Dnes by som sa chcela povenovať téme „mamičkovský spánok“... je pravda, že ja som nikdy nebola nejaký extra spáč. Nikdy sa mi nestalo, že by som cez víkendy vyspávala do desiatej doobeda, (dokonca ani po diskotéke nie) alebo že by som si dávala šlofíka vždy, keď sa dá... akosi som si vystačila aj s pár hodinami a to doslova. Počas výšky som mávala aj dve roboty naraz čiže to ma asi vycvičilo, žiť len s obmedzeným spánkom.

Teraz, keď gazdujem s malou, sú chvíle kedy by som si veru rada zdriemla. Mám momenty kedy som ako zombie, no manažérkou času je tu teraz moja Kristína. Tá kríza na mňa príde zvyčajne o tej 5tej ráno, keď je to moje stvorenie plné energie ako po Redbulle, s očami veľkými ako sova a ja jej pritom šepotom dohováram „vydrž ešte aspoň hodinku!“ Nevydrží...
Paradox je ale to, že keď mi zachrní počas dňa, i tak sa nehádžem do postele, aby som si zdriemla. Asi by som, ale mala, no akosi si chcem konečne užiť ten kľud, kedy nemusím byť v strehu na 100%. Milujem, keď Kristína spí tu vedľa mňa a ja si takto v tichosti ťukám do klávesnice, pečiem koláč, alebo pozerám telku bez zvuku.
Tá (občas len) chvíľa pre mňa je úžasná. Moje telo síce kričí „choď si pospať, krava!“, no duša žiari. Možno mi táto psycho-hygiena skončí a prídu chvíle, keď budem naozaj dospávať aj tento moment, ale zatiaľ....zatiaľ si idem zaliať kávu.
Blondínka v Benátkach



lebo su na konovi :D