11.12. 2002 - presne 13 rokov dozadu... Manzel fotil, ja v prvom rade 🙂 Neviem, ci ma este niekto podobnu pamiatku na stretnutie toho praveho. Na tomto plese UKF v Nitre, som bola ako druhacka na VŠ a fotil tam vtedy jeden fesak, volal sa Martin 🙂 Tento mlady muz mi padol do oka na prvy pohlad a teda pohlady sme na seba ze vaaaaaazne hadzali 🙂 Dali sme sa do reci, zatancovali si spolu, ja v plesovych satach, on mal mencestraky a otrasny sveter, co mu ustrikovala teticka z Moravy. Trosku sa mi podarilo pripit a ked odchadzal, spytala som sa ho: "Mozem ta objat?"... a tak som ho zbalila 🙂 Na druhy den mi prislo kopec esemesiek, ktore som si zapisovala este 2roky, rukou do dvoch zapisnikov. Potom prisli MMSky a mna to prestalo bavit 🙂 Preskakali sme si spolu toho veru dost. Rozlucili sme sa so vsetkymi starymi rodicmi, ja aj s ocinom, oslavili jedny statnice, zili sme 5rokov v Londyne, pracovali do nemoty, presli cele anglicko, zabavne parky, klziska, hory, pretancovali kopu noci, mali sme uzasnu prekrasnu trojdnovu svadbu... vsetci v zdravi sme prezili ako sa polka jeho rodiny otravila muchotravkou zelenou, ako moja mami odisla do Rakuska, neskor do Svajciarska, oslavovali sme Martinovu pracu v Markize a rovnako sa tesili, ked ju o 3 roky skoncil... Prezili sme, ako ma v Londyne cestou domov z prace prepadli a ja som si na druhy den rano urobila prvy (aj posledny) tehu test. Vlasy, co mi vtedy ten zlodej vytrhol mi uz nikdy nedorastli... Adelka prisla v brusku z Londyna s nami, vychovavat dietatko sme tam nechceli. Tu sme sa narodili, tu sme doma, tak to citime, aj ked cim dalej tym viac premyslame znovu nad odchodom zo Slovenska. Sme spolu 13 rokov. Boli to dobre, lepsie, aj zle a aj velmi velmi zle dni. No stale sme spolu. Moj muz mi hovori, ze ma lubi, stara sa o mna a o Adelku a dal by za nas zivot. To viem. To mi hovorit nemusi. Mam dobreho muza a aj ked, co si budeme hovorit, to uz nie je ta pochaba laska z romanu, istota a pocit ochrany, ktory nam dava nenahradi nic na svete. Vazme si preto, co mame, mozno ste omnoho stastnejsie, ako si myslite...