Mýty a pravdy o dojčení

Mamička sa v príprave na dojčenie dozvie veľa informácií. Niektoré si navzájom odporujú, niektoré sa zdajú byť už na prvý pohľad nezmysel. Ako sa má v tom mamička vyznať? Čo je dojčeniu prospešné a ktoré postupy naopak buď nefungujú alebo dokonca škodia? Tých informácií, ktoré môžu poškodiť je bohužiaľ dosť. Väčšinou sú síce mienené ako dobrá rada mamičke, no môžu narobiť viac škody ako osohu. Často sa týmito informáciami redukuje úloha dojčenia iba na kŕmenie. Zabúda sa na emocionálny a sociálny význam dojčenia, že sa tým buduje jedinečný a doživotný vzťah matky a dieťaťa. Tieto informácie sa na mamičky tlačia zo všetkých strán, od rodiny, kamarátok a bohužiaľ aj zdravotníkov.

Prečo je to tak? Pramení to z nedostatku informácií, vedomostí, z neochoty alebo nedostatku času riešiť problém, v tom lepšom prípade je to snaha poradiť mamičke síce to najlepšie ale podľa starých a zaužívaných zvykov. A mamička, ktorá sa snaží vyriešiť nejaký problém s bábätkom a nemá dostatok informácií, je veľmi ľahký cieľ, lebo je ľahko ovplyvniteľná. Veď je predsa radí mama, kamarátka, lekár...

Mýtus: V našej rodine ženy nemajú mlieko

Mamička je často ešte počas tehotnosti zneistená tým, že jej mama, babka, sestry nekojili a teda ani ona mať mlieko nebude, lebo to majú v rodine. Ale každá žena je jedinečná, každá má iné mliečne žľazy. Väčšina žien dojčiť môže, malé percento žien má anatomickú odchýlku /nedostatočne alebo úplne nevyvinuté prsné žľazy/, pripadne ochorenie, kde je tvorba mliečka znížená a veľmi málo chorôb potrebuje liečbu, pri ktorej sa naozaj dojčiť nemôže. Ale aj pri zníženej tvorbe mliečka sa dojčit dá a aj dlhodobo. Väčšinou je dojčenie ovplyvnené nesprávnym začiatkom a nesprávnymi informáciami. A teda nedá sa vylúčiť, že ostatné ženy v rodine by kľudne mohli dojčiť, keby vedeli ako na to, keby neboli ovplyvnené okolím a mýtmi.

Mýtus: Ploché bradavky = problém s dojčením

Toto je príbeh o cumlíku od mojej kamarátky - tu pod nickom elinka27 (súhlasila s jeho uverejnením).

Tento článok nebol písaný s cieľom použiť ho ako návod na odučenie dieťata od cumlíka, ani ako návod k dojčeniu pri používaní cumlíka. Píšem ho ako výstrahu a poučenie pre mamičky, ktoré dojčia a uvažujú nad jeho používaním. Isto sa nájdú aj mamičky, ktoré budú argumentovať, že cumlík používali popri dojčení bez obtiaží. K tomu len podotknem, že moje kamarátky, ktoré ho používali, dnes už nedojčia. Každé dieťatko je iné a naozaj, čo platí pre jedno, nemusí pre druhé.

Keď sa narodila dcérka, bola presne ten typ bábätka ako jej starší brat, niektorí by ju nazvali „náročné dieťa“. Neustále si vyžadovala moju pozornosť a blízkosť a kedže aj ja som jej blízkosť potrebovala, snažila som sa nájsť riešenie ako to skĺbiť, aby som sa mohla venovať aj synovi a byť aj jemu na blízku.

V tomto nám pomohla šatka na nosenie, kde sa dcérka ukľudnila, spala a ja som mala voľné ruky. Problém však nastal v tom, že nevedela zaspať bez prsníka, a tak to u nás niekedy vyzeralo tak, že na prsníku bola každú chvíľu a kedže bola v šatke tak to nebola prekážka. Odmietala však spávať v kočíku.

