Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

NENECHAJ MA PLAKAŤ, MAMI..

"Nenechaj ma plakať, mami.
Moje pľúca sa nezväčšia, nebudem silnejší, nebudem múdrejší.
Nenechaj ma plakať, mami.
Nepočúvaj tie poznámky, tvoje bozky ma nerozmaznajú, tvoje prsia ma neurobia závislou, nerobím to preto, aby som otravoval-a.

Nenechaj ma plakať, mami. Môžem veriť len tebe, poznám len tvoj hlas, tvoju vôňu, myslím len na teba, odkedy som vyšiel z tvojho lona.

Nenechaj ma plakať, mami. Neuč ma, aby som sa utešoval sám, nepotrebujem to, lebo viem, že sa na teba môžem vždy spoľahnúť.

Nepočúvaj ich. Nerozmaznávaj ma, keď sa venuješ môjmu plaču. Nežiadam ťa v noci o útechu, aby som ťa nahnevala, hľadám ťa, lebo ťa potrebujem, lebo nerozumiem tomuto svetu, v ktorom žijeme, lebo sa práve učím milovať.
Neuč ma, keď som taká malá, plakať, trpieť, cítiť samotu.

Naučím sa to, to vám sľubujem. Jedného dňa budem naozaj trpieť a môj plač nebude smerovať k tomu, aby ste ma vzali do náručia alebo ma dojčili, jedného dňa bude môj plač dospelý a vy ho nebudete môcť utíšiť.

V ten deň si chcem spomenúť na jednoduchšie dni. Dni, keď ma rodičia bozkávali a to stačilo, aby som prestala plakať. Tie dni sa už nevrátia, a ak ich nikdy nezažijem, nebudem mať na čo spomínať.

Nenechaj ma plakať, mami."

Na prvním místě v životě jsi TY.
Když se nejprve postaráš o sebe, můžeš se starat o druhé.
Jen ten dokáže být upřímně obětavý, kdo se nejdříve umí postarat o sebe.…

ČÍM OBKLOPUJETE SVÉ DĚTI?

⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️⚜️

▪ Dítě obklopené kritikou se učí obviňovat;
▪ Dítě obklopené výsměchem se učí nedůvěřovat;
▪ Dítě obklopené nepřátelstvím se učí bojovat;
▪ Dítě obklopené hněvem se naučí ubližovat;
▪ Dítě obklopené nedorozuměním se naučí nenaslouchat druhým;
▪ Dítě obklopené podvodem se naučí lhát;
▪ Dítě obklopené hanbou se naučí cítit vinu;
.. a tento kruh mohou prolomit jen silné duše...
▪ Dítě obklopené podporou se učí chránit;
▪ Dítě obklopené očekáváním se učí trpělivosti;
▪ Dítě obklopené chválou se učí sebejistotě;
▪ Dítě obklopené ctí se učí být spravedlivé;
▪ Dítě obklopené bezpečím se učí důvěřovat;
▪ Dítě obklopené přijetím se učí respektovat;
▪ Dítě obklopené láskou se naučí milovat a dávat lásku;
▪ Dítě obklopené svobodou volby se učí zodpovědnosti za svá rozhodnutí.
Máme vždy na výběr.

Čím obklopujete své děti?

Chceme, aby si prošli tím, čím my, protože my jsme to taky nějak zvládli? Nebo je lepší to prolomit, navzdory všem zažitým zvykům a začít znovu a po svém, abychom je nastartovali do života, který budou moci opravdu milovat a prožít co nejsvobodněji?

🙏 Tento život ubehne rýchlo.
Nebojujte s ľuďmi, nekritizujte príliš svoje telo, nesťažujte sa toľko.
Nestrácajte spánok kvôli svojim účtom.
Vyhľadajte osobu, ktorá vám robí radosť.
Ak urobíte chybu, oľutujte ju a naďalej hľadajte svoje šťastie.
Nikdy neprestaňte byť dobrým rodičom. Nerobte si toľko starosti s nákupom luxusu a pohodlia pre svoj domov a nezabíjajte sa tým, že sa pokúsite zanechať dedičstvo pre svoju rodinu. Tieto výhody by mal získavať každý človek, takže sa nevenujte hromadeniu peňazí.
Užívajte si, cestujte, užívajte si svoje cesty, spoznávajte nové miesta, doprajte si potešenie, ktoré si zaslúžite.
Umožnite psom priblížiť sa.
Neodkladajte jemný sklenený riad.
Použite nový riad; neukladajte si svoj obľúbený parfém, použite ho na prechádzku, aj keď sa budete prechádzať sami ; noste svoje obľúbené športové topánky; obliekajte si svoje obľúbené oblečenie.
No a čo? To nie je zlé. Prečo nie teraz?
Prečo sa nemodliť teraz, namiesto čakania, kým pôjdeme spať?
Prečo nezavolať hneď?
Prečo neodpustiť teraz?
Prečo tak dlho čakať na Vianoce; na piatok; pre stretnutia; na ďalší rok; alebo keď budeme mať peniaze; keď príde láska; keď bude všetko perfektné ... pozri ...
Všetko dokonalé neexistuje.
Ľudské bytosti to nemôžu dosiahnuť, pretože to tu jednoducho nebolo zamýšľané.
Je tu príležitosť vzdelávať sa.
Zoberte teda túto výzvu, ktorou je život, a urobte to teraz ... viac milovať, viac odpúšťať, viac objímať, milovať intenzívnejšie a zvyšok nechať v Božích rukách. ❤️🙏
Amen.
(PÁPEŽ František)

