď keď prídu z nemocnice a obklopte ich množstvom zbytočných hračiek, nech sa majú na čo pozetať. Presýtlťte ich vnemami, vymýšľajte čo najpestrejší program, ideálne do neskorých večerných hodín...

Teraz bez irónie:

Jediné, čoho bábätká potrebujú veľa, je veľa veľa lásky a tých najobyčajnejších chvíľ;)

Ak však máte akékoľvek ďalšie tipy na to, ako si skomplikovať matetstvo, sem s nimi

Majte krásny deň

V.

Ako sme sa zbavili rektálnej rúrky

V prvé januárové dni sa stal priam zázrak. Podarilo sa mi spojiť sa s pani doktorkou, pre ktorú asi prvú bol môj syn zaujímavý a už v telefonáte mala veľa otázok na jeho stav. Vnímala som, že hneď nahlas rozmýšľa, čo by jeho jednotlivé problémy mohli indikovať. Najviac sa upokojilo, že v závere telefonátu povedala, že nás zoberie už o týždeň, že ho nenechá viac sa trápiť.

Po nasadení Nutrilonu Allergy Digestive Care zmizli v priebehu pár dní kožné prejavy, syn prestal zvracať a hlavne aspoň v noci pár hodín spokojne spal. Avšak kakal len s rektálnou rúrkou. Akékoľvek jedlo však neprijal dokým sa mu črievka nevyprázdnili. Boli sme zas v kolobehu rektálnej rúrky, aj keď jeho stav bol podstatne lepší ako pri bezlaktózovom mlieku. Evidentne mal aj problém spracovať bkm a potreboval špeciálnu štiepenú formu. Kožné testy v ambulancii boli negatívne, na testovanie krvi a výsledky sme mali čakať ďalší mesiac.

Úprimne poviem, že po počiatočnom nadšení som začala byť trošku skeptická, lebo do výsledkov krvi doktorka navrhovala mliečko nemeniť. Chápala som, že najkritickejšie veci sme vyradili, môžeme medzičasom skésiť pridať aspoň mäsko a žĺtok, no aj tak som zo skladby jeho jedálnička nebola nadšená.

Totiž pri mojich posledných pokusoch o naštartovanie trávenia som siahla aj po ovsených vločkách a jačmenných krúpach a syn evidentne reagoval aj na lepok – v stolici sa zjavili zrazeniny a hlieny, zas ho bolelo bruško a v noci sme nenaspali takmer nič. Utvrdila ma aj detská dm bio krupica určená pre deti od 4. mesiaca – 3 pokusy, rovnaké zmeny v stolici sprevádzané bolesťou bruška a nespavosťou. Lepok som okamžite vylúčila...

Čiže suma sumárum synček v 7mom mesiaci mal mať ovocie, zeleniny, aspoň mäso a žĺtok, doplnené mliekom, ktoré veľmi nechcel piť. Z obilnín po prvých pokusoch vychádzala ryža, no keďže mal beztak problém so stolicou, tú som dávať nemala.

V tom čase boli pre mňa bezlepkové obilniny španielska dolina, priznám sa, že ešte pred pár mesiacmi som nevedela, či sa amarant pije alebo je, s quinoou to bolo podobne....

V nasledujúcich týždňoch sa mi podarilo celkom zorientovať v bezlepkových obilninách a obohatila som mu stravu aj o pohánku, kukuricu a pšeno v rôznych podobách. Po čase som skúšala aj tie vyššie uvedené, no moc ma neoslovili a teda toho môjho malého stravníka už vôbec. Napriek uspokojeniu s ďalším rozšírením jedálnička ma však stále trápilo to kakanie... dokým sa syn nevykakal, nič nezjedol, kakal len s rúrkou a na váhe stagnoval...