Nebudem zachádzať do podrobností, výsledok bol nakoniec ten, že som podľahla tlaku blízkej rodiny a tiež odporúčania pediatričky, kedže dcérka pribrala za prvý mesiac viac ako 1,5 kg a tento prírastok sa jej zdal vysoký, a cumlík začala používať. Zrazu vedela spať omnoho dlhšie, a dokonca aj v kočíku.

Síce sa po takom dlhom spánku budila s obrovským plačom, ale pripisovala som to tomu, že keď si dobre pospala tak jej dobre vytrávilo. Mliečka bolo dosť, tak som ju vždy nadojčila a ukľudnila sa. Takto sme fungovali krásne niekoľko týždňov a naozaj bez obtiaží. Ja som sa vnútorne ukľudnila a utvrdila v tom, že cumlík nemôže byť až taký problém.

Mám 28-mesačného synčeka a 8-mesačnú dcérku. Obe deti sú dojčené na požiadanie a budú dojčené, kým budú chcieť.  Aj keď sa už priplietol nejaký ten soplík, našťastie sme všetko zvládli bez antibiotík, proste na domácej liečbe. Dojčenie totiž neznamená, že dieťa žije v nejakej bubline, kde baktérie a vírusy nemajú prístup, ale pomáha dieťatku ich útok zvládnuť.

A že je to tak, sme sa presvedčili, keď sa nám priplietla do života črevná chrípka. To vyčerpá nielen choré dieťa, ale aj zdravých rodičov. Pozerať sa na dieťatko ako trpí a nevedieť pomôcť, to je pre každého rodiča nočná mora.

Synček išiel večer spať ako zdravé dieťatko, nič nenasvedčovalo tomu, že nás čaká zlá noc. Po polnoci ma manžel zobudil (spím s malinkou v inej izbe), že synček strašne vracká. Stáli sme s ním nad umývadlom, držali ho, hladkali, tíšili... V duchu som rozoberala, kde sme boli, z čoho to môže mať, či sa „len“ prejedol, alebo niekde niečo chytil. Teplotu nemal. Synček bol roztrasený, zľaknutý. Pýtal si piť. Ale z vodičky ho znova naplo. Sadla som si s ním do obývačky a nadojčila ho, najprv nechcel ležať, bolelo ho bruško, krútil sa, ale potom sa prisal a pil. Určite sa mu uľavilo, lebo sa ukľudnil, prestal mať taký vystrašený pohľad v očkách.

Noc sme prežili v kolotoči vracania a dojčenia. Cez deň sa pridali vysoké teploty a hnačka. Synček, ktorý je inak dobrý papkáč, odmietal jesť, pil menej, ale našťastie sa chcel dojčiť a to skoro stále. Keďže som dojčila aj dcérku, po chvíli mi prišli na um myšlienka, či budem mať dosť mliečka pre oboch. Keďže som dojčila skoro stále, prsia boli mäkké, na pocit úplne prázdne, necítila som spúšťajúci reflex, mliečko nestriekalo, ale deti stále prehĺtali, nebolo to len také dudlanie. Aj keď zrejme to dudlanie synček tiež veľmi potreboval, pretože nielenže sa častejšie dojčil ako obvykle, ale ostával na prsníku teraz oveľa dlhšie ako zvykol a nechcel sa pustiť a dudlal a dudlal. Sanie na prsníku pomáhalo udržať obsah žalúdka tam, kde má byť, nedovolilo mu toľko zvracať.

Ďalšiu noc zas nepokojne spal, bolelo ho bruško, našťastie zvrackal oveľa menej, teploty ešte boli, ale už nižšie. Dojčila som takmer neustále, rovnako aj cez deň. Tuhú stravu odmietal rovnako aj iné tekutiny, pretože po prvých dňoch, kedy ho po všetkom naplo, sa zľakol a všetko odmietol so slovkom grc, jedine prsník neodmietal, jedine nadojčení nezvracal. Tá otázka, či mám dosť mlieka, ma stále strašila. Ale malinká sa netvárila nespokojne, bola pri a po dojčení kľudná, spokojná a videla som, že pije. Tak som sa snažila na to nemyslieť a riadila som sa deťmi.

