Hovorí sa "Tancuj, ako by sa nikto nedíval." Lebo len keď sa nikto nedíva, človek do toho dá nespútanú energiu.
Tak aj ja včera. Púšťam si tú pamätnú hitovku Tunak Tunak a keďže som v izbe sama, nechám sa unášať rytmami. Metám sa jak ranený sibírsky šaman v tranze, sem tam napodobňujem oridžidži choreografiu, sem tam prihodím niečo vlastné a každú chvíľu si pre radosť zakričím "tulutulu-tulutulu tadada". Pesnička chytá čoraz viac grády - blíži k druhej minute, kde je najlepšia. Rozbíjam parket ako ujo vo videu...Akurát stojím na jednej nohe, trasiem zadkom a nad hlavou krúžim obidvoma rukami, keď svokra prilákajú zvuky rozpustilej zábavy. Otvoril dvere, zbadal čo robím, bez slova hodil spiatočku a zdesený potichu za sebou zase zavrel. 😅😅 Musím povedať, že som sa dosť zahanbila. Niektoré veci by nemali vidieť cudzie oči 😅 Stavím sa však, že aj starý teraz ľutuje rozhodnutie narúšať moje kruhy a neklopať 😂

Otázka: Tiež vás niekedy niekto zastihol pri vypúšťaní pary a odniesol si z toho traumatickú spomienku na neočakávaný koncert, či tanečné vystúpenie? 😂