Do výsledkov krvi sme mali čakať ďalšie 2 týždne a stále som nevedela, čo si mám od nich vlastne sľubovať. V najoptimistickejšej variante som si predstavovala, že pani doktorka zmení mlieko na iné a synček začne sám kakať... veď predtým kakal sám...lenže čo keď nie? Čo keď nezmení? Čo keď napriek zmene nezačne kakať sám? Mala som reálnu obavu, že sa na tú rúrku spolieha a zbaviť sa jej nebude také jednoduché.

Povedala som si, že naštudovala som sa už kadečoho, tak skúsim prelúskať aj všetky možné tipy na stolicu bábätka, vhodné pre jeho vek a zohľadňujúce jeho intolerancie.

V lekárni mi napríklad skúsená pani lekárnička odporučila probiotiká Biopron Baby Bifi, na ktoré nedám dopustiť. Naozaj si myslím, že mu to bruško upratali, resp. spravili aspoň taký základ zdravej črevnej mikroflóry. Práve od nej som sa dozvedela, že napríklad Biogaia môže u deťoch s laktoózovou intoleranciou spôsobovať problém. Vrátil sme sa k masážam, aby sme pohyb čriev rozhýbali. Pri každom prebalení, ale ozaj pri každom som synovi dopriala niekoľko minút masáži bruška.

Pokiaľ sa týka pitného režimu, snažila som sa ho podporiť čajíkom (osvedčil sa nám Teekanne fenyklový pre deti) a ovseným mliekom riedeným s jablkovou šťavou z dm babylove (to som sa dočítala, že je výborné prírodné preháňadlo). Súčasne sme varili aj ľanový odvar – sliz a ľanový olej som začala dávať aj do príkrmov.

Synček si na Nutrilone ADC zrovna nepochutnával, preto som zvýšila počet príkrmov na 4 denne a mlieko zredukovala...na doplnenie som mu dávala piť cez deň trošku mandľového. Pekne sa rozpapal, zvykol si veľmi rýchlo aj na kaše zo zdravých bezlepkových obilnín a čuduj sa svete, začal sám kakať. Prvý týždeň ešte s odstupom 3 dní potreboval pomôcť rúrkou, no po 2 týždňoch sme ju zahodili úplne. Po týždňoch problémov bol stabilizovaný, mal nastavené mlieko, papal príkrmy zohľadňujúce jeho stav a kakal sám.

Konzultácia výsledkov krvi ma len utvrdila v tom, že bolo dobré zobrať to do vlastných rúk. Testy na bkm aj laktózu boli negatívne, keďže v čase testovania bol na špeciálnom mlieku 3 týždne. Negatívne vyšli aj protilátky na lepok, lenže pred testami bol tiež vylúčený aspoň 2 a pol týždňa, takže neviem, nakoľko to bolo relevantné.

Dôvod na zmenu mlieka podľa doktorky  nebol, o to viac som bola šťastná, že som mu črievka rozhýbala sama.

Za cca mesiac nás čaká kontrolné testovanie, takže najbližšie dni budem musieť niektoré z tých jeho alergénov vyskúšať opatrne zas... Neviem, či sa cítim na ďalšie prebdené noci, no dúfam, že už v tvári nebude mať to strašné utrpenie a že sa medzičasom stal aspoň o niečo „tolerntnejší“J

V uplynulých týždňoch nás skolili doma choroby, tak sa priznám, že som hasila akútnejšie problémy ako tento blog. Na druhú stranu musím povedať, že som bola činná trošku inak, nakoľko od napísania článkov som bola v kontakte s viacerými mamičkami s uplakanými bábätkami s boľavými bruškami. Niekde pomohol Coliprev, niekde naozaj stačilo nastaviť správny čas kŕmenia a popracovať na odgrugnutí. V každom prípade už teraz viem, že všetko, čo som tu kedy napísala, malo zmysel🙂

