Dnes ma vikinka opäť potešila dvoma novými slovami... 😊vystúpili sme z autobusu a pýtala sa ma...,, maminka máš vodiky pleukaz,,? zároveň ako kráčala bol pred ňou pan, šiel stredom chodníka a viki pekne povedala...,, ja uja OBIDEM,, 😊 medzitým som jej vysvetlila, že to nieje vodicky preukaz ale jej zdravotný a kartička na autobus..
,, a mohem mat vodiký pleukaz,, ? no nato aby si ho mohla mať, musíš sa učiť a potom ťa bude taky ujo skúšať, musíš sa naučiť šoférovať a najdôležitejšie, musíš byť dospelá...
,, aha, no už lozumien,, a dodala ,, ak to nieje NALOCNE, tak mohem,,
Juj to sú také neopísateľné maličke radosti, ktoré ja prežívam okolo viktorky často, pre mnohých banalita a možno to pôsobí až pateticky, no ja sa úprimne teším, už neviem odhadnúť akú má slovnú zásobu, ale nové slovo mi hneď zarezonuje v ušiach a v srdci o to viac ak ho správne použije... 😊 😍 🤗