Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
ty_to_zvladnes
11. aug 2020
268 

O fyzikovi

Zobudila som sa so zápaleným okom. Akoby nebolo tých hygienických pravidiel v tejto dobe dosť, len ja krava som sa včera pozabudla a pretrela si oči po tom, ako som fyzikovi strčila prst pri jeho vrcholení do zadku.

Na chybách sa človek učí a fyzické zákony neodrbeš. Rovnako ako tie biologické. Fyzika som spoznala ešte pred Eduardom. Máme rovnaké koníčky, rovnaký humor, rovnaké úchylky (áno tie prsty v zadku a iné) a rovnakú telesnú stavbu. Rozdávali sme si to dobrého polroka. Len tuto fyzik si to rozdával na všetky strany. Čo je v poriadku, lebo však nikdy sme neboli nejaký pár a ja som ani s takým chlapom nechcela nič vážne. Aj keď jeho výtrty občas s*ali moje ego, prešlo ma to.

Neviem, či sa taký narodil alebo ho takým spravil život, ako sa to stalo v mojom prípade. Fyzik je taký ten emočný kripel, čo nedokáže úplne milovať, vlastne akýsi pocit lásky podľa mňa ani nikdy nezažil. Manipuluje východoeurópske devy s nízkym sebavedomím a zháňa baby 24/7. Keď však ale príde do práce, je oddaný praci. Má dôležité posty na vysokých miestach po celom svete a tajné služby za tým zadkom, kam mu strkám prsty.

Keď mi oznámil že je asi koniec, lebo spoznal nejakú mladuchu, čo organizuje výlety do Zakarpatskej Rusi, moje ego utrpelo hroznú porážku. Po prvé som vôbec nechápala, prečo niekto organizuje výlety do miesta, ktoré som ani nevedela, že existuje.

Po druhé som nevedela, čo sa po mne vyžaduje v danej situácii, keď sa s vami rozchádza niekto, s kým ste ani nechodili a keď ten dotyčný je v kontakte so všetkými svojimi piatimi ex. Mám akože plakať, či predstierať smútok, lebo viem, že tento chlap ma aj tak nikdy neopustí, ak mu je so mnou naozaj dobre?

Ego však urádovalo. Zorganizovala som posledný výlet na rozlúčku s fyzikom. Do Chorvátska, kde sme sa mali venovať nášmu spoločnému hobby a nám samým. Keď ma prišiel pod dom v Dubrávke vyzdvihnúť ráno o piatej, poslala som mu selfie s východom slnka v Chorvátsku. Odišla som tam bez neho noc predtým. Všetko bolo na moje meno. Áno som sviňa, ale zranené ego ešte väčšia. Nezaslúžil si to, lebo za to aký je, naozaj nemôže. Odpustil mi, pretože rovnako ako nedokáže milovať, nedokáže sa ani na nikoho hnevať.

Egu som ulahodila, potom prišiel Eduard. Tú story už poznáte. Fyzik sa mi vrátil do života po tom ako ma Eduard poslal do prdele. Momentálne má fyzik nejakú priateľku na diaľku niekde (čuduj sa svete) v Rusku, ktorá čaká, kým prejde táto korona kríza. Nastenka chce dostať víza a žiť štastný život prisťahovalca na Slovensku s fyzikom, ktorý to ťahá na všetky strany.

Život je džungla a život je krutý. Keď to tej Ruske nevadí alebo keď jej kognitívne funkcie nie sú dostatočne dobré na to, aby si všimla, že jej drahý to strieka, kade chodí, ja ju nezachráním. Mňa takisto nikto nezachraňoval, keď som mala 21 rokov a plánovala budúcnosť s nejakým lekárom a potom som zistila, že má paralelný vzťah ešte s jednou študentkou. Vtedy to znamenal absolútny koniec, teraz neviem ako by som reagovala so svojou ostrie(ľ/k)anou mysľou.

Nedá sa nič robiť. Skrátka nebudem tá, ktorá s fyzikom z nejakých morálnych zásad nebude využívať jeho posteľné schopnosti. Ešte by som skončila s celoživotne neprešmahnutým komínom a vo svojej sedemdesiatke budem hovoriť bezdetným párom aby sa zmierili s tým, že nemajú deti? Lebo však ani ja som to s nikým nerobila celý život, pretože nikto nešiel v šlapajách Božích a všetci to robili so všetkými návzajom a mne sa už nikto čestný neušiel. Pretože všetci sú svojím spôsobom uchyláci, len to vedia dobre skrývať.

Mám byť teda ja tá, čo napíše fyzikovej polročnej láske, že som práve strčila prsty jej drahému do zadku a že je to hajzel, lebo si asi neumýva dobre riť, keďže sa mi z toho zapálilo oko?

Odišla by som ja, odišla by možno aj ona z jeho života a len by sme uvoľnili miesto v živote emočného kripla pre nejaké ďalšie dve blbky ako sme my dve. Dve? Možno nás je aj viacej. Neviem. Nezaujíma ma to. Už nie.

Chrániť sa chránim, dieťa tohto blbca nestretlo a nikdy nestretne a mne je raz za čas s týmto kriplom dobre. Asi mám takú tú poruchu zdravotnej sestry, že sa rada viažem na postihnutých ľudí. Eduard impotent s prasknutým pľúcom, fyzik emočný kripel s depresiami, vojak z NATO so strachom z chobotníc, ale o tom nabudúce.

Hortenzia Vykuchaná

23. sep 2020

Začni písať komentár...

Odošli