Náhodne nájdené poklady

Zem je staré miesto plné histórie. Na každom kroku vidíme prácu našich predkov. Ale koľko toho zostáva stále skrytého? V zemi, na povale, vedľa domu, na mieste, okolo ktorého sme prešli tisickrát…Všade môže byť vzácne dedičstvo, ktoré pred svetom schovali ľudia žijúci pred nami. Aby ste našli poklad, nemusíte byť archeológ, ba dokonca ani mať rád dejiny. Záleži od povestného úsmevu šťasteny. 

Poďme sa pozrieť na top 20 mojich obľúbených príbehov o ľuďoch, ktorí našli, aj keď nehľadali.  Časť 1.

Avarské zlato v Transylvánií

3 júla 1799 farmár Neru Vuin zo Sânnicolau Mare (blízko Temešváru), kopal v záhrade, keď mu do oka zablyšťal vzácny kov. Neru práve objavil 23 starobylých zlatých nádob. Poklad hneď cestoval do Viedne na analýzu, no trvalo 200 rokov, kým sa vedci ako-tak zhodli na tom, kam ho zaradiť.

Na bohatozdobených nádobách boli nadpisy v turkických runách i gréckom písme, ale v neznámom jazyku. Bolo cítiť inšpiráciu Byzancie aj Perzie a stredoázijský nádych mu dodávali neobyčajné mytologické motívy. Hneď sa k nemu prihlásilo viacero národov, no nakoniec, všetkym klapli zuby na prázdno. Po dlhých výskumoch väčšina vedcov dnes považuje poklad za vzácny pozostatok strateného a v mnohom mystického Avarského kaganátu. Ten sa rozprestieral aj na našom území v čase od 6-9.st, kedy náhle zmizol z dejín i s Avarmi samotnými. Zlato dnes patrí do zbierky Kunsthistorisches múzea vo Viedni. 

Vizigótske koruny v Španielsku

V letný deň roku 1858 sa María Pérez a Francisco Morales išli napiť z kamennej studienky v ovocnom sade neďaleko dediny Guarrazar. Všimli si, že silná búrka z predchádzajúceho dňa vymlela zem okolo posiedky a vedľa žľabu s vodou sa niečo ligoce - vizigótsky poklad zo 7. storočia. Nález rýchlo zakryli a v noci sa vrátili preň. Následne ho predali francúzskej vláde a niekoľkým klenotníkom. Druhú časť pokladu našiel Domingo de La Cruz, ktorý  videl nočnú akciu a začal kopať okolo.  

Celkovo sa našlo 23 nádherných zlatých, drahými kameňmi zdobených votívnych korún, vzácne kalichy, kríže, prívesky, reťaze, rôzne sakrálne predmety… Zdobené byzantským štýlom, ale spracované tradičnými germánskymi technikami, sú jedinečné a majú nesmiernu historickú hodnotu. Španielsku sa časť z vecí podarilo vypátrať a pokupovať, alebo povymieňať. Mnohé sú však stále stratené. Napriek tomu sa dodnes jedná o najväčší vizigótsky poklad svojho druhu na celom polostrove. Krásne drahocennosti zrejme zakopali mnísi, aby ich nenašli blížiaci sa islamskí dobyvatelia. 

Pereščepinský poklad

V r. 1912 si chlapec z dediny Mala Pereščepina (Ukrajina) krátil letný deň hrou pri potoku s kamarátmi. Ako bežal po poli, zrazu sa pod ním preborila zem a ocitol sa po pás vo…veľkom zlatom hrnci. A tak objavili stratenú mohylu prvého chána Bulharov a zakladateľa Starého Veľkého Bulharska – Kubrata.

V hrobke sa našlo ohromné množstvo cenností rôzneho pôvodu – bulharského, avarského, byzantského, perzského…dokopy cez 20 kíl zlata a 50 kíl striebra. Pochovaný okolo r. 665, poklad stáročia čakal, kým opäť uzrie svetlo sveta. Dedinčania boli prví, ktorí sa mohli pokochať starodávnymi čašami, šperkami, prsteňmi s ametystovými, smaragdovými, zafírovými očkami…mečmi, džbánmi, amforami, taniermi, opaskami, zlatom zdobenými konským sedlami, okrasnými figúrkami….  Bohatý nález v Malej Pereščepine nezostal. Najskôr putoval do Kyjeva a následne do St. Peterburgu, kde ho aj dnes môžete zazrieť v múzeu Ermitáž. 

Eberswaldský poklad

16 mája 1913 v nemeckom meste Eberswalde, v blízkosti továrne na mosadz, kopali základy domu. Sotva meter pod zemou narazili na veľkú keramickú vázu s pokrývkou. V nej sa skrýval jeden z navýznamnejších nálezov stredoeurópskej doby bronzovej. 

