Po rozčerení koníkovských vôd sa vám opäť prihovárame. Na úvod vám všetkým veľmi pekne ďakujeme za pozornosť. Dúfame, že do polroka máme ponuku na nejakú spoluprácu. Na aviváž. Aviváž, čo prekryje puch penisa po jazere. Príjemne sa posaďte, nachystajte ružence a ideme na to/ nato. (Prosíme armádu jazykových korektoriek o opravu)

Je krásny priemerný jesenný večer, tzn. vietor fúka spôsobom, pri ktorom rosnička pri priamom prenose v estévečke pookrie v ramenách od predstavy, čo ju čaká po smene pred štúdiom. V aute bude šetriť kúrením, lebo veď priemerný slovenský plat jej nedovoľuje sa rozšafáriť a zohriať. 

Spoznala som muža môjho života. To, že vyzeral ako vyšší level mafia job, teraz nehrá tak úplne rolu. Ak by som mala postupovať podľa toho, ako berú ľudia podľa vzhľadu mňa, ešte pred pozdravom by som na tohto chlapa mala volať NAKU alebo aspoň daniarov. Netreba však ale dať predsa na prvý dojem. Chyba. Pri mužoch treba. 

Oslepila ma veľkorysosť jeho skutkov, dojal romantický podtón jeho slov, očarila šírka jeho ramien a pochybnosti pochovala jeho štedrosť k môjmu revolut účtu. Chce si osvojiť moje dieťa, má hodnoty starej školy (e.g.pracovitý, zodpovedný, rozumný, potrpí si na vernosť a férovosť), pripúšťa možnosť rozšírenia nášho eventuálneho detského bitúnku a pochváli mi koláče. Preboha, kto už mi dnes pochváli koláče, keď ich na úrovni Gordona pečie už aj Etela z Podmanína na materskej? On. Zbožňujem ho. Oťukávala som ho pred prvým stretnutím niekoľko mesiacov, bola som presvedčená, že nič nemôže môjho soulmate zničiť, ani keby v obývačke pestoval konope. No veď v niektorých krajinách je to povolené halucinogénium, mala by som byť menej prudérna. 

Začal sa kolotoč krásnych hotelov, vždy vzal suitu v 5*, na ničom nešetril, najlepšie reštaurácie, vždy si potrpel, aby mi nič nechýbalo. Platil hromadu mojich účtov, moje dieťa malo opatrovateľku, súkromnú škôlku, nekonečný luxus v podobe celej edície Paw patrol, okrem Čikolety – tú sliepku nevieme ani skrz peniaze nikde zohnať. Presťahovali sme sa so synom z 2i bytu do 4i bytu, do hlavného mesta (nie SR) s veľkou kultúrou a metrom. Metro je s malým dieťaťom v období vzdoru veľmi dôležité, nakoľko silný pud popri tomto období je hádzať do hlavy šoférujucej matky chrumky, kovové autá, sklenené fľašky, autosedačku, seba, auto vo vedľajšom jazdnom pruhu. 

Ako prioritu by som chcela spomenúť, že úplne najdôležitejšie zo všetkého, bola podpora od človeka, ktorý je vzdelaný, má možnosti, rozhľad, disciplínu a je za jeho životom kus práce. Pocitovo niečo také ako spieva Bagarová v pesničke svojmu záletnému fiktívnemu frajerovi (vzhľadom však na jej real život, to asi nie je úplne fikcia) – sadni si a uvedom si, že nie si moja jediná možnosť, ale si moja voľba (voľný retrospektívny, veľmi retrospektívny preklad matkou, ktorá veľmi dlho nespávala a pamäť od určitej doby má radšej krátkodobú ako detajilnú). Taste that feeling – to sa zas spievalo u Aviciiho – taste that feeling, keď si pre niekoho, koho rešpektuješ voľbou – veľmi transgalaktický feeling. 

