V predchádzajúcich článkoch som s Vami zdieľala postupne náš príbeh o ubolenom bábätku, kolike a iných bolestiach bruška. Hlavnou postavou bol môj dnes už 10 a pol mesačný synček, ktorého od narodenia trápili bolesti bruška a ako časom vyšlo najavo, pôvodcom boli viaceré intolerancie. 

Synček reagoval na laktózu, lepok aj bkm, preto som mu špeciálne upravila jedálniček a prispôsobila ho jeho intoleranciám. Z toho uplakaného uboleného klbka je dnes vyškerený švihák motajúci sa okolo nábytku a dokým na ihrisku zdvorilo neodmietnem piškótu s tým, že žiaľ takú papať ešte nemôže, nikto by nepovedal, čím sme si prešli a že ho čokoľvek trápi.

V poslednom článku som spomínala opätovné testy, ktoré nás čakajú a z ktorých by malo byť zrejmé, nakoľko intolerantný ešte stále je. Aby sa vytvorili v tele protilátky, mal by prísť do kontaktu s problematicķými potravinami ešte pred testami.

Posledné týždne som preto špekulovala kedy skúsim v nepatrnej forme zaradiť niečo mliečne či s lepkom. Úprimne priznám, že našpekulovala som sa riadne. Stále som mala pre očami tie reakcie spred pár mesiacov a nevedela som, či mám dosť síl na ďalšie tíšenie či prebdené noci. 

No vyzerá to, že nie je všetkým dňom koniec, lebo po prvom pokuse s kozo-ovčím jogurtom sa stalo... vlastne sa nestalo nič?! Po lyžičke, dvoch, ani po pol poháriku na tretí deň, sa nestalo nič pre mňa viditeľné, akokoľvek aj tento jogurt obsahuje laktózu. Žiadne plače, žiadna bolesť, žiadne iné reakcie. To ma nakoplo. Poskúšam bezlaktózový a potom snáď aj obyčajný a uvidím. 

Možno mu ozaj to bruško dozrelo, upokojilo sa vhodnou stravou, možno.... alebo si niekde niekto povedal, že už mi naložil dosť a dá nám pokoj🙂

Práve si užívam poobedné hojdanie v kresle na terase s mojim drobcom. Všetci ma za uplynulé dni chvália akú mám krásnu zdravú farbu - bodaj by nie, veď sa pravidelne cez obedy vyhrievam povinne na balkóne,

kým mladý muž na mne dospáva v nosiči, ja sa v pokoji hojdám. 

Keď sa mal narodiť náš druhorodený syn, zaprisahávala som sa, že si pri jeho výchove skúsim uľahčiť čo možno najviac. Mala som na pamäti nočné drepovanie s mojim prvorodeným synom v manduce o 3:00 ráno aby zaspal, večerné uspávanie na pleci a na rukách, škrabkanie po chrbte až pokým dosiahol ten hybernujúci stav a mohla som ho preložiť do postieľky, naše x-hodinové kočíkovania, pri ktorých spal len keď bol kočík v pohybe, takže zastať čo i len na sekundu bolo nemysliteľné. Aj kojenie malo svoje osobitosti... keďže fľašu a cumeľ som ako prvorodička podľa laktačných trendov a doporučení zahrnula na čierny zoznam, môj syn si na niekoľko mesiacov spravil cumlík zo mňa. To, že sme mu vodičku či akúkoľvek tekutinu dávali po lyžičkách nekomentujem, zo žiadnej fľaše či pohára dlho nevedel piť lebo fľaša je smrrrť?! Prikrmovala som cez cievku viac ako 10 mesiacov, niekoľkokrát denne, z čoho už aj skúsené sestry na kramároch padali na zadok, že som to vydržala tak dlho. Pamätám si ako dnes ako som s nervami v koncoch vyletela z izby keď mi asi siedmy raz vybral cievku z pusinky a povedala som si že se..m na to už aj z pohára nech si pije je mi jedno no toto robiť nebudem! Dnes sa na tom smejem, no veľakrát mi bolo naozaj do plaču, že to materstvo je sakra ťažký oriešok.

Je to kúzelné obdobie, skúška trpezlivosti plná nezabudnuteľných okamihov. Múdri sa učia z chýb iných, tí druhí si vyžerú tie svoje. A ja som si ich vyžrala do dna.

Tie malé uzlíčky, čo si prinesieme z nemocníc, sa spravidla dožadujú len toho, čo sme ich naučili od prvého dňa ich príchodu na svet. 

