skúsenosť
Hellp syndróm
Moja skúsenosť s hellp syndrómom bola veľmi zlá. Takže celé tehotenstvo som bola úplne v poriadku aj keď som bola po umelom oplodnení. Cítila som sa skvele žiadne problémi som nemala. Keď som bola v 29 tt dostala som silné bolesti na pravo v boku. Išla som na pohotovosť tam som mala bielkovinu v moči a aj keď som vypila v ten deň 3 litre vody nedala sa mi zobrať žiadna krv bola taká hustá. No doktorka to zhodnotila, že to bude iba zápal močových ciest, dala mi na to antibiotika a poslala ma domov. Po týždni som sa cítila lepšie tak som si myslela, že to bolo tým a antibiotika zabrali. Avšak na ďalší týždeň som dostala kovid teplota mi stúpla na 39°C ostalo mi zle, nechutilo mi jesť, vracala som, bolelo ma celé telo a doktori ma odmietli vyšetriť aj na pohotovosti aj môj gynekológ lebo sa báli kovidu. Keď som bola 31+2 tt (čiže 4 dni čo som dostala kovid) prestala som cítiť pohyby malého tak som utekala na pohotovosť... Tam ma vyšetrili po 2 hodinách lebo som sa s nimi nasťahovala kvôli kovidu. Na pásoch som bola 4 hodiny a za tie 4 hodiny sa malý nepohol ani raz, tak ma dali na izbu a tam znova na pásy na ďalšie 2 hodiny, za tie 2 hodiny sa pohol iba raz, tak mi zobrali krv, že mi idú urobiť vyšetrenia za hodinu som mala izbu plnú ľudí 3 doktori 4 sestričky všetci okolo mňa behali, netušila som čo sa deje. Jeden doktor mi povedal, že ideme urýchlene urobiť sekciu v plnej anestézii. Zľakla som sa a napísala som to partnerovi lebo mu nedovolili byť pri mne. Druhý mi povedal, že výsledky mojich testov sú veľmi zlé, internista mi urobil nejaké vyšetrenia, sestričky dali infúzie, transfuziu krvi aj plazmu dali mi podpísať nejaké papiere a upozornili ma, že ohľadom výsledkov z krvi je veľká pravdepodobnosť, že to neprežijem, že vykrvacam, takže nech dám kontakt koho kontaktovať keby sa to neskončí dobre. Vtedy som začala panikarit ešte mi ani nestihli pomaly tiecť infuzie a už ma brali na sálu. Malého vybrali a mňa dali na izbu keď som sa prebrala odmietli mi čokoľvek povedať o mojom synovi iba mi povedali, že sú veľmi prekvapený, že žijem a, že som sa tak rýchlo prebrala. Na druhý deň mi prišiel doktor povedať, že malý je na tom zle ale, že ma za ním nepustia. Môjho priateľa jeho otca za ním pustili aspoň jedného z nás. Na ďalší deň sa malému polepšilo. Ja som bola až na nedostatok krvi v tele úplne v poriadku môj tlak bol celý čas nízky dokonca aj keď som mala hellp bol 120 na 60 preto nikto hellp syndróm nepredpokladal. Na ďalší čiže tretí deň po pôrode mi prišiel doktor známi, že sa mám ísť rozlúčiť so synom, že čoskoro zomrie. Po jeho slovách som sa zosypala. Moje prvé stretnutie so synom bolo aj moje posledné. Syn mi zomrel v náručí. Chceli si ma tam kvôli ťažkemu hellp syndrómu ešte nechať 2 týždne ale podpísala som reverz nemohla som tam ostať pri šťastných mamičkach s deťmi. Povedali mi, že ďalšie umelé oplodnenie mám skúsiť o rok. Po 3 mesiacoch od cisarskeho rezu som ostala spontánne tehotná aj keď mi bolo povedané, že to možné nie je teraz som 30+4 tt a veľmi dúfam, že sa to už nezopakuje. No strach ktorý cítim sa nedá opísať. Chcem upozorniť všetky budúce mamičky: radšej ísť aj ku 5 doktorom ako sa nechať odbiť. Dúfam, že Vás hellp syndróm obíde míľovými krokmi. P. S. Ja som mala minimum príznakov hellp syndrómu takže sa radšej podrobne sledujte a nič nepodceňujte.