O ženskom poslaní
Starodávna múdrosť hovorí: Pre ženu je v živote jediná dôležitá vec, ktorú sa musí naučiť od detstva – absorbovať, hromadiť a ukladať energiu. Toto je jej misia. Pre mužov je fontánou živej vody, ku ktorej sa vracia znova a znova, aby sa načerpal silou.
Unavená žena nemôže pomôcť mužovi zotaviť sa. Ona, ako suchá studňa, nie je schopná uhasiť smäd postihnutých. Činnosti, ktoré vyvolávajú vnútorné konflikty a negatívne emócie, nie sú pre ženu vhodné.
Všetko, čo žena robí, musí robiť s láskou. Pre ňu, pre jej rodinu, aby splnila svoj hlavný cieľ. Vhodné je všetko, čo ženu poteší a umožňuje jej nájsť harmóniu - pesnička, kresba, tanec, hudba, čokoľvek manuálne. Keď sa jej to páči, tak nech to robí.
Žena má veľké poslanie – byť zdrojom nevyčerpateľnej energie radosti, optimizmu, krásy, svetla pre celú rodinu.
Je dôležité, aby každá žena vedela, že je krásna. To vytvára pocit naplnenia. Prostredníctvom láskyplných slov a poznávania krásy sa žena stáva jemnou, nežnou, hravou a ešte viac rozkvitne. Chytrý muž vie, ako pomôcť svojej milovanej žene stať sa ešte krajšou. Čím viac mu na žene záleží, tým viac rozkvitne a je schopná zdieľať svoju energiu s mužom, ktorého miluje.
Žena je krb, ktorý potrebuje oheň. Najcennejšou vecou na svete je energia. To sa nedá kúpiť za nič na svete. Preto je muž pre túto energiu/oheň pripravený dať žene všetko, čo je najcennejšie...”
Zdroj: Mari Tais

Nemáme veľa času...

Moji priatelia stratili syna. Nie dieťa. Chlapec, už celkom dospelý... O dieťa prišiel aj ďalší známy, bol ešte o niečo starší. A ešte jeden. Nie je to tak dávno, za posledných pár rokov,náhodou, nečakane, rýchlo, nie je jasné ako. Zdravé a silné deti, plné plánov a snov. Len raz - a nikto tu už nie je...

A keď som bola v škole, bolo niekoľko detí, ktoré stratili matku pomerne skoro. Matka môjho spolužiaka zomrela, keď mal osem rokov. Matka dvoch dievčat zo susedného domu zomrela v noci, v spánku. Mali 6 a 4 roky a dlho sa ju snažili zobudiť.

Pamätám si oči týchto detí. Okamžite sa v nich objavila taká hĺbka a bolesť... Ale pamätám si tú istú bolesť v očiach iných detí, ktorých rodičia sú živí, zdraví, no príliš zaneprázdnení sami sebou a napredovaním. A deti ich veľmi rozptyľovali, prekážali im..

Viete, ja si každý večer ľahnem s deťmi. Niekedy nechcú spať, bláznia sa, poskakujú, smejú sa. Niekedy sa zdá, že niet už síl, chcem, aby všetci čo najskôr spali.Stále mám čo robiť! A potom si spomeniem, že nikto z nás nevie, ako dlho sme si navzájom darovaní.

Nie je známe, kedy, ako a koho duša opustí tento svet, aby sa posunula ďalej. Koľko rokov bude mať v tejto inkarnácii, kto odíde skôr, kto odíde neskôr. Nevieme, aký bude zajtrajšok. Zakaždým je to vytriezvenie.