Preto hlavne vy, budúce prvorodičky, nezabúdajte byť svojmu bábätku nablízku každú sekundu, priskočte pri akomkoľvek zamrnkaní, ihneď nato ponúknite prsník... bábätko ideálne noste na rukách, najlepšie je ho tak aj uspávať. Kľudne skáčte na fitloptách, pochodujte v nosičoch, vybaľte deti z periniek hneď keď prídu z nemocnice a obklopte ich množstvom zbytočných hračiek, nech sa majú na čo pozetať. Presýtlťte ich vnemami, vymýšľajte čo najpestrejší program, ideálne do neskorých večerných hodín...

Ako sme sa zbavili rektálnej rúrky

V prvé januárové dni sa stal priam zázrak. Podarilo sa mi spojiť sa s pani doktorkou, pre ktorú asi prvú bol môj syn zaujímavý a už v telefonáte mala veľa otázok na jeho stav. Vnímala som, že hneď nahlas rozmýšľa, čo by jeho jednotlivé problémy mohli indikovať. Najviac sa upokojilo, že v závere telefonátu povedala, že nás zoberie už o týždeň, že ho nenechá viac sa trápiť.

Po nasadení Nutrilonu Allergy Digestive Care zmizli v priebehu pár dní kožné prejavy, syn prestal zvracať a hlavne aspoň v noci pár hodín spokojne spal. Avšak kakal len s rektálnou rúrkou. Akékoľvek jedlo však neprijal dokým sa mu črievka nevyprázdnili. Boli sme zas v kolobehu rektálnej rúrky, aj keď jeho stav bol podstatne lepší ako pri bezlaktózovom mlieku. Evidentne mal aj problém spracovať bkm a potreboval špeciálnu štiepenú formu. Kožné testy v ambulancii boli negatívne, na testovanie krvi a výsledky sme mali čakať ďalší mesiac.

Úprimne poviem, že po počiatočnom nadšení som začala byť trošku skeptická, lebo do výsledkov krvi doktorka navrhovala mliečko nemeniť. Chápala som, že najkritickejšie veci sme vyradili, môžeme medzičasom skésiť pridať aspoň mäsko a žĺtok, no aj tak som zo skladby jeho jedálnička nebola nadšená.

Totiž pri mojich posledných pokusoch o naštartovanie trávenia som siahla aj po ovsených vločkách a jačmenných krúpach a syn evidentne reagoval aj na lepok – v stolici sa zjavili zrazeniny a hlieny, zas ho bolelo bruško a v noci sme nenaspali takmer nič. Utvrdila ma aj detská dm bio krupica určená pre deti od 4. mesiaca – 3 pokusy, rovnaké zmeny v stolici sprevádzané bolesťou bruška a nespavosťou. Lepok som okamžite vylúčila...

Čiže suma sumárum synček v 7mom mesiaci mal mať ovocie, zeleniny, aspoň mäso a žĺtok, doplnené mliekom, ktoré veľmi nechcel piť. Z obilnín po prvých pokusoch vychádzala ryža, no keďže mal beztak problém so stolicou, tú som dávať nemala.

V uplynulých týždňoch nás skolili doma choroby, tak sa priznám, že som hasila akútnejšie problémy ako tento blog. Na druhú stranu musím povedať, že som bola činná trošku inak, nakoľko od napísania článkov som bola v kontakte s viacerými mamičkami s uplakanými bábätkami s boľavými bruškami. Niekde pomohol Coliprev, niekde naozaj stačilo nastaviť správny čas kŕmenia a popracovať na odgrugnutí. V každom prípade už teraz viem, že všetko, čo som tu kedy napísala, malo zmysel🙂

Na druhej strane som sa občas zamýšľala nad tým, čo ma viedlo k napísaniu akéhokoľvek článku, lebo som doteraz touto formou činná nebola.... Úprimne poviem, že mi naozaj šlo o to, aby sa netrápili zbytočne iné deti, lebo vidím, že intolerancie v rôznych formách sú všade okolo nás... musím si však priznať, že som možno potrebovala aj dostať zo seba to všetko, čo som vnímala ako krivdu na mojom dieťati... a možno som len dúfala a stále dúfam, že sa ozve niekto s podobným stavom, ktorý zázračne pominul a dá mi nádej, že za pár mesiacov budem môjmu malému „intolerantovi“ s hrdosťou v potravinách kupovať aspoň grahamový rožtek alebo mu do ruky namiesto kukuričných a pohánkových chrumiek ponúknem špaldové medovníčky od babky.

V každom prípade, keď sme pri tých rožkoch, práve som dochystala moje prvé bezlepkové kváskové rohlíčky a mám z nich obrovskú radosť, snáď aj keď sa upečú budú ok a ten môj malý zajko bude mať konečne niečo na žužlanie.Posledné týždne som prelúskala mnoho receptárov a blogov s cieľom obohatiť mu jedálniček, zarobili sme kukuričný kvások a skúšame aj takéto novinky, tak určite obohatím aj album, lebo sme sa zas niekde posunuli.

