Ráno sme sa zobudili na podivné zvuky a keď sme išli skúmať, čo to je, zistili sme, že svokor vyťahuje staré madrace z auta a snaží sa ich schovať pod schodisko 😀. Rýchlo sme ich teda znovu naložili a nech ho to nepokúša, vybrali sme sa na zberný dvor. Náš prvý rodinný výlet od začiatku karantény. Juch! 😀 Aj barba chcel ísť s nami, ale keďže má tendenciu si mýliť zberné dvory s obchodom s bezplatným nábytkom, musel zostať doma.
Cestou naspäť sme sa zastavili v pevnosti v Caske. Máme to síce len kúsok od domu, ale trvalo mi osem rokov sa tam dostať. Furt bolo čosi iné na pláne. Teraz sme mali čas. Aj tu, rovnako ako v našej dedine bolo ľudoprázdno a všetko sme mali iba pre seba.
Odparkovali sme auto a krátku strmú cestičku sme raz-dva zdolali peši. Za poslednou zákrutou sa pred nami otvorila pláň s pozostatkami neskoro-antickej pevnosti. Vo voňavej mediteránskej prírode ležali slnkom vybielené stáročné kamene. Vo vzduchu bolo cítiť soľ, ihličňany a zmes miestnych bylín. Zrazu ma premohla fantázia a v duchu som cestovala v čase.
Ruiny mi pred očami vyrástli a zmenili sa na pevnosť. Štrkovú cestu pokryli kamene a románsky kostolík s absidou pokryla červená škridla. Kde sú teraz stormy, kedysi bolo stĺporadie, alebo možno malé impluvium na dažďovú vodu. Svet okolo sa menil pod nájazdmi nových národov a Rím sa pomaly stával spomienkou, no na tomto vzdialenom mieste, kde šišky stromov žiaria do zlata, sa stále pilo víno z amfor a jedli ružmarínovo medové koláče. Vnútro kostola pokryla omietka a na nej fresky. Červené, modré, občas zlaté. Vzduch tu voňal kadidlom a kňaz kázajúci po latinsky, ale s gréckym prízvukom, sa modlil k nášmu Bohu, kým jeho rodičia ešte celkom nezabudli na staré rímske božstvá.
A možno je tu niekde zakopaný poklad, alebo aj dva. Mince strateného sveta, či drahocenné sakrálne predmety. A ak sa dobre započúvaš, v šume mora a vetra budeš počuť spev mníchov a smiech vojakov.
O svoje dojmy som sa podelila s Tomicom a on to okomentoval slovami: „Teraz mi totálne pripomínaš Atillu. Vieš, toho hosťa zo Szombathely, čo nám vybozkával všetky figovníky a hovoril, že jeho obľúbená zábavka je chodiť objímať staré kamene do hradov... To bol tiež dejepisár, pamätáš? Keď som vás vtedy počul rozprávať sa, skrsla mi v hlave otázka. Aby si si dal prihlášku na dejiny, už musíš byť tak trochu divný, alebo sa to vyvinie až počas štúdia?“ 😀 😀 😀
Ja neviem, Tomičko...ale výlet to bol krásny. Niekedy máš kúsok raja kilometer od záhrady, ale trvá ti skoro desaťročie, aby si sa tam aj dostal.
aj psíci si užili výlet 🙂
a na tejto fotke mám super vlasy, tak ju chytro musím dať na net 😀
a ešte dám takúto rastlinu, lebo dnes som ju videla prvý raz a vôbec neviem, čo to môže byť 🙂
@tomiholjubavi nejak si opeknela🙂
@tomiholjubavi ty dejepisarka😄😉velmi krasne napisane👍👍👍😉
@kvet1 to je iba dobrý uhol 😀
@tomiholjubavi
Na tej fotke vyzeras na 14🙂. A vlasy mas uplne perfektne.
@tomiholjubavi aká si krásna veľmi si opeknela 🙂
Aj ja mám takú úchylku, takto si predstavovať ako vyzerali miesta kedysi 😉. Históriu som síce neštudovala, ale starká bola učiteľka dejepisu a dedo historik. Ale ja skôr "vidím", ako vyzerala príroda pôvodne, pred nivočením človekom a aj som vyštudovala prírodné vedy. Prikláňam sa k názoru, že je to vrodené 🙂. A tá rastlinka je voľajaký mliečnik (Euphorbia), pozor jedovaté!
@tomiholjubavi inak dejepis,pripomenulo mi to prihodu: s byvalym muzom sme mali svadbu v Cechach.Po svadbe sme navstivili fotoatelier fotografa,isli sme po svadobne fotky.Centrum Litomysle su take stare domy s oblukovymi stropmi,tak to byvaly obdivoval ,obzeral a spustil prednasku:....vidis ake je to vsetko stare,prastare,tie obluky ....,tu urcite predtym byvala nejaka pekna rodina...,,“, tak sa pytam fotografa,kto tu byval pred fotoatelierom( s dlhorocnou tradiciou) a fotograf vravi,ze za vojny tu bolo gestapo🙈😄😄
@tomiholjubavi Miska mam pocit akoby som zacala citat knihu a odrazu fotky, .. prosim napis nejaku, ja historicke mozem vsetkymi 10, urcite budem medzi prvymi co si ju objedna, resp ja si po nu kludne pridem aj k tebe domov;)
@aniele Danka, narodili sme sa divné, alebo sme to získali štúdiom? 😂
@stellamaris omg 😂😂😂 pekná blonďavá rodinka, ozaj 😂
@tomiholjubavi No, neviem, neviem. Pritom ja som sa k dejepisu dostala viac - menej z núdze. A možno si ma história pritiahla a všetko je tak, ako má byť.
Ale v tom zberom dvore by som si s barbom asi rozumela 🙂.
@tomiholjubavi a nie je to tá silnoooooo jedovatá kvecina a krik a strom a vôbec neviem 😆😆
@tomiholjubavi Euphorbia characias - okrasná rastlina, neznáša mráz, preto je dobré na zimu presunúť do vnútra. V Stredomorí sa vraj používa na omámenie rýb.
@maciga273 ,
@tomiholjubavi vidíš , ja som vravela že isto niečo jedovaté 😆😆😆😆
zlatisté šišky 🙂