Osem bohatozdobených misiek ležalo vedľa delikátnych šperkov (nákrčníkov, náramkov, špirál) a zlatých prútov. Celkovo 81 predmetov z obdobia od 11-9 storočia pr. Kr, patrilo dovtedy neznámej pravekej kultúre. Nález putoval do Berlína, kde bol pýchou kráľovského múzea až do roku 1945, kedy záhadne zmizol. Nemci obvinili Červenú armádu, Sovieti to razantne popreli a poklad zostal stratený až do r. 2004 kedy sa našiel v pivnici múzea v… (tramtadadááá) Moskve. (To nikto nečakal, však? 😀). 

Nemci odvtedy viackrát žiadali o vrátenie pokladu, ale neúspešne. Eberswaldské zlato (tak ako i iné vzácnosti) Rusi považujú za svoj zákonitý plien a protiváhu za Nacistami zničené sovietske mestá a vykradnuté múzeá. Zaujímavosťou je, že v r. 1963 našli v španielskej Villene nádoby s rovnakými dekoráciami a vyrobené tou istou technikou.

Bockstenský muž

Švédsky farmár Albert Johansson z dedinky Bocksten 22 júna 1936 naberal rašelinu z močiara za domom, keď zbadal ľudské kosti. Zavolal políciu a tá zistila, že sa jedná o obeť vraždy. Čo bolo jasné od pohľadu, keďže telo ležalo tvárou dole v bačorine, prepichnuté troma kolmi. Zháňať vraha však nemalo zmysel. Nebožtík mal niekoľko storočí. Políciu teda vystriedali archeológovia a Bockstenský muž poputoval do múzea. 

Ďalším skúmaním sa zistilo, že človek žil v 14tom storočí a zomrel na následky opakovaných úderov do hlavy (zrejme kladivom). Mal vtedy okolo 35 rokov a patril k bohatšej vrstve. Meral 170-180 cm a bol útlej postavy. Podľa oblečenia a vecí, ktoré mal pri sebe, sa predpokladá, že mohol byť vojenský regrút, alebo vyberač daní.  Vedcom sa podarila rekonštrukcia tváre a kedže močiar uchoval jeho husté blonďavé lokne, vieme aj aký nosil účes. Dojímavé je, že v okolitých dedinách existovala prastará legenda o nevinne zavraždenom mužovi, ktorého pozostatky sú odhodené v močiari. Jeho duch vraj blúdi po nociach okolo a čaká, kedy potrestajú ľudí, ktorí mu vzali život.  Spravodlivosti sa síce nešťastník zrejme nikdy nedočká, no minimálne viac nie je zabudnutý a svet znova uvidel jeho tvár. 

Viem, že tento nález je z iného súdka, než ostatné a nie je to poklad v pravom slova zmysle. Ale oblečenie muža patrí k najzachovalejším stredovekým kúskom. A nájsť za domom telo povestného ducha musí byť tiež zážitok.   

Derinkuyu

V roku 1963 išiel nič netušiaci turecký domáci kutil opravovať stenu v pivnici. Počas prác zistil, že stena je dutá a skrýva sa za ňou tajná miestnosť...a ďalšia a ďalšia..Až nakoniec z toho bolo 18 poschodové podzemné mesto z čias Byzantskej ríše. Derinkuyu bolo vytesané v mäkkých kamenných stenách sopečného pôvodu a poskytovalo ubytovanie pre cca 20 tisíc obyvateľov.  Vzniklo v rokoch 780-1180 a slúžilo ako skrýša pred arabskými dobyvateľmi, s ktorými mala v tom čase krajina problémy.

Mesto malo sieť vetracích šácht, vlastné studne, domy, stajne, skladovacie priestory,  kuchyne, kaplnky, školu, vináreň, pohrebiská, spoločenské miestnosti...každé poschodie bolo uzatvarateľné, aby doň nevnikol nepriatel z vonku. Predpokladá sa, že nebolo stále obyvané, ale žilo sa v ňom iba v časoch nudze ako v bunkri, najviac par mesiacov, kým nebolo zase bezpečné vyjsť von. 

Trácky poklad z Rogozenu

Na jeseň roku 1985 traktorista Ivan Dimitrov z bulharskej dediny Rogozen išiel vylepšiť svoju záhradu a na manželkino želanie vykopať zavlažovací systém. No zo zeme sa začali objavovať desiatky rozkošných strieborných nádob. Jedna za druhou.. K nálezu boli privolaní archeológovia. Na pozemku sa dokopy objavilo 108 misiek, 55 krčahov a 3 čaše. Všetky strieborné, zdobené zlatom a tisícročia staré. Ide o najväčší trácky poklad na území Bulharska.

Okrem nesmiernej finančnej hodnoty, bohato-zdobené nádoby slúžili ako hodnotný zdroj k štúdiu umenia, zvyklostí a života Trákov. Zrejme patrili bohatému miestnemu rodu a zakopané boli v 4 storočí pr. Kr. Nie všetko však bolo rovnako staré a niektoré kúsky mali už v čase, keď ich niekto schoval, cez dvesto rokov.  Väčšina pokladu je uložená v Historickom múzeu vo Varne a niečo poputovalo do Sofie. 