S citmi rastie žiarlivosť a obozretnosť. Ondrej bol len môj a bol ten pravý. Nejak som to tak cítila a vedela som, že sa nemýlim. Neustále ma o tom presviečal. Všetko bolo krásne, až kým som ho na firemnej party nenašla na záchodoch v Zuze.

Obhryzané nechty Ondreja boli jedným z výkričníkov, ktoré som ignorovala zaslepená vidinou jeho penisa. Prisahám, že keď som ho videla prvýkrát, tak jeho oči svietili nebeským svetlom. Niečo neuveriteľné. Všemožne som sa snažila držať si ho čo najďalej, pretože nemiešam sexuálny a pracovný život vo svojom teritóriu. A náš golfový klub jednoznačne mojím teritóriom je. 

Jeho sestra sa narodila s mentálnym postihnutím a poruchou zraku. Všade po internete mal s ňou fotky a otvorene o nej rozprával. Nehanbil sa za ňu a bol hrdý na to, že sa angažoval v nadácii, ktorá zabezpečila chránené bývanie ľuďom s podobným osudom, aký mala jeho sestra.

Keď sme boli na grilovačke a kolegyňa doniesla svoje ročné dieťa, Ondrej za ním úplne bažil. Tú lásku k deťom nemohol predstierať. V tom momente moje lono chcelo skočiť po kopii tohto dobrosrdečného muža. Rozboril proti nemu šuvix. 

Po dvoch mesiacoch v klube som sa vypracovala šikovne do pozície marketingovej a projektovej manažérky, kam sa ani Zuza nevypracovala po dvoch rokoch. Bola som na seba patrične hrdá a dávala si pozor aby náhodou táto o 15 rokov staršia Zuza na mňa kvôli mojím raketovým úspechom a pevným prsiam nezačala žiarliť. Vďaka mojej pozornosti sme sa so Zuzou veľmi zblížili. Bolo vidieť, že ma má veľmi rada. Možno aj preto, že som ju dávala na prospekty a do videí o našom golfovisku. To určite žene v jej veku veľmi lichotilo. 

Všimla som si, že Zuza a Ondrej si veľmi rozumeli. Vzhľadom na jej vek som vôbec nežiarlila. Tým, že mi tiež bola svojím spôsobom sympatická, neprekážalo mi sa nejakým spôsobom deliť o tohto nebeského muža. 

Zobudila som sa so zápaleným okom. Akoby nebolo tých hygienických pravidiel v tejto dobe dosť, len ja krava som sa včera pozabudla a pretrela si oči po tom, ako som fyzikovi strčila prst pri jeho vrcholení do zadku.

Na chybách sa človek učí a fyzické zákony neodrbeš. Rovnako ako tie biologické. Fyzika som spoznala ešte pred Eduardom. Máme rovnaké koníčky, rovnaký humor, rovnaké úchylky (áno tie prsty v zadku a iné) a rovnakú telesnú stavbu. Rozdávali sme si to dobrého polroka. Len tuto fyzik si to rozdával na všetky strany. Čo je v poriadku, lebo však nikdy sme neboli nejaký pár a ja som ani s takým chlapom nechcela nič vážne. Aj keď jeho výtrty občas s*ali moje ego, prešlo ma to.

Neviem, či sa taký narodil alebo ho takým spravil život, ako sa to stalo v mojom prípade. Fyzik je taký ten emočný kripel, čo nedokáže úplne milovať, vlastne akýsi pocit lásky podľa mňa ani nikdy nezažil. Manipuluje východoeurópske devy s nízkym sebavedomím a zháňa baby 24/7. Keď však ale príde do práce, je oddaný praci. Má dôležité posty na vysokých miestach po celom svete a tajné služby za tým zadkom, kam mu strkám prsty.

Keď mi oznámil že je asi koniec, lebo spoznal nejakú mladuchu, čo organizuje výlety do Zakarpatskej Rusi, moje ego utrpelo hroznú porážku. Po prvé som vôbec nechápala, prečo niekto organizuje výlety do miesta, ktoré som ani nevedela, že existuje.

