Ako sa občas cíti mama v zahraničí
Takže ja, makarón a Kristína máme za sebou prvý mesiac. Naša trojčlenná „squadra“ je deň čo deň silnejšia a napriek mnohým „šokom“ a situáciam sa zo seba tešíme čím ďalej tým viac. Máme dni, kedy som na zrútenie, ale aj dni, kedy spíme, mojkáme sa a dokonca len tak pri sebe ležíme bez mrnčania. Mimochodom vďaka Bože za cumeľ – fanatické podporovateľky kojenia, viem, je to fuj fuj fuj....
Byť mamou nie je jednoduché, teda aspoň pre mňa. Je to jednoznačne tá najzložitejšia úloha akej som doposiaľ čelila. Zodpovednosť za niekoho iného na 100% je fakt výzva, najmä ak ide o malinké stvorenie, ktoré ako jedinú indíciu ponúka len svoj plač, spánok, poprípade zvratky, moč, výkaly a grganie. Niekedy sa cítim ako zúfalý detektív, ktorý sa snaží zistiť prečo moja Kristína vlastne plače. Týmto chcem zároveň poďakovať svojim kamoškám, spolumatkám a mojej úžasnej mamke, ktoré sú mi v tomto pátraní vždy (psychicky) nablízku a neraz ma zachránili. Jediné čo ma mrzí je len to, že ich nemám tu pri sebe aj fyzicky.
Byť mamou v zahraničí je iné. Tie kecy o rozličnej kultúre a zvykoch sú pravdivé a týka sa to aj mamičkovania, no to som zistila až teraz. Tých rozdielov je tu neskutočne. Od faktu, že prvá poradňa sa tu koná až od prvého mesiaca života až po ľahkosť s akou sa tu pozerajú na niektoré záležitosti...ale o tom inokedy...
Najťažie je, že si uvedomíte, že ste zrazu sama. Keď pracujete, alebo vo všeobecnosti žijete svoj zaužívaný stereotyp, ste obklopení ľuďmi, ste zaneprázdnení a tú osobnú samotu tak nevnímate. Zrazu sa však ocitnete v situácii kde ste to len vy a to malé vo veľkom (pre vás stále cudzom) svete. Áno, máte svoje dieťa, ale chcete mať nejakú „mentálne podobnú“ istotu blízko seba. Niekoho ako mamu, najlepšiu kamošku, proste niekoho z vášho sveta, kto vám poradí a ukludní vás. Aspoň ja som teraz začala cítiť to ako mi chýba ich fyzická prítomnosť... i keď pán Boh zaplať za internet, skype, viber atď..... Je to možno aj tým, že som prvorodička a neviem ešte plávať v týchto vodách. Možno som aj príliš ochranárska, nie nadarmo ma makarón volá „mama medvedica“ teda aspoň dúfam, že to nie je pre moju aktuálnu postavu.
Byť mamou v zahraničí má učí byť odkázaná (vo veľa veciach) sama na seba a taktiež mi ponúka lekcie ako „bojovať“ za svoju pravdu. Od vtedy ako sa mi narodila Kristína mám len jeden cieľ a to je byť jej tou najlepšou mamou, i keď niekedy mám pocit, že musím bojovať s celou armádou rozdielnych názorov.
Snáď sa mi to podarí teda ...
Blondínka v Benátkach
Odporúčame
Uplne ta chapem. Zazivala som presne to iste. No ty to tiez urcite zvladnes a budes este silnejsia zena ako predtym.
Myslim si dokonca, ze je lepsie ze sme prvorodicky v zahranici. Ak by sme mali 1. dieta na Slovensku a druhe v zahranici, vsetko by sme porovnavali a boli zmatene. Takto sa len riadime "pravidlami" tej krajiny kde zijeme, nemyslis? 🙂
povedala by som, ze najtazsie na tom je, ze mame urcite kulturne zvyky, modely, ktore su nam akosi vzite, ved sme ich sami zazili a zrazu sa na nas divaju ako na vysinutych... tu napriklad ide dieta z porodnice rovno do svoje postielky v svojej izbe.... radsej nepoviem, ako sa na mna pozerali, ked som povedala, ze mame kolisku pri nasej posteli... a to je len zlomok... nejde o posudzovanie Tvojho rozhodnutia (styl kojenie ci flaska) ale o cele kulturne vzorce...
pockaj az dieta pojde do skoly a nastanu starosti ako vyriesit prazdniny choroby etc... to ze je to ina kulktura a kazdy vychovava inak nieje podstatne- kazdy sa stara predsa o seba a vychovava ako vie..ale zariadit si zivot skolakov bez rodiny - tak to je este len vyzva.. som v uk bez manzela bez naj kamosov mam len znamych a dieta nonstop neake prazdniny ..v kuse je doma.. kruzky drahe babysitting este drahsi .. nastastie sme sa dali dokopy s jednou mamickou a vzajomne si pomahame .. napr dnes mi doniesla deti ..ja som ich odniesla dos koly odtial letela do prace... zo skoly ich vybral jej muz a ja som zo skly letela po ne aby on mohol do prace.. ked ona skoncila zas letela ku mne po jej deti :D
@0silvia0 to by bolo na cely roman... cim zacat? Napriklad tu je porodnica "verejna" a casto sa po porode dostavo cela rodina, aby si obzrela babatko. Niekedy sa na izbe tlaci aj 20 ludi... inde si podavaju ruky od rana do vecera... nejake navstevne hodiny tu nie su. Ziadne takze, ze sa s babatkom nechodi von a podobne... materska je tu 16 tyzdnov, z toho 6 pred porodom a 10 po porode. Takze take 2.5 mesacne babatko ide do jasli ci k opatrovatelke. Ako som uz spominala, spia vo vlastnej postielke vo vlastnej izbicke. Vacsinou. Ak kojis dlhsie ako tie 2-3 mesiace, tak sa na Teba divaju ako na nenormalnu. Po 6 mesiacoch Ti uz zacnu dohovarat aj lekari a ludia sa na Teba divaju pomaly ako na perverznu. Ziadne varenie zvlast a podobne, zo zaciatku sa zvyknu kupovat sklicka/detske jogurty a kakavka (ktore su plne cukru a inych svinstiev, to uz je lepsie kupit normalnu verziu, ved deti su buduci konzumenti, treba z nich urobit zavislakov). Deti idu do "skoly" v 3 rokov. A nabehnu na rytmus od 9 - 17hod su v skolke. Niektore aj viac, pred tym/potom je druzina. Vzdy po 6tyzdnoch skoly su dva tyzdne prazdnin a kedze rodicia tolko dovolenky nemaju, existuju prazdninove druziny... deti su vnimani ako mini dospeli vacsinou...
super ze to tu pises, lebo mnohe zeny sa tvaria na super mamy a maju to presne ako ty, je to narocne toto obdobie najma pre prvorodicku, ktora ozaj netusi do coho ide, ....zmena celeho zivota , najma to ze clovek nespi a narusi mu to celu psychiku a stereotyp , na ktorom doteraz spokojne fungoval cele roky :D ...drzim palce tvoje clanky su uzasne , pravdive , autenticke :D !!!!!! cmuq a vela stastia s malickou !!!! :D
@petkazamborska dakujem ti krasne Petka 🙂 si zlata
Začni písať komentár...
krása, to, že si teraz na ňu v podstate sama, sa ti vráti v tom najlepšom. Budete kamošky, lebo ju učíš bojovať, už takto a teraz 🙂
Ponúkam imaginárne internetovské plece na občasné poplakanie si a google lupu na zisťovanie všetkého :D