Na druhej strane som sa občas zamýšľala nad tým, čo ma viedlo k napísaniu akéhokoľvek článku, lebo som doteraz touto formou činná nebola.... Úprimne poviem, že mi naozaj šlo o to, aby sa netrápili zbytočne iné deti, lebo vidím, že intolerancie v rôznych formách sú všade okolo nás... musím si však priznať, že som možno potrebovala aj dostať zo seba to všetko, čo som vnímala ako krivdu na mojom dieťati... a možno som len dúfala a stále dúfam, že sa ozve niekto s podobným stavom, ktorý zázračne pominul a dá mi nádej, že za pár mesiacov budem môjmu malému „intolerantovi“ s hrdosťou v potravinách kupovať aspoň grahamový rožtek alebo mu do ruky namiesto kukuričných a pohánkových chrumiek ponúknem špaldové medovníčky od babky.

V každom prípade, keď sme pri tých rožkoch, práve som dochystala moje prvé bezlepkové kváskové rohlíčky a mám z nich obrovskú radosť, snáď aj keď sa upečú budú ok a ten môj malý zajko bude mať konečne niečo na žužlanie.Posledné týždne som prelúskala mnoho receptárov a blogov s cieľom obohatiť mu jedálniček, zarobili sme kukuričný kvások a skúšame aj takéto novinky, tak určite obohatím aj album, lebo sme sa zas niekde posunuli.

Záverom sľubujem, že sa v najbližších dňoch pokúsim dokončiť pokračovanie článku o našej ceste so zameraním na to, ako sme sa zbavili rektálnej rúrky, keďže ak si dobre spomínate, po poslednej zmene mliečka syn kakal len s ňou.

A keďže predpokladám, že niekto na môj blog narazil po 1x a tiež má doma ubolené bábätko, s ktorým si nevie rady, opätovne pripájam aj návod na ubolené brušká z predchádzajúceho článku:

TIPS&TRICKS na boľavé bruško

Predtým, ako sa uzrozumíte s tým, že Vaše bábätko má určite koliku či iné bolesti bruška, skúste vylúčiť tie úplne najjednoduchšie príčiny plaču bábatka – únavu a hlad.

(obozretné by ste mali byť hlavne vtedy, ak je Vaše 3-týždňové dieťatko hore 2 či 3 hodiny, to je už totiž dávno „prepálené“ a utíšiť a uspať ho je vtedy naozaj veľmi obtiažne – na druhej strane, neuspateľnosť dieťaťa môže byť tiež podmienená práve bolesťou; pokiaľ sa týka hladu, to by mali spozornieť hlavne kojace maminy, ktoré nemajú kontrolu nad tým, koľko bábätka vytiahnu, často sa len mojkajú, prípadne len hasia smäd a nie hlad, preto sa môžu prsníka dožadovať často a keď im je odopieraný sú plačlivé – preváženie u pediatra prípadne zakúpenie novorodeneckej váhy nie je na škodu hlavne pri bábätkách s nižšou pôrodnou hmotnosťou či žltačkou, ktoré bývajú spavejšie a ťažšie zasýtiteľné)

Ak máte za to, že príčinu ste stále nenašli a bude zrejem v brušku, posvietiť by ste si mali na:

• Mechanizmus kŕmenia

- hlavne prvorodičky sú v očiach pediatrov hysterky práve preto, že nevedia svoje dieťa správne nakŕmiť. Kojenie je na začiatku fakt veda, kedy a ako často dať, ako nechať odgrgnúť, ako polohovať po kŕmení (verím, že skúsené, zdôrazňujem skúsené laktačné poradkyne ozaj môžu pomôcť)

- mamičky majú často tendenciu ponúknuť dieťaťu prsník pri sebemenšom zaplakaní. Sú deti, čo sa len ukľudnia na prsníku namiesto cumlíka, sú deti, ktoré sajú vždy a riadne. Samozrejme keď sa nacucajú do prasknutia po hodinke a ešte ak si ani neodgrgnú, plačú a ide to z nich von (žiadna kolika, žiaden reflux, jednoducho nenažranosť)