Roky plynú, keď máte okolo štyridsiatky. A len prvé dieťa rastie pomaly. Ostatné rastú rýchlo…A aj vtedy môžete v živote robiť veľa vecí – takmer všetko, čo je dnes v móde. Kariéra, cestovanie, múzeá a výlety….

Ale je tu niečo, čo ak nie dnes, tak už nikdy. Nikdy viac, vieš? Deti nás nepotrebujú vo veku 20 rokov tak, ako nás potrebujú v roku, dvoch alebo ôsmich. To je fakt života, netreba s tým bojovať.Nemôžete vrátiť všetky tieto momenty, keď hovoria smiešne, chodia smiešne, hovoria sladko, milo sa urazia.

Neexistuje žiadna druhá šanca vychovať svoje dieťa. Jednoducho neexistuje. Žiadne možnosti.

Čokoľvek vložíte, to dostanete.. Všetko, čo vám chýba, navždy zmizne.

Mám tak katastrofálne málo času byť v ich blízkosti!

Nech sú doma podlahy neumyté, knihy povaľujúce sa nedokončené - na čítanie aj písanie, to všetko spáľte modrým plameňom! Pretože práve teraz im máme byť nablízku. Žiť s nimi.

Nečakajte, kým vyrastú alebo zaspia. Nefňukajte a netrpte. Nebudujte matku hrdinku a nevybudujte ideálny poriadok a režim.

Chcem milovať. Teraz. Dnes. Ktovie, čo bude zajtra.

Olga Valyaeva

Každý si zaslúži svoje vzkriesenie.
Každý, kto niesol kríž, má právo byť vzkriesený.
Každý, kto spadol, si zaslúži vstať.
Každý, kto plakal, sa má znova usmievať.
A nepotrebujete k tomu nutne zázrak.
Skutočným zázrakom je veriť v seba samého a pokračovať v láske k životu, napriek utrpeniu, ktoré nám prináša.
Pretože láska je kľúčom ku každému vzkrieseniu: láska a sebaúcta, láska a úcta k životu .... Antonio Curnetta

Kríže.

Malé kríže, veľké kríže, stredné kríže.
Všetci nesieme kríž, alebo dva.
Nie všetky sú rovnaké.
Líšia sa veľkosťou, hmotnosťou, vzdialenosťou, na ktorú ich nesieme a ako dlho nám trvá, kým ich zložíme.
Verím, že nesieme kríže zodpovedajúce našim silným stránkam a našim schopnostiam.
Aj tie, ktoré ešte musíme objaviť.
A vy si poviete: „To si zo mňa robíš srandu. Toto už nemôžem niesť. Nie som dosť silný."
A ja ti chcem povedať: „Áno, si. Si oveľa silnejší, ako si myslíš. Tento kríž nesieš, nie preto, aby si bol potrestaný, nesieš ho, aby si mohol objaviť svoje silné stránky. A pripravil sa na požehnania, ktoré ešte nedokážeš zvládnuť.“
Môj otec mi vždy hovoril: "Ak si myslíš, že tvoj kríž je ťažký, počkaj, kým neuvidíš veľkosť svojej odmeny za dobre vykonanú prácu."
To, čo sa jednému človeku zdá ako ťažký kríž, môže byť pre druhého len prechádzkou po parku.
A naopak.
Verím, že niektoré kríže nesieme oveľa ďalej, ako by sme mali.
Pretože sme zvyknutí trestať sa a trpieť.
Byť obeťami.
Niesť váhu, ktorá väčšinou ani nie je naša.
Prechádzame okolo ďalších nosičov krížov a myslíme si: ,,Kiežby bol môj kríž taký ľahký/pekný v porovnaní s tým, ktorý musím niesť ja."
Prosím, majte na pamäti - to, čo sa zdá byť ľahké (pre jednu osobu), môže byť pre ňu to najťažšie, pretože táto osoba nemusí mať vašu silu.
Nemá ani schopnosti, ktoré máte vy.
Alebo ešte musí objaviť svoje silné stránky.
Buďme k sebe láskaví.
K svetu.
A predovšetkým k nám samým.
Všetci si predsa nesieme kríž .... Cit.web. foto a skončené z FB Odin.

