Kapitola sedem

Rita

„Ty vyzeráš! Spala si vôbec? Trochu mi pripomínaš veveričku, ktorá celú noc žúrovala.“

Len čo doniesli kávu a vodu, Lujza začala.

„Chce ma pretiahnuť môj šéf.“ 

Konečne si vydýchla a mňa skoro prizabil jeden dúšok kávy.

čafce mrafce.. sľúbená ďalšia kapitola... pekný večer :P

Kapitola šesť

Rita

„Dobré ránko šéfka.“ Usmiala sa na mňa Eva a podala mi šálku s kávou.

„Dobré Eva. Dnes tu nebudem. Utekám do Košíc. Len som si prišla po nejaké papiere a hneď odchádzam. Vďaka za kávu, môžete si ju vypiť, alebo ju vylejte. Ja si dám až tam.“

„Je niečo čo treba vybaviť?“

Ahojte dámy/páni. Po hrozne dlhom čase sa k vám opäť vraciam aj ďalšou kapitolkou Kamošiek. Príjemné čítanie.

5.

Malý Leo sledoval telku a ja som sa v kuchyni snažila vytvoriť niečo, čo by všetkým návštevníkom chutilo a neohŕňali nad tým nosy.

Zasa bude plný byt vresku a neustáleho prekrikovania jeden druhého. Alebo keď pôjde futbal, zrazu všetko stíchne, akoby to bolo neviem aké dôležité pre prežitie ľudstva.

Otvorím okno a vytŕčam hlavu von a spolu s ešte desiatimi ďalšími ľuďmi sledujem okolie, ľudí na chodníku, mamičky s kočiarmi, chlapov s nákupom, alebo mládež s cigaretou v ruke ktorá sa tvári, že je nad vecou. Autá sa striedajú na parkoviskách, ktoré praskajú vo švíkoch, v kontajneroch sa prehrabujú nákupní maniaci a deti na nich ukazujú prstom a drzo a nahlas sa pýtajú, prečo vyberajú veci z koša, keď sa tam odpadky odkladajú pre smetiarov. Mamky plné hanby, ťahajú deti preč a radšej sa k tomu nevyjadrujú.

Keď sa mi stretne pohľad so susedom naproti v bytovke, ktorý sa na mňa usmeje, rýchlo zavriem okno a zatiahnem závesy.

Pekne upršaný deň vám želám. Ideálny na sedenie v teple domova pri kávičke a čítanie vašich obľúbených príbehov, ktoré pre vás s láskou píšem. Príjemné čítanie...

4.

Dala som si ešte tretiu kávu. Reku, keď mám umrieť, tak nech s dostatkom kofeínu v tele.

„Dobrý deň.“ Oslovila ma tichým hlasom žena a vstúpila do miestnosti. Zdvihla som oči od papierov a okamžite som si ju premeriavala. Mala dlhé blond vlasy v perfektnom stave, letné šaty marhuľovej farby, hoci vonku nebolo ešte ani z ďaleka letné počasie. Nesmelo za sebou zavrela dvere a pristúpila k stolu.

„Nech sa páči, ako vám pomôžem?“ to už vstávam a podávam jej ruku.

„Popolavá, teší ma.“ Poviem autoritatívne, hoci som to veľmi nechcela, ale nemám bohvieakú náladu.

Ďalšia kapitola na večerné čítanie 🙂

3.

Sára už spala. Sedela som za stolom v mojej provizórnej pracovni a kontrolovala emaily. Nechala som svietiť len malú stolovú lampu. Na stene sa hemžili tiene, no nevšímala som si ich, lebo by mi spôsobovali strachuplné myšlienky.

Za oknom fučal vetrisko, hrýzol konáre tak silno, až sa od bolesti skláňali k zemi a trieskali mi do okien, volajúc o pomoc. Za nimi sa v diaľke mihali svetlá mesta. No ja som sedela v teple domova a zasnila som sa.

Spomínala som na chvíle, keď sme ešte nemali Sáru. Boli sme na výške, naši neboli doma a my sme si s Majom, presne na tomto stole, parádne užívali. Prešla som po ňom rukou a zotrela neviditeľnú vrstvu prachu.

Ach, kde sú tie časy, keď ma môj muž prišiel odpútať od nekonečného písania seminárok a dožičil mi skvelú masáž a potom ešte lepší sex?

Pekný deň všetkým. Či už je pracovný, oddychový, na materskej, alebo ho trávite s chorými deťmi, lebo sa už začala škôlka, škola...

Sľúbila som príbeh, no keďže píšem ručne, chvíľu mi trvá, kým ho prepíšem do počítača, tak sa prosím nehnevajte, že tu nepridám kapitolky každý deň. O to viac sa máte na čo tešiť. 

Pripájam druhú kapitolu a verím že sa vám bude páčiť. Príjemné čítanie.

2.

„Dáme si kávu?“ volám Lujze do práce.

„To vieš, že áno. Potrebujem doplniť kofeín. Akosi sa mi zatvárajú oči a písmenká zlievajú do divnej machule.“

Čafte priatelia - čitatelia. 

Ako som sľúbila, čosi v predstihu môjho pripravovaného tretieho príbehu, ktorý sa ešte len rodí v mojej hlavne a postupne sa premieta na papier, vám teraz pripájam prvú kapitolu ako koštovku. Dúfam, že po prázdninách vám  postupne pridám časti z už dokončeného diela. 

Ale dosť bolo rečí, nech sa páči. 

M. Key – Kamošky

Predhovor

Mali ste život pekne nalinkovaný, v správnych koľajách a mysleli ste si, že ho nič nemôže pokaziť? Vždy sa čosi prihodí, aj keď pred tým zatvoríme oči. No život prináša aj skvelé a nezabudnuteľné spomienky, priateľov a lásku, ktoré stoja za všetky drobné.