AKO VNÚTRI, TAK AJ VON.

Hovorí sa, že ako vnútri, tak aj von.
Ako hore, tak aj dolu.
Že vonkajší svet, je odrazom toho vnútorného.
Že všetko, čo v sebe odmietam vidieť, vidím potom okolo seba.

Je neuveriteľne silná doba.
Vidíme kým skutočne sme.
Popadali masky, popadali ilúzie.
Popadali múry našich veží a tú tmu, všetko to mŕtve a nepravdivé, čo si tam schovával zrazu presvetlilo svetlo.
Všetko odrazu vidno.
Vidno nám naše vnútra.

Vidíme chaos.
Vidíme boj.
Vidíme pravdu.
Vidíme klamstvá.
Vidíme strach.
Vidíme nenávisť, závisť, zlosť, odpor, pohŕdanie, rozdeľovanie, odsudzovanie, bezmocnosť, manipuláciu, sebectvo a faloš.
Vidíme zakázané zbrane a krutosť.
Vidíme nálepky, vidíme všetky tie škatule a podškatule, do ktorých tlačíme ohromnou silou druhých aj seba...
Vidíme ako sme žili a pred čím všetkým sme sa chránili a utekali.
Ale vidíme aj obrovský súcit, spolupatričnosť, lásku, jednotu, podporu, pomoc a toleranciu.
Toto všetko je v nás.

Momentálne stojíme všetci úplne nahí a zraniteľní.
Slzy sa už nedajú potlačiť, hnev sa už nedá potlačiť, zúfalstvo sa už nedá potlačiť.
Silné nátury, nedotknuteľné skaly sa zrazu roztopili, zmäkli a plačú spolu s matkami a deťmi na hraniciach.
Pomáhajú.
Otvorili sa srdcia.
Ego je v pozadí a stíchlo.

V každej a jednej hlave sa mieša zmes myšlienok, názorov, právd, poloprávd, klamstiev a zaručených informácií.
Nevieš komu máš veriť.
Nevieš ktorou stranou ísť.
Vieš len, že sa bojíš.
Boli ti vzaté všetky oporné body.
S hrôzou pozeráš na to, čo sa deje...

Situácia vonku nás extrémne silno sťahuje do vnútra.
A je to kriticky prepotrebné.
Už neni za 5 minút dvanásť.
Už je 10 minút po dvanástej.
Malé facky nestačili.
Museli prísť dvaja Vladimírovia.
Jeden taký a druhý onaký.
A obidvoch máš v sebe.
Len lepšie zaostri.

Pozri sa na všetky svoje osobnosti, ktoré vidíš naokolo.
Dobre sa pozri na všetkých svetových lídrov, konšpirátorov, bojovníkov za slobodu, za mier, za svoje práva...
Dobre sa pozri na utekajúce zúfalé a vystrašené matky, závistlivcov, čo závidia ešte aj vojnu, lebo dakto teraz dostane dačo zadarmo...
Kde je tvoje vnútorné dieťa, večne zanedbávané, súdené, vyháňané, odstrkované a bombardované krutými výčitkami a trestami?
Dobre sa pozri na svoje strachy a presvedčenia.
Názory, vlastnosti, schopnosti, inštinkty a pudy.
Predsudky.

Neujdeš pocitom úzkosti, paniky, viny, strachu, bezmocnosti, nenávisti, hnevu a bolesti.
Už im neujdeš.
Nemáš kam.
Všade je hrozba.

Toto nie je vojna medzi dobrom a zlom.
Toto je o jednote.
Vždy je to o jednote.
O nerozdeľovaní, o nenálepkovaní, o neposudzovaní...

Posolstvom tejto vonkajšej vojny je kapitulácia.

Vnútorná kapitulácia.

Tvoj VNÚTORNÝ bojovník zloží zbrane, prestane nadŕžať jednej "správnej" strane, uzná zbytočnosť ďalšieho boja a vydá sa na milosť jednote, Bohu a vesmíru...

Vojna, ktorá prebieha vonku, je našou vnútornou vojnou.

Začni s mierom u seba.
Skús spojiť svojich dvoch vnútorných Vladimírov.

Lebo práve táto vnútorná transformácia sa odzrkadlí aj tam vonku.
Nie naopak.
Ten súcit, ktorý teraz všade naokolo vidíš a cítiš, to je ohromná sila tvojho vlastného súcitu.
Použi ho.

Nič sa nedeje náhodou.

Trimte sa.