Keď som sa v posledných dňoch pozrel vôkol seba, myslím, že sme trochu zabudli, o čom to celé je.
V týchto dňoch nie je najdôležitejšie nakupovať, aby sme mohli jesť, piť a blázniť sa, ale prichádza Veľká noc.
Nejde o maľované vajíčka, šaláty, klobásu, šunku, či alkohol na stole...
Najmä teraz, keď sa toho v živote okolo nás toľko mení, je budúcnosť ľudstva zo dňa na deň čoraz neistejšia, životné priority treba prehodnotiť a dať ich do poriadku.
Áno, mali by sme byť šťastní, pretože sú to špeciálne dni, ale vieme vôbec prečo?
Myslím, že ten hore, ktorý dal za nás život, by chcel vidieť niečo iné.
Nie prázdny luxus, ale skromnosť.
Nie pýchu, ale pokoru.
Nie aroganciu, ale láskavosť.
Nie hnev, ale odpustenie.
A hlavne lásku.
Blahoslavení, ktorí tomu rozumejú, pre iných ešte nie je neskoro .... Cit.web

Požehnanu Veľkú noc.

Teraz sa cítim úplne rovnako... Tak zdieľam. Text Odin. Foto moja ..

Nie, nemusíš byť silný...
Môžeš sa kľudne rozpadnúť na tie najmenšie kúsky.
Ty si človek, nie stroj, robot, superman.
Môžeš plakať, smútiť, môžeš sa hnevať, byť unavený na smrť.
Môžeš byť ľahostajný a môžeš mať chuť to všetko vzdať.
Môžeš chcieť aj zomrieť...

Áno, toto ľudia cítia, prežívajú.
Len o tom nehovoria
Stratili by vraj svoju "reputáciu", povesť, "priateľov".....
Majú strach byť sami sebou.
A pritom im uniká to podstatné, že práve tým, ako predstierajú, že sú silní a neporaziteľní, strácajú samých seba.
No, práve tým, keď priznáš, že máš city, že to nezvládaš, že už ďalej nemôžeš, že to chceš vzdať, utiecť, zomrieť, aspoň na chvíľu zomrieť, aby si si oddýchol, práve v tom je obrovská sila.
A tiež odvaha, odvaha priznať, že si človek a tak sa vzoprieť dnešnému trendu vyzerať a byť vždy ten úžasný, pozitívny, usmiaty, silný.

Si len človek.
Sme len ľudia
A všetci máme aj ťažké dni, niekedy týždne, mesiace, možno aj roky.
Etapy života, keď to nezvládame.
Ale sme to stále my.
Aj toto prejde.
A znovu bude krásne.
Znovu budú kvitnúť kvety a vtáci budú učiť lietať svoje mláďatá...
A stromy zapučia a pocítiš vôňu životodarného dažďa...
A vietor ťa objíme a slnko ti lúčmi utrie slzy...
A ty znovu uveríš životu a láske.
Nádej bude nadosah a ty sa znovu usmeješ.
Pocítiš radosť a tvoje srdce poskočí v hrudi a budeš spievať a tancovať.
A milovať .... Odin

Daj mi čas.

Neviem, ako dlho to bude trvať, ale viem, že to budem znovu Ja.
Neviem akým spôsobom sa to stane a netuším, ako sa budem potom cítiť a ako budem vnímať svoj život, ale viem, že to budem opäť ja.

Nebudem už ten istý človek, akým som bola, budem to nová ,,Ja".
Len mi prosím, daj čas.
Potrebujem to.
Musím spomaliť, zastaviť sa, nadýchnuť a potom budem pokračovať.
Potrebujem sa znovu nájsť, dať dokopy polámané kúsky svojho srdca a pokúsiť sa žiť
s tými, ktoré chýbajú.

A hlavne potrebujem pokoj.
Nechcem už cítiť strach, neustále riešiť problémy, chcem zastaviť ten neustály tok myšlienok v mojej hlave.
Potrebujem sa vyliečiť.
Držať si odstup od všetkého, čo ma bolí a ťaží.
Potrebujem vyprázdniť ten ťažký batoh svojich zážitkov, pretože už ho nevládzem niesť.
Je to na mňa naozaj veľa.

Nechcem plakať, chcem sa viac usmievať a znovu nájsť radosť zo života.
Potrebujem znovu nájsť samu seba.
Áno, verím, viem, že to tak bude.
Ale daj mi prosím, čas .... Cit.web

FB Odin.

Ľudia prežívajú bolesť rôznymi spôsobmi.

Niektorí ľudia ju prežívajú a hovoria o nej.
Niektorí ľudia ju prežívajú a mlčia o nej.
Niektorí ľudia ju prežívajú a tvoria.

Každý sa s nepredstaviteľnou bolesťou vyrovnáva po svojom a každý má na to právo, bez posudzovania.
Takže, keď sa nabudúce budete hodnotiaci pozerať na niečí život, pamätajte, že možno nebudete chcieť vydržať to, čo znášajú práve teraz, v tejto chvíli, keď tak ticho sedia pred vami a vyzerajú ako pokojný oceán za slnečného dňa.

