tento príbeh mi poslala priateľka - "Istý mladý muž bol odsúdený na niekoľko rokov väzenia. Sudca ho poznal od detstva, pretože sa priatelil s jeho otcom – známym odborníkom v oblasti práva a autorom vynikajúcich právnych príručiek.„Pamätáte si svojho otca?“ spýtal sa ho sudca.„Áno, veľmi dobre si ho pamätám,“ dpovedal
mladý muž.Aby zistil viac, pýtal sa ďalej: „Ktorá spomienka na otca sa vám najjasnejšie vynára v pamäti teraz, keď ste odsúdený?“
Chvíľu bolo ticho. Potom sudca dostal odpoveď, akú nečakal: „Spomínam si, ako som raz prišiel za ním, pretože som potreboval radu. Pozrel sa na mňa od knihy, ktorú práve písal, a povedal: ´Choď preč, chlapče! Mám strašne veľa roboty!´ Keď som sa s ním chcel porozprávať, otočil ma a povedal: ´Zmizni! Musím okončiť túto knihu!´ Vážený pán sudca, vy naňho spomínate ako na veľkého právnika, ja ako na strateného priateľa.“
Sudca si zašomral: „Beda! Kniha je síce dokončená, ale chlapec je stratený!“Ak máš naozaj rád svojho ocka, pomôž mu nájsť si trochu času na krátku prechádzku alebo na nejakú spoločenskú hru… Určite budete mať
z toho obaja radosť."