Záverom sľubujem, že sa v najbližších dňoch pokúsim dokončiť pokračovanie článku o našej ceste so zameraním na to, ako sme sa zbavili rektálnej rúrky, keďže ak si dobre spomínate, po poslednej zmene mliečka syn kakal len s ňou.

A keďže predpokladám, že niekto na môj blog narazil po 1x a tiež má doma ubolené bábätko, s ktorým si nevie rady, opätovne pripájam aj návod na ubolené brušká z predchádzajúceho článku:

TIPS&TRICKS na boľavé bruško

Náš príbeh (2. časť) - bkm

Bol december a ja som mala pocit, že veci nabrali správny smer. Od operácie bol synček v podstate spokojné bábätko, aj umelé hypoalergénne mliečko v kombinácii s Coliprevom fungovalo. Dokonca sa mi podarilo vrátiť ho do kočíka, čo pri jeho bolesťou poznačených krátkych spánkových cykloch bolo pre mňa malé víťazstvo. Pri pohľade na krabice mlieka a kvapky mi len občas prevrátilo oči nad cenami a tým, prečo poisťovňa neprepláca aspoň časť ceny týchto preparátov, no hovorila som si, že snáď je to len otázka mesiaca či dvoch a kvapiek sa zbavíme.

V 6-tom mesiaci som mala pokus o zmenu mlieka na normálne a znižovanie dávok kvapiek, no oba dopadli bezúspešne. Synček reagoval okamžite bolesťami bruška, aj v stolici sa opäť objavili zrazeniny, zas sme vyťahovali zo šuplíka rektálnu rúrku a celé noci som ho nosila. Vravela som si, že to chce asi len čas, že sa mu tvorba enzýmu zrejme ešte nenaštartovala. Coliprev nefungoval ani pri normálnom mlieku rovnakej znčky, no domnievala som sa, že to je len problém vyššej koncentrácie laktózy, na ktorú už kvapky nestačia.

Na poradni v polke decembra sa však pediatrička pri mojich pokusoch zháčila, bola zarazená, že synčekovi stále musím kvapkať Coliprev. Z poradne sme odchádzali s predpisom na bezlaktózový nutrilon. Potešila som sa, že sa jeho stav začína konečne riešiť aj odborne, nielen mojimi úvahami a analýzami poznatkov od Mudr. Googla.

Lenže synček po zmene mlieka prestal kakať. Najskôr som to pripisovala zmene mlieka, že aj trávenie potrebuje čas. Nepomohli slivky ani riedenie mliečka, on totiž nebol zapečený, len to v ňom akosi stálo a nechcelo ísť von. Po pár dňoch sa vyhádzal na brušku aj okolo ústočiek, začal byť značne nepokojný, vrackal zvláštne zrazeniny a nastali aj problémy so spánkom. V noci som ho zas nosila, riešila ubolené bruško a plačlivé bábätko. 8. či 9-ty deň užívania už ma kolobeh rektálnej rúrky značne znepokojoval, navyše mliečko začal odmietať.

Porovnávala som krabice pôvodného a nového mlieka, čítala niečo o štiepených bielkovinách uľahčujúcich trávenie, no z môjho laického pohľadu som videla s jednoznačnosťou len to, že predchádzajúce mlieka sa hrdí obsahom probiotík a prebiotík. Kontaktovala som aj nutrilon linku, kde som sa pýtala, či si je výrobca vedomý nejakého iného podstatného rozdielu v mliečkach, neprišlo mi totiž, že synovi mliečko len nesadlo. Práve na infolinke ma usmernili ohľadne použitých bielkovín a odporučili návštevu pediatra s podozrením na reakciu na bielkovinu kravského mlieka (bkm). Pred zmenou značky spomenuli ešte ich výrobok Nutrilon Allergy Digestive Care, ktorý neobsahuje laktózu a súčasne má štiepený bielkovinu, tak ho tolerujú aj deti reagujúce na bkm.

Náš príbeh (1. časť) vrátane TIPS&TRICKS na boľavé bruško

Som matkou 2 detí a materstvo ma naučilo 2 základné rovnice:

šťastná mama = šťastné dieťa a

spokojné bruško = spokojné bábätko.

Prvý synček koliky nepoznal a jeho plač bol podmienený hladom a únavou. Isto je viacerým z Vás známy bludný kruh dieťatka, ktoré samozrejme nemá cumlík na upokojenie, nepozná fľašu, je dokrmované cievkou v zmysle všetkých trendov a odporúčaní, avšak nevie zaspať samo, nosíte ho, tíšite, konečne sa ukľudní na prsníku, pocucká však len pár hltov a zaspí na prsníku od únavy. Plače, lebo je hladné, unavené, stále ho prikladáte, no nevie sa zasýtiť. Také boli moje prvé mesiace s prvorodeným synčekom. To je ale na iný príbeh.