Pamätajte na to, aké rozsiahle sú hranice oceánu.
Zatiaľ čo niekde je voda pokojná, na inom mieste v tom istom oceáne je kolosálna búrka .... Nikita Gill
Foto aj text - FB ODIN

ŽENA:
Nemusíš robiť všetko a riešiť všetko.
Nemusíš byť super mama, super gazdiná, super profesionálka, super manželka, super domáca žena.
Pretože, keď ti tvoje telo začne štrajkovať,
pravdepodobne sa nájde len pár ľudí, alebo možno nikto,
kto si spomenie na to, ako si sa snažila pre všetkých všetko urobiť.
Takže odíď z domu, cestuj, prejdi sa, choď si sadnúť do parku,
choď si zacvičiť, správne sa najedz, nájdi si svoje hobby, veľa spi, obleč si to, čo máš rada, buď sama sebou, staraj sa o seba,
miluj sa a rob niečo výlučne len pre seba!
Lebo deti rastú a odchádzajú,
manžel nie vždy zostane,
práca vás ľahko nahradí,
dom sa opäť zašpiní,
ale záleží aj na tvojom emocionálnom zdraví,
a druhú šancu už nedostaneš 📖📖📖

Zdroj: FB.

ROZPADÁVAM SA

Ja: Ahoj Bože.
Boh: Ahoj…
Ja: Rozpadám sa. Môžeš ma dať zasa dokopy?
Boh: Radšej nie.
Ja: Prečo?
Boh: Pretože nie si skladačka.
Ja: A čo všetky tie kúsky môjho života, ktoré padajú na zem?
Boh: Nechaj ich tam chvíľu. Spadli z nejakého dôvodu. Nechaj ich tam chvíľu tak, a potom sa rozhodni, či si potrebuješ niektoré z týchto kúskov vziať späť.

Ja: Ty to nechápeš! Život sa mi rozpadá! Já sa rozpadám!
Boh: Nie, ty to nechápeš. 👉Prechádzaš hlbokou premenou, vyvíjaš sa, rastieš ako osobnosť. Bolesť, ktorú cítíš, sa uzdravuje. Zbavuješ sa vecí a ľudí vo svojom živote; všetkého čo Ťa brzdí. To sú tie časti, ktoré padajú.

Všetko sa dáva do poriadku. Odpočívaj.
Zhlboka dýchaj a nechaj tie časti, ktoré už nepotrebuješ, spadnúť.
Prestaň lipnúť na kúskoch, ktoré sú už minulosťou.
Nechaj ich padať.
Nechaj ich ísť.

Ja: Akonáhle to tak urobím, čo mi zostane?
Boh: Len ty najlepšie kúsky seba samej.
Ja: Bojím se tej zmeny.
Boh: Stále Ti hovorím: NEMENÍŠ SA, ale STÁVÁŠ SA!
Ja: Stávam sa? A kým?
Boh: Stávaš sa tím, kým som Ťa stvoril ♡. Človekom svetla, lásky, dobročinnosti, nádeje, odvahy, radosti, milosrdenstva,milosti a súcitu.
👉Stvoril som Ťa pre mnoho viac než pre tie kúsky, ktoré teraz padajú, ktorými si sa rozhodol ozdobiť a na ktorých lipneš s chamtivosťou a strachom.
👉Nechaj spadnúť všetko, čo k Tebe jednoducho nepatrí.

Milujem Ťa!
Nemeň sa!
Staň sa!
Nemeň sa!!
Staň sa!!
Staň sa tým, kým som Ťa stvoril. Budem Ti to pripomínať, pokiaľ si nespomenieš.

Ja: Padá daľší kúsok …
Boh: Ano, to je správne.
Ja: Takže … nie som zlomený?
Boh: Nie, len svetlo láme temnotu,
takisto ako pri úsvite.
Je tu nový deň.
Staň sa.
Staň sa tým, kým skutočne si.

/John Roedel/
Foto: pinterest

Stáva sa 😂😂😂

Od žien sa očakáva, že budú pracovať akoby nemali deti, vychovávať deti akoby nemali prácu a starať sa o domácnosť akoby nemali prácu ani deti.