Ďalšia noc už bola bez zvracania, teplota a hnačky ustúpili. Synček sa prestal dojčiť tak často a ja som hneď pri prvej dlhšej pauze cítila, ako mám naliate prsia, dokonca viac ako pred ochorením a keď syn potom po nadojčení vystrájal (teda sa vrátil konečne do normálu) a zas skúšal, či mi mlieko strieka (jeho obľúbená zábavka) a miesto obvyklých troch prúdikov mlieka, vytlačil asi desať a aká bola jeho radosť, že mliečko strieka aj po tom, ako ho vypil, tak v tej chvíli tá otázka, či je dosť mliečka zmizla v nenávratne. Proste sa tvorba mliečka prispôsobila potrebám mojich detí. Potrebovali viac mliečka, tak sa viac dojčili, tak sa ho tvorilo viac. Napriek pocitu prázdnych pŕs bolo mliečka dostatok, ba dokonca viac ako deti potrebovali.

Som aj laktacna poradkyna. Priviedli ma k tomu  moje trampoty s dojcenim. A hlavne zistenie ako malo sa vie o tom co dojcenie v skutocnosti znamena. Ze malickosti mozu krasne dojcenie uplne pokazit a naopak ako sa da jednoduchymi krokmi vsetko napravit, ak niekto poskytne pomocnu ruku.

Mne poradkyne z Mamily o.z pomocnu ruku podali a teraz ju chcem podat ja dalsim.

Moj pribeh najdete na

http://www.mamila.sk/domain/flox/files/pribehy-matiek/ako-ma-dojcenie-zmenilo--lm.pdf

A na stranke http://www.mamila.sk/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/ najdete aj ine skusenosti mamiciek s dojcenim.

Nosná mandľa (nosohltanová mandľa, adenoidné vegetácie) je lymfatické tkanivo v nosohltane, ktoré má svoju úlohu v budovaní imunity dieťaťa. V puberte prestáva túto svoju úlohu plniť a postupne atrofuje, čiže sa zmenšuje.

Spôsobuje choroby

Na každý infekt (ktorý sa môže, ale aj nemusí prejaviť) reaguje zväčšením a produkciou látok a buniek pomáhajúcich imunite. Po odoznení infektu sa stiahne. Pokiaľ je ale s infektami v častom kontakte, tak sa postupne po prekonaní infektu zmenšuje menej a menej, až nakoniec ostane zväčšená. A začne robiť problémy.

Tým, že blokuje čiastočne alebo úplne nosohltan, zhoršuje až zabraňuje dýchaniu cez nos. A teda vyradí z funkcie čistiacu stanicu tela - nos, lebo pri dýchani nosom sa vzduch v nose a prínosových dutinách oteplí, očistí a zvlhčí. Pokial nos nefunguje tak ako má, tak dýchame ústami studený, neočistený a suchý vzduch, čo sa môže postupom času prejavovať zápalmi hrdla a priedušiek, čiže deti bývajú často choré. A rodičia sa sťažujú, že dieťa vydrží v škôlke maximalne týžden a zase je choré.

Zväčšená nosná mandľa sa môže prejavovať aj dlhotrvajúcim kašlom. Buď zo zatekajúcich hlienov z nosohltana, ktoré dráždia hrdlo a dieťa sa ich snaží vykašlať. Alebo je to spôsobené tým, že dieťa dýcha ústami, zadná stena hrdielka sa vysuší a to dráždi na suchý záchvatovitý kašel, ktorý je najsilnejší vačšinou ráno. Ale najčastejšie je to kombinácia oboch prípadov, čiže suché hrdielko a zatekajúce hlieny.

