#prekyslenie
Prekyslenie organizmu
PREĆO SME PREKYSLENÍ

Život ako taký sa začal v mori a ešte aj dnes tvorí naše telo z viac ako 70% voda. Hodnota pH morskej vody je od 8 do 8,5. Naše telo si udržuje v krvi hodnotu pH 7,36 až 7,44, výkyvy sú len nepatrné.
(Pojem kyselinovo - zásadovej, čiže acidobázickej škály pH je vysvetlený ďalej. Predbežne len toľko : škála je 14 - stupňová, čím nižšie pod hodnotou 7, tým je látka kyslejšia)

Keby hodnoty pH krvi klesli čo len trošku nižšie, museli by sme zomrieť. Za náš život teda môžeme vďačiť tomu, že vnútorné prostredie nášho tela je neutrálne, vlastne veľmi mierne zásadité.
V prírodnom liečiteľstve je základom každej liečby úprava acidobázickej rovnováhy organizmu. Bez toho nemôže byť účinná nijaká liečba. Moderní odborníci na výživu už dlhšie upozorňujú na nevyhnutnosť rovnováhy v hospodárení s kyselinami a zásadami, mnohí to označujú za základ zdravia, aj keď nie v každom prípade to je podložené nezvratným vedeckým dôkazom. Nie vždy je klasická medicína dostatočne zameraná na acidózu ako príčinu chorôb, ale pokladá ju za poruchu látkovej premeny (rozhodne ju tým však nebagatelizuje). K tomu pristupuje fakt, že v medicíne sa stav kyselín v tele obvykle meria z krvi - lenže práve krv sa (až na zriedkavé výnimky) pomerne striktne udržiava v neutrálnom stave.

Uvedomme si desivú skutočnosť, že výkyv v acidobázickej rovnováhe, dnes takmer bežná vec, zabíja všetko živé, vrátane ľudských buniek.

V procese látkovej premeny sa v organizme neustále tvoria kyseliny, ako močová, uhličitá, mliečna, octová, ba aj soľná (chlorovodíková), ktoré ešte stupňujú stav prekyslenia tela. Kyseliny, ktoré sa nespracujú zdravými obličkami, sa nevylúčia z tela.

Kyseliny vo všeobecnosti pôsobia ničivo. Môžu rozožrať dokonca aj kameň alebo kov. Ak sa neneutralizujú zásadami a ostanú v tele, nevyhnutne to vedie k rozličným chorobám.

Stačí sa otázke aspoň trocha venovať a veľmi rýchlo zistíme, aká dôležitá je acidobázická rovnováha pre naše telo a ako nebezpečne, ba priam ničivo pôsobí prekyslenie. Hynutie lesov má priamu súvislosť s prekyslením pôdy v dôsledku kyslých dažďov. Kyslý dážď rozožerie za niekoľko rokov stáročné dómy, takže napr. postavy na fasádach dnes už nemajú tváre. Keďže kyselina natoľko rozožiera dokonca aj kameň, ani neprekvapuje, akú veľkú záťaž predstavuje pre telo.

Choroby rozhodne nie sú nič nevyhnutné, naopak, prirodzeným stavom je zdravie, ako to i v súčasnosti jednoznačne dokazujú príslušníci dlho žijúcich etník. Choroby si spôsobujeme dlhoročným nesprávnym konaním. Zubné kazy aj nespočetné iné ochorenia majú jediný dôvod: prekyslenie. Aj reumu, dnu, artritídu a obličkové kamene zapríčiňujú kyseliny. Ak si uvedomíme, že nič z toho, čo nám príroda pôvodne ponúkla ako potravu, neobsahuje kyseliny, začne nám byť jasné, že naša látková premena nie je prispôsobená na zužitkovanie kyselín. Dokonca aj kyseliny v ovocí sa v procese dozrievania do značnej miery odbúravajú. My však oberáme ovocie pred dozretím, aby bolo dlhšie predajné, a tým si škodíme.

Naše neprirodzené stravovacie návyky viedli k tomu, že podiel zásad v našom tele je prakticky neustále príliš nízky. Preto je organizmus väčšiny ľudí prekyslený. K tomu pristupuje veľa hnevu a stresu, ktorými si podiel kyselín zvyšujeme ešte viac. Pokiaľ je telo ešte schopné odoberať zásady z vlastných tkanív, ciev a kostí, má aké - také šance neutralizovať prebytok kyselín. Tým sa však zbavuje minerálov, kosti sa stávajú lámavými a cievy krehkými. Tieto skutočnosti potom vedú k infarktu, mŕtvici alebo osteoporóze, ale aj k reume, dne, artróze, deformáciám chrbtice atď. A viete, že aj vypadávanie vlasov, depresie, ekzémy a zubný kaz sú následky prekyslenia? Prekyslenie má zároveň povzbudivé aj tlmivé účinky. Človek sa najskôr cíti plný elánu, onedlho však ochabne, veľmi rýchle sa unaví a potrebuje dlhé odpočinkové fázy.

Prekyslený organizmus nemôže byť zdravý. Čím väčšie je jeho zaťaženie kyselinami, tým závažnejšia je choroba.

Okrem toho je človek vystavený aj nespočetným toxínom, často, žiaľ, neznámym. Ide najmä o splodiny insekticídov, pesticídov a herbicídov, ale aj množstva dochucovadiel, konzervačných látok, potravinových farbív a pod. Neslobodno zabudnúť ani na chlórovanie pitnej i úžitkovej vody. Toto všetko spolu na nás zanecháva množstvo stôp, základ neskorších následkov, o akých dopredu nemôžeme mať ani len tušenie.

Telo robí, čo môže, aby sa zbavilo splodín čo najmenej drasticky. Preto dôležité orgány, najmä tie vyššie (ako mozog, oči, uši a srdce), len v prípade najvyššej núdze použije ako skládku nezužitkovaných zvyškov. O to vážnejšie treba preto brať prípady očných zákalov alebo výpadkov sluchu. Mŕtvica a infarkt sú najkritickejšie, ba neraz aj posledné reakcie prekysleného tela.

Cesta ku kritickému stavu sa začína tým, že telo je donútené odbúravať uložené cenné minerály, aby mohlo neutralizovať záplavu kyselín. V dôsledku toho si musí zakladať jednu skládku splodín za druhou - nemá totiž inú možnosť, ako odsunúť toľko kyseliny. Pritom je v našich silách aj zvrátiť ho.

Prekyslenie organizmu sa dnes pokladá za jednu z najnebezpečnejších civilizačných chorôb, pretože zdravie bezprostredne závisí od acidobázickej rovnováhy v našom tele. Prekyslenie je základom väčšiny chorôb, preto dôkladná očista od kyselín a opätovné doplnenie minerálov sú základom každej liečby. Deje sa to predovšetkým prostredníctvom prirodzenej výživy, bohatej na zásady

Čo môžeme pre seba spraviť?
- Pravidelne si kontrolovať hodnoty pH
- Jesť stravu bohatú na zásadité potraviny.
- Dopoludnia konzumovať len ovocie.
- Piť dostatočné množstvo tekutín
- Piť kvalitnú vodu (bez oxidu uhličitého)
- Konzumovať čo najviac biopotravín a čo najčerstvejšie produkty.
- Neprijímať potravou priveľa bielkovín, cukru a soli.
- Vylúčiť toxíny prijímané z pochutín (alkohol, nikotín atď.)
- Vyhýbať sa hnevu a stresu alebo sa od nich „odučiť“.
- Denne užívať zásadotvorné potravinové doplnky so stopovými prvkami