Po druhé som nevedela, čo sa po mne vyžaduje v danej situácii, keď sa s vami rozchádza niekto, s kým ste ani nechodili a keď ten dotyčný je v kontakte so všetkými svojimi piatimi ex. Mám akože plakať, či predstierať smútok, lebo viem, že tento chlap ma aj tak nikdy neopustí, ak mu je so mnou naozaj dobre?

Ego však urádovalo. Zorganizovala som posledný výlet na rozlúčku s fyzikom. Do Chorvátska, kde sme sa mali venovať nášmu spoločnému hobby a nám samým. Keď ma prišiel pod dom v Dubrávke vyzdvihnúť ráno o piatej, poslala som mu selfie s východom slnka v Chorvátsku. Odišla som tam bez neho noc predtým. Všetko bolo na moje meno. Áno som sviňa, ale zranené ego ešte väčšia. Nezaslúžil si to, lebo za to aký je, naozaj nemôže. Odpustil mi, pretože rovnako ako nedokáže milovať, nedokáže sa ani na nikoho hnevať.

Romantika už neexistuje. Nikto dnes nepredbehne autom vlak, do ktorého ste nastúpili, aby vám na stanici povedal s kvetmi v rukách, že vás miluje a že sa ospravedlňuje. Všetci sme egocentricky zahľadení do seba a veľké gestá sú pre bláznov.  Pre šťastných bláznov. Ja som na(ne)šťastie jeden z nich.

Ešte stále viem prísť o polnoci za chlapom, ktorý spĺňa všetky atribúty sérioveho vraha a zaklopať mu na okno jeho domu. Nie za vidinou sexu. Určite ho už mal po polnoci dvakrát vyhoneného. Prišla som pre lásku, alebo aspoň pocit lásky. 

Nerobila som si žiadne nádeje o tom, že by išlo o skutočnú nekonečnú lásku. Všetko je pominuteľné a dočasné. Našťastie aj bolesť po ukončení vzťahu je z pohľadu dĺžky života chvíľková. 

Po pár mesiacoch príde ďalší voňavý kolík, ktorý spraví všetko preto aby si do vás vyprázdnil obsah svojích mieškov. Vy sa opäť budete cítiť žiadaná a ženou. Stále dookola bude pokračovať tento cyklus až kým dostanete menopauzu a namiesto kolíkov začnete snívať o výlete do nórskych fjordov. 

Napriek tomu, všetky dúfame a v kútiku duše veríme, že niekde je on, ten pravý, ktorý nás nikdy neomrzí a ktorého nikdy neomrzíme my a budeme sa na veky vekov nekonečne milovať, tak ako sme sa milovali prvé tri mesiace v hormonálnom opojení. 

Taký trochu depresívny výlev o živote poznačený fľaškou Gewurztraminera ženy, ktorá dokáže robiť z lásky bláznivé veci a našťastie sa dokáže zamilovať vždy znova a znova. 

K článku ma inšpirovali niektoré reakcie našich ľúbezných čitateliek k (zatiaľ) najpopulárnejšiemu článku. Nakoľko sme sa rozhodli nereagovať na komentáre užívateliek a zachovať všeobecný mier v tejto komunite (poslanie typu - niečo ako účastníčky Miss na krste nového prototypu háčikového zapínania kožušín), rozpoviem vám, ako vidím túto tematiku svojou optikou v tomto texte. 

Nároky na mužov - kedysi prirodzené prírodou zakorenené štandardy. Dnes zahanbenia a popľuvania hodné prežitky. Pfuj, pfuj, zlé ženy, sťa pekelnice - ženy, hriešnice s požiadavkami. 