Posielam lásku všetkým ženám, ktoré sa cítia merané nemožnými štandardmi 🫶

Spite so svojimi deťmi, choďte s nimi spať tak dlho, ako chcú, zabalte ich do mäkkých prikrývok a prešívaných prikrývok. 💔 Deti sú malé iba raz, keď sú veľké, budú hľadať cestu a svoj priestor ... Poponáhľajte sa, pretože tento čas sa skončí veľmi skoro ... ❤️ Objímajte ich vo svojom srdci, bozkajte čo najviac, buďte s nimi dosť blízko, aby ste počuli a cítili dych a tlkot ich srdca ... Na svete nie je nič také krásneho ako táto osobitná blízkosť matky a dieťaťa ... ❤️

Mali by sme sa učiť od detí ...
Milujú bez váhania.
Objímajú sa bez varovania.
Smejú sa bez premýšľania.
Kreslia farbami na steny.
Veria v najmenej desať nemožných snov.
Nedosiahnu na najvyššiu zásuvku, ale dotýkajú sa neba špičkami prstov .... 📖

,,Netrápte sa tým, že vás deti nikdy nepočúvajú. Bojte sa toho, že vás vždy pozorujú.”
(* Robert Fulghum)

Kto otočil mobil? 😂😂😂 (Ja ano 🙈)

Prajem vám odvahu nech viete povedať: ,,Dosť!"
Prajem vám, aby ste zabudli na tých, ktorí zabudli na vás.
Prajem vám, aby ste sa naučili zatvárať dvere a otvárať okná.
Prajem vám, aby ste nezostali stáť na jednom mieste.
Prajem vám, nech sa oslobodíte a necítite vinu. Prajem vám, aby ste sa nevzdávali a bojovali zato, čo je dôležité.
Prajem vám veľa lásky, nech viete ľúbiť aj sami seba, prajem vám bezsenné noci plné smiechu, prajem vám všetky tie bláznivé a čarovné veci.
Prajem vám vietor, ktorý vám rozstrapatí vlasy a prajem vám iskričky v očiach a farebné ceruzky, ktorými si vymaľujete sivé dni.
Prajem vám dáždnik, pod ktorým sa ukryjete pred dažďom a búrkou, prajem vám pokoj a nech vaše uši počujú to krásne a žiadané: ,,chýbaš mi.."
Prajem vám objatia, ktoré budete cítiť celý život, aj keď privriete oči.
Prajem vám výlety, nové zážitky a krásne spomienky.
Prajem vám tie najkrajšie emócie, ktoré budú explodovať vo vašom vnútri a vy budete cítiť, že žijete.
Prajem vám niekoho, kto vás bude chcieť, bez závislosti.
Prajem vám nech počujete novú pieseň lásky, ktorá bude znieť vo vašom srdci.
Prajem vám nech stretnete nových, krásnych ľudí, ktorí vám dajú do života radosť.
Prajem vám nežné a vášnivé bozky, niekoho, kto bude opitý vašimi perami.
Prajem vám túžbu a vášeň, nech máte odvahu nasledovať svoje srdce.
Prajem vám tmavý a pochmúrny december, ale Vianoce s rozžiarenými očami a srdcami.
Prajem vám Vianoce s ľuďmi, ktorí žiaria vo svojom vnútri tým najjasnejším svetlom lásky.
Prajem vám Vianoce bez drahých darov, ale s objatiami od tých, ktorých milujete.
Prajem vám krásne pocity a tie najcennejšie hodnoty v živote.

Naučte sa vidieť všetko, aj Vianoce, srdcom, pretože to podstatné je očiam neviditeľné .... ❤️🩵💙💚🩷

😂😂

Súhlasím.. ale vždy to môžeme zmeniť ♥️

Ktorej sa to tyka? 😂😂😂

Dlhe.. ale mme to dáva zmysel...