Dýchanie nosom podporuje rast prínosových dutín, dýchame aj nimi, čiže sa zväčšuje priestor na dýchanie a je to dokopy veľká čistiaca stanica. A je tým aj ovplyvnený náš výzor. Ústna dutina nemá takú kapacitu ako nos s prínosovými dutinami a preto, aby sa zväčšila veľkosť nádychu ústami, tak sa mení tvar podnebia z pekného plochého na tzv. gotické  - má vysokú klenbu, čo vplýva na tvar zuboradia a rôzne zubné problémy (predkus, zlý zkus a pod.). Zároveň so zvyšovanim klenby tvrdého podnebia sa toto podnebie vtláča do nosových dutín a zmenšuje ich priestor. Dieťa dýcha otvorenými ústami, čo okrem iného má za následok, že dieťa vyzerá "prihluplo".

Zápal stredného ucha u detí vo väčšine prípadov vzniká ako následok nepriechodnosti nosa a nosohltana. Čiže liečba sa odvíja od uvoľnenia nosa a nosohltana.

Príznaky zápalu ucha

Dieťa sa sťažuje na bolesti ucha, poruchu sluchu, bolesti hlavy. Môže udávať, že počuje zvuky ako tlkot srdca, pískanie, poprípade ozvenu svojho hlasu. Môže byť zvýšená teplota až horúčky. Dieťa je nepokojné až plačlive. U menších detí môžu byť prítomné trhavé pohyby hlavou, škrabance okolo ucha, dieťa si nervozne chytá uško. Typické pre zápal stredného ucha je, že bolesti a teplota sú vyraznejšie v noci, často je dieťa cez deň úplne kľudné a v noci nespí, preplače celú noc.

Môže byť prítomný výtok z ucha. Často dieťa povie, že ucho už nebolí, keď začne výtok. Je to tým, že tlak v ušku povolil, bolesti ustúpili. Môže aj klesnúť teplota po vytečení hnisu z uška.

Príčiny nepriechodnosti nosa a nosohltana 

Akútna nádcha - pri akútnej nádche sa zdurí sliznica nosa a nosohltana, čím sa upchá vyústenie vnútornej sluchovej trubice (Eustachova trubica). Následkom je vznik podtlaku v strednom ušku, vpáči sa blana bubienka. Teplota môže byť zvýšená, bolesti nie sú stále. Pri dlhšietrvajúcom podtlaku alebo rýchlom priebehu sa do stredného uška začne nasávať tekutina z okolia. Teplota stúpa, bolesti sú výraznejšie. Cez nos a nosohltan sa do ucha može dostať infekcia, vtedy sa v strednom uchu hromadí hnis. Teploty môžu byť veľmi vysoké, dieťa sa sťažuje na veľmi silné neustále bolesti ucha.

U detičiek ako aj u dospelých je dôležita toaleta nosa a hlavne jej správne vykonanie. Robí sa to vo forme preplachov. Možno niekto povie, že nám ako deťom žiaden preplach nikto nerobil. Ale vtedy nebolo také znečistené prostredie ako dnes.

Prečo je preplach dôležitý?

Nos je očistná stanica v tele. Prechádza ňou prijímany vzduch. Ten je studený, suchý, znečistený. Nos ho očistí, zvlhčí, upravi na potrebnú teplotu.

Keď sa nosná sliznica očistí od nečistôt a hlienov (soplíkov), jednak je menšie riziko infekcie (kde nie sú hlieny, tam nie sú bacily) a jednak sa zbaví sliznica možných alergénov a iných nečistot, čiže znova je menšie riziko infektu a alergie. A zároveň sa vzduch upravi tak, aby nebol škodlivý na priedušky, preto je dôležité dýchať nosom a nie ústami.

Ako správne vykonať očistu nosa?

V lekárni je dostať na voľnopredaj rôzne prípravky. Sú to roztoky morských a minerálnych solí, ktoré sú fyziologické pre naše telo. Tieto prípravky sú buď vo forme kvapiek, alebo sprejov s rôznou silou (juniorky a "dospelácke"), pre rôzne vekové kategórie - od narodenia po starobu. Sú to prípravky ako Libenar, Physiomer, Mar plus, Sterimar, Vincentka a podobne. Na výber je veľa podľa ceny či balenia. Je jedno, ktorý si zvolíte.