Avšak moje poučenie bolo, že základom je novorodeniatko zasýtiť, potom už aj spánok dieťaťa nemusí prichádzať tak ťažko... S týmto odhodlaním som šla do pôrodnice a aj tam som videla, že naozaj bábätká, ktorých maminky mali dostatok mliečka, v podstate prvé dni len spali, papali, maximálne kakali, a to celé dokola.

V priebehu prvých týždňov po narodení vytúženého bábätka sa asi každá mama stretne so situáciou, kedy jej malé klbko neutíšiteľne plače a nech robí čokoľvek, plač neustáva a trvá aj celé hodiny. Stáva sa to večer alebo nadránom, často vnímame stonanie a pučenie bábätiek, ich nepokoj, a rána s milovaným malým človiečikom tak začínajú vo veľmi skorých hodinách a vôbec nie príjemne...

Matka – hlavne prvorodička - zúfalo googli a je konfrontovaná s kvantom informácií o dojčenskej kolike a o tom, že je to bežný jav, spôsobený predovšetkým nezrelosťou tráviaceho traktu a v podstate z väčšiny informácií jej zarezonuje, že to treba len pretrpieť, nanajvýš skúsiť nejaké z komerčne dostupných kvapiek, olejov, probiotík....

Na poradni pediater pravdepodobne v obdobnom zmysle sucho skonštatuje, že to býva, že deti bolí bruško, deti plačú a že je normálne, keď nespia dlhšie ako 35 minút. A vy si možno v istý moment poviete, že ste zrejme len ďalšia precitlivená hysterka.... nie je to vylúčené, no môj príbeh, ktorý som sa s Vami rozhodla prostredníctvom týchto článkov zdieľať, je práve o tom, že v spleti všetkých detí s ubolenými bruškami je možno nádej, že toto obdobie nie je nevyhnutne potrebné len pretrpieť, ale že vo veľa prípadoch sa dá bábätkám pomôcť a nájsť riešenie pre podstatné zlepšenie tohto stavu. Niekedy stačí načúvať viac materský inštinkt a zo strany lekárov rešpektovať a počúvať aj mamičky, pretože si dovolím povedať, že empatický lekár by mal vedieť matku za použitia elementárnej logiky nasmerovať na riešenie problémov bábätka bez väčších ťažkostí prakticky okamžite. Žiaľ, nedeje sa tak, aspoň zväčša.

V dnešnej dobe čoraz viac zapĺňajú bábätká čakárne gastro- a alergo ambulancií s diagnózami potravinových alergií a intolerancií, ktoré sa prvýkrát objavujú už po pár dňoch života bábätka. Je teda možné, že aj keď pretrpíte prvé 3 mesiace života svojho bábätka v nádeji, že sú to 3-mesačné koliky, ktoré treba len vydržať, ani 4. či 5. mesiac života Vášho uzlíka nemusí problémy s bruškom zázračne vyriešiť. Žiaľ, až po tomto období bude už pediatra nejaký ten diskomfort bábätka zaujímať a keď budete v ruke s nádejou na zmenu stavu držať lístok na odborné vyšetrenie zistíte, že sa na rad dostanete tak najskôr o 3 mesiace... To, že vy máte doma utrápené uplakané klbko nikoho nezaujíma, také sú tam na dennom poradí.

Ak sa ani vy nechcete zmieriť s tým, že s Vašim dieťatkom je všetko v poriadku, lebo cítite, že to tak nie je a Vaše bábätko potrebuje naozaj pomoc, možno bude môj príbeh pre Vás inšpiráciou. Ak čo i len 1 z matiek vďaka týmto riadkom začne hľadať príčinu nepokoja svojho bábätka a nájde spôsob, ako mu pomôcť, tak články, ktoré budem postupne uverejňovať v mojom profile majú zmysel.

Viem totiž, koľkokrát som sa pozerala do očí môjho plačúceho dieťatka s tým, že som vedela, že jeho bolesť má príčinu, no nevedela som ju nájsť a pomôcť mu. Stabilizovať sa mi ho podarilo v 4 mesiacoch prakticky zo dňa na deň po nasadení správnych kvapiek a umelého hypoalergénneho mlieka. O svoje mlieko som, žiaľ, prišla, no po 4 mesiacoch som končene videla na jeho tvári úľavu, spokojnosť a úsmev a už som na neho nemusela hľadieť s prosíkom, aby neplakal...