Celý život holky čekají na péči. Protože tak pro nás, ženy, vypadá Láska. Že přijde někdo velký a silný a vezme tě, malou a slabou do náručí. Zachrání, vyléčí, postará se. Všechny chceme do náručí, pořád. Když je nám smutno a špatně, když je nám dobře a radostně, když máme správný den, i když vůbec ne. "Do náručí" - je univerzální lék na všechno: únava, deprese, smutek, hněv, pocit víny atd.
Ano, absolutně každá "zlá" žena je taková proto, že nemá, kdo by ji vzal do náručí. Nebo má, ale ten to nedělá. Jakákoli drzá paní ve frontě, jakákoli drbna, jakákoli přísná tchyně - jenom žena, o kterou se nikdo nestará. Možná někoho má, možná je dobrý člověk i snaží se o ní starat - ale ona to necítí, nenaplňuje ji to, nedokáže v tom utopit svou bolest. Variant "proč" je spousta.
Možná se sama zvykle braní, když ji někdo chce vzít do náručí. Možná se necítí být hodná péče. Možná vůbec nezná, jaký to je. Možná neumí poprosit o péči a jenom čeká, že na to ten dotyčný přijde sám. Možná zkouší všeho dosáhnout sama a být nezávislá. Každá žena má svůj důvod, proč zůstává bez péče. I když bývají ty, které fakt nemají nikoho - ale těch je vážně málo.
Žena, co zůstala bez péče a ochrany, stává se nejen zranitelnou. Je v podstatě nahá před celým světem. Musí přežívat, bránit se, být asertivní a agresivní, vždy držet štít. Taková žena vypíná své srdce, zmrazuje svou duši. Aby nevadily v přežití.
Jakékoli konflikty a hádky - je pokus ženy získat aspoň nějakou péči, nějakou pozornost. Nejčastěji - úplně divnými postupy. Například, vydíráním, manipulováním, obchodováním, svými úspěchy, hysteriemi, nekonečným shoppingem, jídlem, povolností. Takovým chováním žena křičí v divném jazyce "Vem mě rychle do náručí!" - ale jelikož jazyk nejde pochopit, muži slyší jenom křik.
Představte si jakoukoli ženu, se kterou máte těžký vztah – a pochopte, že ve skutečnosti ji jen scházela a schází péče. Hádá se a válčí ne z nudy, ale z vnitřní prázdnoty, bolesti a napětí. Šťastná žena, co má dostatek péče nikdy válčit nebude. Nepotřebuje být drzá, prosazovat se, plést intriky. Nepotřebuje nikoho do ničeho nutit. Vedle takových žen se cítí jinak, žije se jinak.
Moc péče v životě ženy je obrovská a je silnější, než její negativní minulost!
Bylo by super, kdyby „do náručí“ stalo oficiálním lékem, s receptem, který pak jde uplatnit. Dojít a dostat si to, co potřebuješ, bez zbytečných proseb a vysvětlení. Jsem nemocná, tady je předpis – tečka.
Nebo kdyby každou nešťastnou ženu posílali „do náručí“ jak do polepšovny. Kdyby za krizových a krutých časů rozdávali nejenom humanitární stravenky, ale i kupóny „do náručí“ - pro ženy. Protože pokud v krizi žena dokáže zůstat živá a šťastná, všichni ostatní si krize ani nevšimnou!
Bylo by super, kdybychom se my ženy naučily pečovat o sebe navzájem a „brát do náručí“, když je potřeba. Neřvat, nenadávat, ale v duchu objímat a opečovávat. Nakolik jednoduše to lze představit s cizími ženy, natolik těžký to je s vlastními příbuznými a blízkými, obzvlášť čím komplikovanější je vztah.
Aby matky neučily životu, ale braly dcery do náručí i když dceři je už 40. Obzvlášť když je dceři 40! Aby vyrostlé dcery občas braly do náručí své mámy, obzvlášť když máma zůstala sama. Nevymýšlely, proč se to tak dělat nemá, nesnažily se mámu udělat šťastnou – ale jen obklopovaly péči, s láskou a úctou.
Aby tchyně přijímaly do rodiny nevěst celým svým srdcem, bez hodnocení a soupeření. Obklopovaly láskou těch, které od nynějška budou dávat lásku jejím synům. Aby nevěsty dokázaly pochopit tchyně, které se jen bojí o své milované kluky. A vzaly se tak navzájem „do náručí“.
Můžeme si pomáhat všechny. Ženský kruh výměny lásky skrz „do náručí“. Jen zkuste darovat aspoň kapičku tepla každé ženě, kterou potkáte. V duchu či viditelně. Dle vlastních možností, po trošce, na pár vteřin. Zahřát vnitřním teplem a pustit do světa. Jak rychle by zmizely všechny konflikty a války!
A ten první a hlavní krok je – vzít do náručí sebe samých. „Starejte se o sebe, přece nelze přenechat tak důležitou věc cizím lidem!“ 🙂 Když začneme o sebe pečovat, dovolíme si dostávat péči od světa – ostatní taky začnou chtít o nás pečovat. To je zákon.
Bereme se do náručí, když v tichu čteme knížku, pečujeme o své tělo, chodíme na procházky, modlíme se či cvičíme, dáváme si oblíbený dortík či ovocný salát. Když jsme jen tak samy v klidu. Bez těchto okamžiků uvnitř nás roste napětí.
Můžeme čekat, než nás konečně zachrání muži, ale pro ně je to moc velké břemeno. Udělat z nešťastné ženy šťastnou nedokáže nikdo. Dokud ona sama nerozhodne, že stojí za to. A tehdy muž bude schopen znásobit její vnitřní bohatství, vzít ji do své milující náručí. Protože náručí nemůže být moc, předávkování není možné. Je to přirozený produkt, bez konzervantů a chemie, neškodí, ale jenom prospívá. Každé ženě.
A PRO MUŽE
Vždy pro ženu je nejpříjemnější, když do náručí ji vezme přesně ten, koho miluje. Buď je to otec, bratr, manžel, syn, kamarád, příbuzný…
Nevíte si s ní rady? Vemte ji do náručí.
Nevíte jak ji uklidnit? Vemte ji do náručí.
Nevíte, co s jejími zlozvyky? Vemte ji do náručí.
Už jste unavení se s ní prát? Vemte ji do náručí.
Chcete být uslyšen? Vemte ji do náručí.
Chcete dokončit válku? Vemte ji do náručí.
Chcete po ní něco (třeba, dobré jídlo)? Vemte ji do náručí.
Chcete být doma šťastný? Vemte ji do náručí a neustále držte!
Zacházejte s ní šetrně a citlivě. Nezneužívejte ji , Chraňte ji , Braňte ji , Milujte ji . A stane se vaším talismanem, vaším darem a vaší inspirací. Harmonie domovu začíná od ženy, kterou vy držíte v náručí.