Rímsky poklad v anglickom Hoxne

V novembri 1992 Eric Lawes zo Suffolku pomáhal kamošovi hľadať zapatrošené kladivo. Namiesto neho našiel  niečo iné: najväčší rímsky poklad, aký bol kedy v Británií objavený.  Konkrétne išlo o takmer 15 000 tisíc zlatých, strieborných a medených mincí, plus 200 ďalších zlatých šperkov, strieborných nádob a kuchynského vybavenia. 

Zistilo sa, že veci boli starostlivo potriedené, poukladané v dubových truhliciach a zamotané do kusov látok. Na lyžičkách bolo vygravírované Aurelius Urscinus, no či bolo práve toto meno boháča, sa nevie. Hodnotné vlastníctvo niekto zakopal ďaleko od obytných budov začatkom 5teho storočia. Tj. v čase, keď sa končila rímska nadvláda nad ostrovom. Poklad poputoval do Britského múzea v Londýne. Eric získal odmenu vo výške 1,75 milióna libier, o ktoré sa podelil s kamošom. Plus archeológovia našli aj stratené kladivo.

Chorvátsky Apoxyomén

V lete r. 1996 bol belgický turista René Wouters na dovolenke v Chorvátsku. Čas si krátil potápaním pri ostrovčeku Vele Orluje, kúsok od Lošinja. Na piesočnom dne, medzi dvoma skalami, zrazu zbadal niečo nezvyčajné. Z mora naňho pozerala 192 cm vysoká bronzová socha starogréckeho atléta. 

Vyrobená približne v 2. storočí pr. Kr. je najzachovalejším a najkompletnejším expemplárom z ôsmich zatiaľ nájdených apoxyoménov (tj. podobizní nahých atlétov). Na morskom dne sa ocitla niekedy okolo roku 110 n.l.  za zatiaľ záhadných okolností. Po nahlásení nálezu bola celá oblast podrobne prehľadaná, no nenašiel sa žiadny vrak. Iba pár amfor. Predpokladá sa, že Rimania prevážali, už vtedy starú sochu z Grécka do nejakého z rímskych miest a cestou ju z neznámych dôovodov hodili do mora. Po vyronení bol  Apoxyomen niekoľko rokov intentívne reštaurovaný. Teraz sa nachádza vo vlastnom múzeu na Malom Lošinji. 

Talianský majstrovský kus v kuchyni francúzskej babičky

V lete roku 2019 sa 90ročná babička z mesta Compiègne, vo Francúzsku, rozhodla predať svoj dom. Jej vnuk zavolal znalca starožitoností oceniť jej veci, aby náhodou nevyhodili niečo hodnotné. Toto je vždy dobrý nápad. No nikto zo zúčastnených v danom momente netušil, do akej miery im to zmení život.

Znalcovi hneď padla do oka náboženská ikona, ktorá babičke roky visela nad šporákom. Stará pani povedala, že už si presne nepamätá, odkiaľ ju má. Kúpila ju len preto, lebo je na nej Ježiš a ona je Kresťanka. Myslela si však, že bude asi gréckeho, alebo ruského pôvodu, lebo je to “taký štýl.”

Obraz poslali na testovanie do Paríža a zistilo sa, že je to stratený original florentínskeho maliara Cimabuea z roku 1280! Cimabue bol inšpirovaný byzantským umením (preto mala babička dojem, že je to pravoslávna ikona.) a z celej jeho tvorby sa zachovalo len 10 obrazov. S týmto 11.  Rodina obraz s názvom Vysmievanie Krista predala na aukcií za 24 miliónov euro. 

Bonus: Slovenský poklad

V marci r. 2019 manželský pár z okr. Ružomberok išiel na prechádzku do lesa. Pri obci Likavka si všimli, že v diviakmi rozoranej zemi leží rozbitý džbán plný starých peňazí. Privolali archeológov, ktorí nádobu vykopali a zistili, že sa jedná o takmer 1900 strieborných denárov, jeden groš a dve zlatky z 15. a 16. storočia. Je to zatiaľ jediný nález svojho druhu na severnom Slovensku a pravdepodobne súvisí s vypálením hradu Likava v r. 1526.

Keďže manželia nič nechytali, ale poklad ohlásili a čakali na príchod odborníkov, mali by dostať nálezné v 100%tnej hodnote pokladu. Vraj ide o desiatky tisíc euro.

Aká je šanca, že akurát vo vašej záhrade, alebo pivnici sa skrýva Attilov hrob, či jantárová komnata? Minimálna. Ale možno je tam niečo ešte vzácnejšie. Ktovie? Veď ľudia každý rok náhodne objavujú ďalšie a ďalšie poklady. 

Ak máte teraz chuť využiť karanténu na okopávanie políčka, či upratanie skrine po babičke, nie ste sami. 😀 A ako vidno na týchto prípadoch, niekedy netreba ani hľadať. Stačí mať otvorené oči.