Poznáte ten pocit,keď sa rozpúšťaťe pri pohľade na malé voňavé dieťatko,ochkáte a achkáte nad malilinkými čiapočkami a cumlíčkami a už sa neviete dočkať,kedy si ten malý uzlík šťastia priviniete k sebe?
Ok,tak túto časť mám za sebou 🙈
Desaťročie spomienok,precikaných plienok a prebdených nocí,za ktoré som vďačná osudu aj mužovi po mojom boku...
Desať rokov,keď sa moje rovesníčky venovali VŠ,cestovaniu,kariére,som sa stala maminou na plný úväzok,za čo Ďakujem 😊.
Čas plynul a keď sa posledné mláďatko zabývalo v škôlke,vrátil sa späť aj ten pocit!
Ten pocit,keď túžite vstať a socializovať sa medzi skutočných ľudí (obchod,lekár a pošta sa neráta 😳) !
Ten pocit,keď túžite reálne prispievať do rodinného rozpočtu (uznávam a potvrdzujem,že dobrovoľnícka činnosť obohatí a spestrí dni,ALE nezaplatí účty ...no ostanú Vám priatelia a spomienky na celý život )
Tak som si teda povedala "dievča,choď do toho!" a začala som si hľadať prácu.
Chcete vedieť,kde som hľadala a kam viedli moje prvé kroky?Ako som si písala životopis a či niekomu prekážalo,že som mamou 4.neplnoletých detí?
Napíšem Vám aj o tom,na ktorú pracovnú pozíciu som "prekvalifikovaná" a ako som skoro (ne)pracovala v tlačiarni .
Lucka
Toto bolo krátke 😥