Od pradávnych čias bolo priam od pudov prípustné, aby muž ženu dobýval. Keď chcel rande, doniesol jej niečie zuby. Keď chcel potomka, doniesol jej zdochlinu. Od dávnych vekov bolo základným medziľudským mantinelom prirodzené, aby muž ženu získaval. Dnes. Dnes je pudom prípustné, aby sa muži prosili, aby prišli domov a ostali pri rodinách, pokiaľ im zodraté a zanedbané ženy obskakujú zadky plné chlamýdii (ak by mohli byť v zadku, podľa mňa by ich tam naistotu niektorí mali)  a platia ich dlhy. Popri starostlivosti o potomkov a popri starostlivosti o domácnosť, a popri svojej kariére.  

Obe vyššie uvedené prirovnania sú samozrejme preexponované. Tak, ako boli prehnané niektoré protipólne reakcie voči článku, ktorý mal ženám ukázať všeličo (podporu, nádej, primitívny humor, alebo aby si dávali skrátka pozor, či ich niekto nešpehuje po ceste z obedu späť do práce). Ale určite nemal ukázať to, že mať nároky na slušného, spoľahlivého, reprezentatívneho, autoritatívneho a poctivého muža je vlastne niečo, za čo by sa mali hanbiť, a niečo, čo je vlastne považované za zlatokopectvo. 

Moje vnímanie role muža a ženy je tak povediac stará škola - preto sa tejto predstave podriadzujú aj moje nároky na partnera a preto ma priťahuje muž, ktorý je sebavedomý, vzdelaný, má rozhľad, ktorý má rešpekt, je loajálny, dokáže rodinu zabezpečiť, vážiť si a milovať svoju ženu, a spoločným deťom dať aj modré z neba, nakoľko sú jeho vlastným pokračovaním a darom. 

Tak ako ja beriem ako svoju úlohu to, že je postarané o deti a domácnosť prirodzene v mojej časovej réžii a nevyžadujem od partnera, aby varil, piekol, upratoval, vozil deti na krúžky etc. - spravím to ja automaticky a rada, tak beriem ako jeho úlohu to, že sa má postarať o zvyšok. 

Neviem, ktorá to potrebujete počuť / čítať, ale boli časy, kedy by som za takéto slová podpory a pocit spolupatričnosti dala aj svoje jedenkrátdotýždňacheat teplé hebké palacinky. Nie tie banánové s vločkami, ale tie s tou originál 100% lepkovou múkou. S nutelou. Nie s tou proteínovou, ale s tou originál, ktorej dve lyžičky pokrývajú dennú kalorickú spotrebu hlavného hygienika SR.  A so šľahačkou. Nie s tou doma vyšľahanou z mlieka zo šťastných sojových bôbov, ale s tou v spreji, ktorej zoznam éčiek sa nezmestil na etiketu.

Ako som už opomenula v článkoch spätne, dlhé roky som bola okolo dieťaťa sama. Neľutujem sa a nepovyšujem sa. Najskôr cez pol krajiny od rodiny, potom cez pol kontinentu od vlasti, napokon aj cez polku zemegule od kontinentu. S dvoma prácami. 

Cupid (čítaj Amor) mi na ocapkané a osoplené plastové okienko prenájmu začal (nie príliš úspešne) strieľať šípy, asi keď dieťa malo cez dva roky. Vtedy som tak okrajovo začala vnímať, že existuje aj niečo iné ako dupačky, detské výživy, excelovské tabuľky a analýzy trhu. Veľmi okrajovo. A nie úplne vnímať. Povedzme niekde za periférnym videním. 

Ono, tých zlých pokusov od opačného pohlavia bolo asi aj viac, ako som zvládala vtedy sprocesovať. Predsa len som bola permanentne nevyspatý hardware. Niekedy sa mi dokonca, až teraz, uprostred noci, s potom na čele, vybavia súvislosti v hlave - že WHAT?! Tak toto bolo zlé a bol to (asi) tiež pokus jedincov opačného pohlavia a nahováračky, aby som im otvorila svoje intímne brány a oni sa mohli prísť vyšantiť do môjho zábavného parku.  

Rozhodla som sa, že vám rozpoviem a popíšem tie najlukratívnejšie ponuky, ktoré som ako matka dieťaťa dostala. 

1. Kolega