- s tým súvisí aj prúd mliečka, ktoré dieťa papá. Niektoré pijú veľmi hltavo, či už kvôli nevhodnej fľaške či polohe (to platí aj pre kojené deti) a nahlcú sa aj veľa vzduchu, ktorý opäť spôsobuje bolesť bruška

• Posilnenie črevnej mikroflóry

- skúste sa pozrieť na probiotiká, my sme skúšali viaceré, pokrok som zaznamenala len pri Bioprone, v každom prípade nečakajte zázrak na počkanie, vybudovanie prostredia v črevách bábätka nie je 1ový záležitosť

- pozor však, ako som sa sama poučila, niektoré preparáty určené už najmenším detičkám môžu paradoxne stav zhoršiť vtedy, ak je príčinou koliky laktózová intolerancia (ak Vaše bábätko má teda zlú reakciu na probiotiká, konzultujte s lekárnikom iný druh vhodný aj pre takýchto problémoch – za skúšku to určite stojí)

• Prdíky

- samostatná kapitola súvisiaca s nezrelosťou

- bábätká nie sú schopné vylúčiť plynu vznikajúce pri trávení mliečka, preto im treba pomôcť

- na trhu je množstvo preparátov typu Infacol, Sab simplex, Espumissan ci Baby Calm (niektoré z nich majú podobnú účinnú látku simeticon, tak je na úvahu, či je potrebné skúšať viacero preparátov s rovnakou účinnou látkou) – Baby Calm je napríklad iné prírodné liečivo

- samozrejmosťou by mala byť masáž bruška, ideálne pri každom prebaľovaní, na youtube je množstvo inštruktážnych videí, materskú si však môžete spríjemniť aj absolvovaním kurzu s profesionálom. Verím, že pravidelná masáž je naozaj kľúčová a môže prispieť s spokojnosti Vášho bábätka v podstatnej miere

- aj čajíky na boľavé brušká stoja za zmienenie, u nás mal úspech fenyklový od Teekane a to sme teda skúšali celú radu, aj z lekárne

• Laktózová intolerancia
• ako som už spomínala, na truhu sú kvapky, ktoré detičkám vedia nahradiť chýbajúci enzým, určite stoja na vyskúšanie (u nás to bol Coliprev, neviem pre bábätká o inom preparáte)
• pokiaľ je dieťatko nastavené na vhodnom UM, nemal by byť problém vyskúšať ich
• v prípade kojenia ide do mliečka všetko, čo matka prijme a ak dieťa okrem laktózy má aj iný problém – lepok či bkm ako môj syn, kvapky zázrak neurobia
• v tom prípade je na úvahu aj eliminačná diéta na všetky základné alerény, kde by mal byť ale podporou matky v prvom rade pediater.
• Vigantol

Viaceré maminky udávajú ústup bolestí po zmene D vitamínu na iný preparát, určite je na úvahu aj to, aj keď myslím, že Vigantol je niekedy zbytočne stigmatizovaný.

Ak máte pocit, že ste už skúsili všetko, no žiaden pokrok nenastal, môže Vaše bábätko mať vážnejšie problémy ako prdíky a intoleranciu, vyšetrenie stolice pediatrom na vylúčenie zápalov by malo byť samozrejmosťou.

Majte krásny deň, čoskoro sa vidíme

Veronika

Náš príbeh (2. časť) - bkm

Bol december a ja som mala pocit, že veci nabrali správny smer. Od operácie bol synček v podstate spokojné bábätko, aj umelé hypoalergénne mliečko v kombinácii s Coliprevom fungovalo. Dokonca sa mi podarilo vrátiť ho do kočíka, čo pri jeho bolesťou poznačených krátkych spánkových cykloch bolo pre mňa malé víťazstvo. Pri pohľade na krabice mlieka a kvapky mi len občas prevrátilo oči nad cenami a tým, prečo poisťovňa neprepláca aspoň časť ceny týchto preparátov, no hovorila som si, že snáď je to len otázka mesiaca či dvoch a kvapiek sa zbavíme.