od Komnata snů

Milý Ježiško, tento rok som bola veľmi dobrá. Okrem upratovania a varenia som chodila s deťmi po lekároch, na ihriská, vodila ich na krúžky, oslavy narodenín a spala som veľmi málo…

Ježiško, prosím ťa, pošli mi pod stromček…

1. GPS systém, pomocou ktorého nájdem telo, aké som mala pred tým, než som porodila. Dostala som veľa rád ako na to, kúpila kopu DVD, obmedzujem príjem kalórií, no výsledok sa stále nedostavil. Ak by to bolo možné, urob zázrak a vráť mi moju krásnu pružnú pokožku s krivkami aspoň trochu pripomínajúcimi celebritné mamy, na ktoré sa pozerám v telke alebo v reklamách. No dobre, budem skromná, stačí aj to moje predpôrodné…

2. Aplikáciu, ktorá umožní deťom vždy si spomenúť na to, čo som povedala pred piatimi minútami. Uvedomujem si, že niečo podobné si želala kedysi aj moja mama a nikdy nič podobné nedostala, no musíš uznať, že technológie odvtedy pokročili a v roku 2023 by to už mohlo byť vážne realizovateľné…

3. Extra pamäť bude skvelý darček, veľmi užitočný pre moje rodičovstvo. Pamäťovú kartu mám plnú. Občas si neviem spomenúť ani na meno môjho drobčeka, nieto ešte držať v hlave desiatky termínov či nákupný zoznam.

4. Upgrade mojej trpezlivosti. Počítať v duchu do desať, zatvoriť sa na chvíľu do izby, myslieť na niečo pekné… Viem, že by to malo podľa múdrych rád stačiť, no u mňa to nezaberá. Deti mi asi zničili vnútorné okruhy a jediné, čo môže zabrať, je úplný upgrade…

5. Tlačidlo STOP by ma veľmi potešilo! Deti rastú tak rýchlo… Len včera som dcérku dojčila a dnes ráno som s ňou riešila, či sa jej tričko hodí k sukni. Keď na ňu pozerám, chce sa mi plakať. Ani sa nenazdám a nebude ma potrebovať. Existuje toľko momentov, ktoré by som najradšej zastavila alebo zmrazila, aby som ich mohla prežívať stále znova a znova…

6. Napájací kábel, ktorý by som si mohla pripojiť vždy, keď sa mi vybíjajú baterky. Pôvodný zdroj vypovedá poslušnosť a ja potrebujem stále viac a viac energie.

7. Vďačnosť. Mám toho tak veľa, za čo môžem byť vďačná, no v hektike dní na to často zabúdam. Hnevám sa na deti, som nervózna, lebo nič nestíham, šomrem, kričím na ne a pritom viem, že každá sekunda v živote, ktorú môžeme byť spolu, patrí k tým najvzácnejším. Ježiško, daj mi prosím vďačnosť a dopraj, aby sme si užili nádherné Vianoce počas ktorých moje deti budú cítiť, že som za ne vďačná. Aj vtedy, keď ma hnevajú… Aj vtedy, keď nie sú ani náhodou dokonalé… Aj vtedy, keď kvôli nim dokonale neupracem… Aj vtedy, keď si nemôžem dopriať všetko čo chcem, lebo musím myslieť v prvom rade na ne… Aj vtedy, keď padám od únavy… Jednoducho, stále….