V 6-tom mesiaci som mala pokus o zmenu mlieka na normálne a znižovanie dávok kvapiek, no oba dopadli bezúspešne. Synček reagoval okamžite bolesťami bruška, aj v stolici sa opäť objavili zrazeniny, zas sme vyťahovali zo šuplíka rektálnu rúrku a celé noci som ho nosila. Vravela som si, že to chce asi len čas, že sa mu tvorba enzýmu zrejme ešte nenaštartovala. Coliprev nefungoval ani pri normálnom mlieku rovnakej znčky, no domnievala som sa, že to je len problém vyššej koncentrácie laktózy, na ktorú už kvapky nestačia.

Na poradni v polke decembra sa však pediatrička pri mojich pokusoch zháčila, bola zarazená, že synčekovi stále musím kvapkať Coliprev. Z poradne sme odchádzali s predpisom na bezlaktózový nutrilon. Potešila som sa, že sa jeho stav začína konečne riešiť aj odborne, nielen mojimi úvahami a analýzami poznatkov od Mudr. Googla.

Lenže synček po zmene mlieka prestal kakať. Najskôr som to pripisovala zmene mlieka, že aj trávenie potrebuje čas. Nepomohli slivky ani riedenie mliečka, on totiž nebol zapečený, len to v ňom akosi stálo a nechcelo ísť von. Po pár dňoch sa vyhádzal na brušku aj okolo ústočiek, začal byť značne nepokojný, vrackal zvláštne zrazeniny a nastali aj problémy so spánkom. V noci som ho zas nosila, riešila ubolené bruško a plačlivé bábätko. 8. či 9-ty deň užívania už ma kolobeh rektálnej rúrky značne znepokojoval, navyše mliečko začal odmietať.

Porovnávala som krabice pôvodného a nového mlieka, čítala niečo o štiepených bielkovinách uľahčujúcich trávenie, no z môjho laického pohľadu som videla s jednoznačnosťou len to, že predchádzajúce mlieka sa hrdí obsahom probiotík a prebiotík. Kontaktovala som aj nutrilon linku, kde som sa pýtala, či si je výrobca vedomý nejakého iného podstatného rozdielu v mliečkach, neprišlo mi totiž, že synovi mliečko len nesadlo. Práve na infolinke ma usmernili ohľadne použitých bielkovín a odporučili návštevu pediatra s podozrením na reakciu na bielkovinu kravského mlieka (bkm). Pred zmenou značky spomenuli ešte ich výrobok Nutrilon Allergy Digestive Care, ktorý neobsahuje laktózu a súčasne má štiepený bielkovinu, tak ho tolerujú aj deti reagujúce na bkm.

Bolo medzi sviatkami, všetkým išlo hlavou niečo úplne iné a ja som z pediatrickej ambulancie odchádzala s plačlivým bábätkom, výmenným lístkom na alergologické vyšetrenie a predpisom na nové mliečko – Nutrilon Alergy Digest ive Care a nádejou, že horšie to už snáď nebude a niekto mi s ním urgentne pomôže.

Vytriezvenie nastalo v momente, keď som sa horko-ťažko dopátrala aspoň pár ambulancií v Bratislavskom kraji. Bolo mi jedno ísť aj do Pezinka či Malaciek - len nech mi niekto povie čo s ním a pomôže mi. Ani súkromné kliniky neboli riešenie, nebrali tak malé detičky. Najbližší voľný termín mi ponúkali na polku marca... 3 mesiace čakania na zázrak?!

Povedala som si, že tomuto mlieku dám poslednú šancu a ak nebude behom pár dní lepšie, nech to stojí čo to stojí, ideme naspäť na fungujúcu kombináciu Hipp HA a Coliprev....